Duševné vlastníctvo
V tomto informačnom liste sa vysvetľuje rámec EÚ pre práva duševného vlastníctva, ktoré zahŕňajú priemyselné a obchodné vlastníctvo (patenty, ochranné známky, dizajny, obchodné tajomstvá a zemepisné označenia) a autorské právo. Objasňuje sa aj úloha Európskeho parlamentu pri harmonizácii práva duševného vlastníctva.
Právny základ
Články 114 a 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týkajú harmonizácie práva duševného vlastníctva a vytvorenia celoúnijných práv duševného vlastníctva.
Ciele
Hoci práva duševného vlastníctva upravujú rôzne medzinárodné a vnútroštátne právne predpisy, harmonizujú sa aj prostredníctvom právnych predpisov EÚ. V článku 118 ZFEÚ sa stanovuje, že v rámci vytvárania a fungovania jednotného trhu Parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie práva EÚ v oblasti duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva v celej EÚ a na centralizované úpravy povoľovania, koordinácie a dohľadu na úrovni EÚ. Legislatívna činnosť EÚ spočíva predovšetkým v harmonizácii aspektov práv duševného vlastníctva vytvorením vlastného systému, ako je to v prípade ochrannej známky a zapísaného dizajnu EÚ a od roku 2023 aj v prípade patentov. Mnohé nástroje EÚ odrážajú aj medzinárodné záväzky členských štátov vyplývajúce z Bernského a Rímskeho dohovoru, ako aj z Dohody Svetovej obchodnej organizácie o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) a z medzinárodných dohôd Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) z roku 1996.
Výsledky
A. Harmonizácia právnych predpisov
1. Ochranné známky, dizajny a vzory
Právny rámec EÚ pre ochranné známky je založený na štvorstupňovom systéme ich registrácie vrátane národných systémov ochranných známok harmonizovanýchsmernicou o obchodných známkach (smernica (EÚ) 2015/2436), ktorej cieľom je zosúladiť právne predpisy členských štátov v oblasti ochranných známok. Ochrana známky je v EÚ možná nielen na úrovni členského štátu (registrácia ochrannej známky na vnútroštátnom úrade pre ochranné známky), ale aj na úrovni Beneluxu – ochranná známka EÚ, ktorá bola zavedená v roku 1994, a na medzinárodnej úrovni. Nariadením o ochrannej známke EÚ (nariadenie (EÚ) 2017/1001) sa kodifikujú a nahrádzajú všetky predchádzajúce nariadenia o ochrannej známke EÚ. Účelom kodifikácie bolo zabezpečiť objasnenie, pretože systém ochrannej známky EÚ sa už niekoľkokrát podstatne zmenil. Ochranná známka EÚ má jednotný charakter a rovnaké účinky v celej EÚ. Za správu ochranných známok a dizajnu EÚ zodpovedá Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). V nariadení o ochrannej známke EÚ sa tiež stanovuje výška poplatkov, ktoré sa platia úradu EUIPO. Sú stanovené v takej výške, aby z nich plynúce príjmy pokrývali náklady EUIPO a zároveň dopĺňali súčasné vnútroštátne systémy ochranných známok.
Nariadením o dizajnoch Európskej únie (nariadenie (ES) č. 6/2002) sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu dizajnov a vzorov. EÚ v posledných rokoch zmodernizovala svoj rámec pre dizajn prijatím balíka legislatívnych reforiem v oblasti dizajnu EÚ v roku 2024, ktorým sa revidujú právne predpisy s cieľom posilniť a harmonizovať ochranu dizajnu v prospech nezávislých dizajnérov, ako aj malých a stredných podnikov (MSP) a priemyselných odvetví, v ktorých dizajny zohrávajú významnú úlohu. Nariadenie o dizajne EÚ (nariadenie (EÚ) 2024/2822) nadobudlo účinnosť 1. mája 2025 a jeho cieľom je zabezpečiť prispôsobenie systému ochrany dizajnov digitálnemu veku, pričom pojmy a vymedzenia sa v ňom rozširujú tak, aby viac vyhovovali súčasnej a budúcej situácii. Jeho cieľom je tiež zlepšiť prístupnosť, účinnosť a cenovú dostupnosť systémov ochrany dizajnov zjednodušením postupov pre MSP a odvetvia, v ktorých zohráva dizajn dôležitú úlohu, a optimalizáciou úrovne a štruktúry splatných poplatkov.
Okrem toho smernica o dizajne (smernica (EÚ) 2024/2823) má takisto zabezpečiť, aby bol systém ochrany dizajnov prispôsobený digitálnemu veku (najmä nástupu 3D tlačiarní) a aby sa stal výrazne dostupnejším a účinnejším tým, že sa znížia náklady, zjednodušia postupy, zabezpečí sa väčšia rýchlosť a predvídateľnosť takýchto postupov a zvýši sa právna istota. Členské štáty sú povinné transponovať smernicu o dizajne do svojho právneho poriadku do 9. decembra 2027.
Rozhodnutie Rady 2006/954/ES a nariadenie Rady (ES) č. 1891/2006 prepojili systém zápisu vzorov EÚ s medzinárodným systémom zápisu priemyselných dizajnov a vzorov WIPO.
2. Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom
Autorským právom sa zabezpečuje, aby autori, skladatelia, umelci, tvorcovia filmov a ďalší dostali za svoju prácu odmenu a ich dielo bolo chránené. Digitálne technológie podstatne zmenili spôsob, akým sa tvorivý obsah vyrába, distribuuje a využíva. Právne predpisy EÚ v oblasti autorského práva tvorí trinásť smerníc a dve nariadenia, ktorými sa spolu harmonizujú základné práva autorov, výkonných umelcov, producentov a vysielateľov. Stanovením noriem EÚ sa obmedzuje nesúlad medzi jednotlivými štátmi, zabezpečuje úroveň ochrany potrebná na podporu tvorivosti a investícií do tvorivosti, presadzuje kultúrna rozmanitosť a uľahčuje prístup spotrebiteľov a podnikov k digitálnemu obsahu a službám na jednotnom trhu.
a. Autorské právo
V smernici o autorských právach(smernica (EÚ) 2019/790) sa harmonizujú právne predpisy v oblasti autorského práva pre spotrebiteľov, tvorcov a spoločnosti v celej EÚ. Smernica udeľuje doplňujúcu ochranu autorských práv vydavateľom tlače a zabezpečuje primeranú odmenu za obsah chránený autorským právom. Zaviedla sa ňou aj právna zodpovednosť online platforiem za používanie a nahrávanie obsahu chráneného autorským právom na ich internetové stránky. Požiadavky sa však nevzťahujú na nekomerčné nahrávanie diel chránených autorským právom do online encyklopédií ako Wikipédia. Cieľom smernice o online vysielaniach vysielateľov a retransmisiách televíznych a rozhlasových programov (smernica (EÚ) 2019/789 (smernica CabSat II)) je zvýšiť počet online televíznych a rozhlasových programov dostupných spotrebiteľom v EÚ. Zavádza sa ňou zásada krajiny pôvodu, aby sa zjednodušilo udeľovanie licencií na práva k určitým programom, ktoré vysielatelia ponúkajú na svojich online platformách, ako sú služby súbežného vysielania a služby opakovaného prehrávania TV seriálov alebo programov. Na to, aby vysielatelia mohli sprístupňovať online rozhlasové programy, televízne spravodajské a publicistické programy a vlastnú produkciu, ktorú sami plne financujú, vo všetkých krajinách EÚ, musia získať súhlas ich autora v krajine svojho sídla v EÚ.
Smernica o prístupe ku knihám a tlačenému materiálu (smernica (EÚ) 2017/1564) umožňuje nevidiacim a slabozrakým osobám alebo osobám postihnutým inou poruchou čítania používať vo vhodnom formáte určité diela a obsah chránený autorským právom a súvisiacimi právami.
Cieľom nariadenia o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb (nariadenie (EÚ) 2017/1128) je zaistiť, aby spotrebitelia, ktorí si zakúpili alebo predplatili online obsah, ako sú filmy, športové vysielania, hudba, elektronické knihy a hry, k nim mali prístup aj počas ciest do iných členských štátov EÚ.
b. Obdobie ochrany autorských práv a súvisiacich práv
Autorské právo a s ním súvisiace práva sú chránené počas života autora alebo tvorcu a 70 rokov po jeho smrti. Smernicou o lehote ochrany autorského práva z roku 2011 (smernica 2011/77/EÚ) sa lehota ochrany autorských práv k zvukovým nahrávkam predĺžila pre výkonných umelcov z 50 na 70 rokov po vyhotovení záznamu a pre autorov hudby, ako napríklad skladateľov a textárov, na 70 rokov po smrti autora. Lehota ochrany 70 rokov sa stala medzinárodnou normou v prípade ochrany zvukových záznamov. V súčasnosti sú zvukové záznamy chránené 70 rokov a viac v 64 krajinách sveta.
c. Počítačové programy a databázy
Smernica o právnej ochrane počítačových programov (smernica 2009/24/ES) ukladá členským štátom povinnosť chrániť počítačové programy autorským právom rovnako ako literárne diela na základe Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. Smernica o ochrane databáz (smernica 96/9/ES) sa vzťahuje na právnu ochranu databáz, pričom databáza sa definuje ako „zbierka nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami“. V smernici o ochrane databáz sa stanovuje, že databázy sú chránené autorským právom, ktoré sa vzťahuje na samotný duševný výtvor, a zároveň právom sui generis, ktoré chráni investície v podobe peňazí, ľudských zdrojov, úsilia a energie pri získavaní, overovaní alebo prezentovaní obsahu.
V akte o údajoch (nariadenie (EÚ) 2023/2854) sa stanovujú pravidlá zdieľania údajov vytvorených pripojenými produktmi alebo súvisiacimi službami, ako je internet vecí a priemyselné stroje. Požaduje sa v ňom sprístupnenie a zverejnenie údajov, ktoré môžu byť chránené obchodným tajomstvom držiteľa údajov alebo tretej strany, autorským právom alebo inými právami duševného vlastníctva, a umožňuje používateľom prístup k údajom, ktoré vytvárajú. Stanovujú sa nové pravidlá, v ktorých sa špecifikuje, kto môže mať prístup k údajom vytvoreným v EÚ vo všetkých hospodárskych odvetviach a používať ich.
Aktom o správe údajov (nariadenie (EÚ) 2022/868) sa v roku 2022 zaviedli spoľahlivé mechanizmy na uľahčenie opakovaného použitia určitých kategórií chránených údajov verejného sektora, zvýšenie dôvery v služby sprostredkovania údajov a podporu dátového altruizmu v celej EÚ.
Navrhovaný „súhrnný balík opatrení VII“ je balík právnych predpisov určený na zjednodušenie a konsolidáciu rôznych digitálnych nariadení EÚ, napríklad aktu o údajoch a aktu o správe údajov. Jedným z kľúčových bodov súhrnného nariadenia o digitálnych službách, ktoré Komisia navrhla 19. novembra 2025, je zosúladenie rozhraní s aktom o údajoch a aktom o správe údajov. Cieľom tejto revízie je vytvoriť súdržný základ pre európske dátové hospodárstvo, ktorý spája ochranu údajov a inovácie. Konsolidáciou pravidiel a štandardizáciou terminológie sa má zároveň docieliť zjednodušenie. Rokovania Rady a Parlamentu o balíku v rámci trialógu sa skončili predbežnou dohodou. Dohodu teraz musia obe inštitúcie (známe aj ako spoluzákonodarcovia) formálne prijať.
d. Nájomné a výpožičné práva
Smernica o nájomnom práve a výpožičnom práve (smernica 2006/115/ES) bola počiatočným legislatívnym nástrojom EÚ v oblasti autorských práv, v ktorom sa prijal horizontálny prístup. Zaviedla neodňateľné právo na odmenu, pretože tvorivá a umelecká činnosť autorov a výkonných umelcov si vyžaduje primerané príjmy a investície potrebné na výrobu zvukových záznamov a filmov sú mimoriadne vysoké.
e. Organizácie kolektívnej správy
Pred šírením chráneného obsahu treba od jednotlivých držiteľov autorského práva a s ním súvisiacich práv získať licenciu. Držitelia práv môžu zveriť svoje práva organizácii kolektívnej správy, ktorá v ich mene tieto práva spravuje. Ak organizácia kolektívnej správy nemá opodstatnené dôvody správu odmietnuť, je povinná tieto práva spravovať. Smernica o kolektívnej správe autorských práv (smernica 2014/26/EÚ) ustanovuje požiadavky na organizácie kolektívnej správy s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň správy, finančného riadenia, transparentnosti a vykazovania. Jej cieľom je zaistiť, aby držitelia práv mali vplyv na správu svojich práv a aby organizácie kolektívnej správy lepšie fungovali prostredníctvom celoeurópskych noriem. Členské štáty musia zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy konali v najlepšom záujme držiteľov práv, ktorých zastupujú.
3. Patenty
Patent je právny nárok, ktorý možno udeliť na akýkoľvek vynález technickej povahy, ak je nový, obsahuje tvorivý prvok a je priemyselne využiteľný. Patent dáva svojmu držiteľovi právo brániť ostatným, aby vynález bez jeho súhlasu vyhotovovali, využívali alebo predávali. Patenty motivujú podniky k nevyhnutným investíciám do inovácií a sú stimulom pre jednotlivcov a podniky, aby venovali prostriedky na výskum a vývoj. V Európe možno technické vynálezy chrániť buď národnými patentmi, ktoré udeľujú príslušné vnútroštátne orgány, alebo európskymi patentmi, ktoré centrálne vydáva Európsky patentový úrad (EPÚ). EPÚ je výkonnou pobočkou Európskej patentovej organizácie, ktorej členmi je v súčasnosti 39 zmluvných štátov. Samotná EÚ nie je členom tejto organizácie.
Po rokoch diskusií medzi členskými štátmi schválil Parlament s Radou v roku 2012 právny základ európskeho patentu s jednotným účinkom (jednotný patent). Medzinárodnou dohodou medzi členskými štátmi sa tak ustanovila jednotná špecializovaná súdna právomoc v oblasti patentov.
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo svojom rozsudku z 5. mája 2015 vo veciach C-146/13 a C-147/13 potvrdil balík predpisov týkajúci sa jednotného patentu, čo umožnilo zaviesť skutočne európsky patent.
Odkedy jednotný patent EÚ, ktorý udeľuje Európsky patentový úrad, nadobudol 1. júna 2023 platnosť, poskytuje jednotnú ochranu vo všetkých zúčastnených krajinách EÚ. Podniky majú možnosť chrániť prostredníctvom tohto skutočného patentu EÚ svoje vynálezy vo všetkých členských štátoch EÚ. Takisto môžu jedinou žalobou napadnúť a brániť jednotné patenty na novovytvorenom Jednotnom patentovom súde. Tým sa zjednodušuje systém a šetria sa náklady na preklad. V Dohode o Jednotnom patentovom súde sa upravuje, že musí byť zachovaná prednosť práva EÚ (článok 20 dohody) a že rozhodnutia SDEÚ sú pre Jednotný patentový súd záväzné. Jednotný patentový súd má v súčasnosti právomoc nad 18 členskými štátmi EÚ. Súd je zložený zo Súdu prvého stupňa, Odvolacieho súdu a kancelárie. Súd prvého stupňa má decentralizovanú štruktúru a tvorí ho ústredná divízia v Paríži so sekciami v Mníchove a Miláne, ako aj regionálne a rôzne miestne divízie v celej Európe. Odvolací súd má sídlo v Luxemburgu a rozhoduje o odvolaniach voči rozhodnutiam Súdu prvého stupňa a o žiadostiach o opätovné preskúmanie konečných rozhodnutí súdu. Každý senát Odvolacieho súdu zasadá v mnohonárodnom zložení pozostávajúcom z troch právnicky kvalifikovaných sudcov a dvoch technicky kvalifikovaných sudcov s kvalifikáciou a skúsenosťami v oblasti príslušnej technológie v súlade s článkom 9 ods. 1 Dohody o Jednotnom patentovom súde.
4. Obchodné tajomstvo
Zachovávanie dôvernosti obchodných informácií (know-how) je prax stará niekoľko storočí. Mnohé krajiny majú právne nástroje na ochranu obchodného tajomstva bez ohľadu na to, či je alebo nie je definované ako súčasť práv duševného vlastníctva. Úroveň ochrany dôverných informácií nemožno porovnávať s úrovňou ochrany v iných oblastiach práva duševného vlastníctva, ako sú patenty, autorské právo a ochranné známky. V zásade však môže platiť neobmedzene, a nie len na určité obdobie. Ochrana obchodného tajomstva sa v jednotlivých krajinách líši viac ako iné oblasti práva duševného vlastníctva a môže byť dokonca výhodnejšia a lacnejšia ako žiadosť o formálnu patentovú ochranu. V roku 2016 bola prijatá smernica o ochrane obchodného tajomstva (smernica (EÚ) 2016/943) na ochranu nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využívaním a sprístupnením.
5. Práva duševného vlastníctva pre odrody rastlín
Ochrana odrôd rastlín, nazývaná aj „právo šľachtiteľa“, je formou práva duševného vlastníctva, ktoré sa udeľuje šľachtiteľom nových odrôd rastlín. Celkový systém ochrany odrôd rastlín EÚ založený na zásadách Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín z roku 1991 prispieva k rozvoju poľnohospodárstva a záhradníctva. V právnych predpisoch EÚ sa zaviedol osobitný systém ochrany práv k odrodám rastlín. Tento systém umožňuje udeľovať práva duševného vlastníctva k odrodám rastlín. Realizuje a uplatňuje ho Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín.
6. Zemepisné označenia
V systéme práv duševného vlastníctva EÚ pre poľnohospodárstvo sú názvy výrobkov registrovaných so zemepisným označením právne chránené pred napodobňovaním a zneužívaním v EÚ i v krajinách mimo EÚ, s ktorými bola podpísaná osobitná dohoda o ochrane. Výrobkom sa môže schváliť zemepisné označenie, ak majú špecifickú súvislosť s miestom, kde sú vyrobené. Toto označenie umožňuje spotrebiteľom, aby dôverovali kvalitným výrobkom a vedeli ich rozoznať. Zároveň pomáha výrobcom ľahšie uvádzať svoje výrobky na trh. Zemepisné označenia sa považujú za duševné vlastníctvo a majú čoraz dôležitejšiu úlohu v obchodných rokovaniach medzi EÚ a inými krajinami. Spojené štáty napríklad vyjadrujú znepokojenie nad ochranou zemepisných označení v EÚ, keďže to má vplyv na ochranu amerických ochranných známok, ako aj na prístup amerických výrobkov, ktoré používajú bežné názvy, na trhy EÚ a tretích krajín[1]. V nariadení o zemepisných označeniach alkoholických a poľnohospodárskych výrobkov (nariadenie (EÚ) 2024/1143) sú uvedené výrobky, ktoré majú vlastnosti, charakteristiky alebo povesť v dôsledku prírodných a ľudských faktorov spojených s miestom ich pôvodu. Výrobky, ktoré sa posudzujú alebo im bolo udelené zemepisné označenie, sú uvedené v registroch zemepisných označení. Podobné nariadenie o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov (nariadenie (EÚ) 2023/2411) bolo prijaté 18. októbra 2023. Chráni priemyselné výrobky, ktoré sa spájajú s ich zemepisnou oblasťou výroby (ako sú nože z Albacete, české sklo alebo porcelán z Limoges), podobne, ako v prípade potravín alebo nápojov vyrobených v určitom regióne.
Na medzinárodnej úrovni je podľa rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu (rozhodnutie (EÚ) 2019/1754) za príslušný orgán v súvislosti so zemepisnými označeniami označený úrad EUIPO. Spojené štáty sú naďalej veľmi znepokojené výsledkom rokovaní WIPO z roku 2015 o rozšírení Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu.
7. Boj proti falšovaniu
Podľa odhadov sa do EÚ dováža falšovaný a pirátsky tovar v hodnote približne 85 miliárd EUR (až 5 % celkového dovozu). V celosvetovom meradle predstavuje obchod s pirátskym tovarom až 2,5 % celkového obchodu (v hodnote 338 miliárd EUR), čo držiteľom práv, vládam a hospodárstvu spôsobuje značné škody.
Keďže rozdiely vo vnútroštátnych systémoch postihov falšovania a pirátstva sťažovali členským štátom účinný boj proti týmto trestným činom, Parlament a Rada ako prvý krok prijali smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (smernica 2004/48/ES). Jej cieľom je posilniť boj proti falšovaniu a pirátstvu zosúladením vnútroštátnych právnych predpisov, a tak zabezpečiť vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na jednotnom trhu. Stanovujú sa v nej opatrenia, postupy a náhrady v rámci občianskeho a správneho práva. V nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (nariadenie (EÚ) č. 608/2013) sa stanovili procesné pravidlá na presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi s ohľadom na tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu alebo colným kontrolám.
B. Pojem „vyčerpanie práv“
1. Vymedzenie
Vyčerpanie práv je právna doktrína, ktorá sa vzťahuje na všetky oblasti priemyselného vlastníctva a stanovuje, že po tom, čo výrobok, na ktorý sa vzťahuje právo duševného vlastníctva, ako je patent, bol predaný držiteľom práv duševného vlastníctva alebo inými osobami so súhlasom držiteľa, právo duševného vlastníctva sa považuje za vyčerpané. V Európskej únii SDEÚ konzistentne vykladal zmluvy EÚ v zmysle, že práva duševného vlastníctva sa v rámci jednotného trhu vyčerpajú uvedením príslušného tovaru na trh držiteľom práva alebo s jeho súhlasom. Držiteľ práva duševného vlastníctva v priemyselnej alebo obchodnej oblasti chráneného právnymi predpismi jedného členského štátu sa nemôže dovolávať týchto právnych predpisov s cieľom zamedziť dovozu výrobkov, ktoré už boli uvedené do obehu v inom členskom štáte.
2. Obmedzenia
„Vyčerpanie“ práv EÚ sa neuplatňuje na uvádzanie falšovaných výrobkov na trh alebo výrobkov uvádzaných na trh mimo európskeho hospodárskeho priestoru (článok 6 Dohody TRIPS). V roku 1999 SDEÚ v rozsudku vo veci C-173/98 (Sebago Inc. a Ancienne Maison Dubois & Fils SA/GB-Unic SA) rozhodol, že členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch nemôžu stanoviť vyčerpanie práv priznaných ochrannou známkou pre výrobky uvádzané na trh v nečlenských štátoch.
3. Právne akty v tejto oblasti
Pravidlá EÚ týkajúce sa vyčerpania sú vo veľkej miere výsledkom judikatúry SDEÚ, v ktorej súd vykladá článok 34 ZFEÚ o opatreniach s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia medzi členskými štátmi[2]. Táto judikatúra sa odráža v každom z príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.
C. Najnovšia judikatúra SDEÚ
V roku 2012 Súdny dvor Európskej únie v bode 32 svojho rozsudku vo veci C-406/10 (SAS Institute Inc./World Programming Ltd) potvrdil, že v súlade so smernicou o právnej ochrane počítačových programov (smernica 91/250/EHS; zrušená smernicou 2009/24/ES) je autorským právom chránené len vyjadrenie počítačového programu a že myšlienky a princípy, na ktorých je založená jeho logika, algoritmy a programovacie jazyky, nie sú chránené podľa tejto smernice. Súdny dvor zdôraznil, že ani funkcionalita počítačového programu, ani programovací jazyk a formát dátových súborov používaných v rámci počítačového programu na využívanie niektorých jeho funkcií nepredstavujú formu vyjadrenia tohto programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice (ods. 39 rozsudku).
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-160/15 (GS Media BV/Sanoma Media Netherlands BV a iní) rozhodol, že uvedenie hypertextového odkazu na internetovej stránke na diela chránené autorským právom a uverejnené bez súhlasu autora na inej internetovej stránke nepredstavuje „verejný prenos“, ak cieľom osoby, ktorá tento odkaz uvedie, nie je finančný zisk a koná bez vedomosti, že dané diela boli uverejnené nezákonne.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-484/14 (Tobias Mc Fadden/Sony Music Entertainment Germany GmbH) rozhodol, že bezplatné poskytnutie wi-fi siete verejnosti s cieľom upriamiť pozornosť prípadných zákazníkov na výrobky a služby obchodu je „službou informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES), a potvrdil, že za určitých podmienok poskytovateľ služieb, ktorý poskytuje prístup ku komunikačnej sieti, nemôže byť braný na zodpovednosť. Z toho vyplýva, že držiteľ autorského práva nemá nárok na náhradu škody z dôvodu, že táto sieť bola tretími osobami použitá na porušenie jeho práv. Zabezpečenie internetového pripojenia prostredníctvom hesla zaisťuje rovnováhu medzi právami duševného vlastníctva držiteľov práv na jednej strane a slobodou podnikania pre poskytovateľov služby pripojenia k internetu a slobodou informácií pre používateľov siete na druhej strane.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-265/19 (Recorded Artists Actors Performers Ltd/Phonographic Performance (Ireland) Ltd a i.) rozhodol, že členský štát nesmie odoprieť výkonným umelcom z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru právo na odmenu odvolaním sa na doložku o reciprocite uvedenú v Zmluve WIPO. Všetci výrobcovia zvukových záznamov a výkonní umelci zo zmluvných strán Zmluvy WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch majú nárok na primeranú odmenu. V reakcii na rozsudok SDEÚ Komisia 11. septembra 2023 začala konzultáciu o podmienkach odmeňovania hudobných výkonných umelcov a výrobcov záznamov z krajín mimo EÚ za hudobné nahrávky hrané v EÚ, a to v nadväznosti na obavy zainteresovaných strán z USA v súvislosti s tým, že členské štáty EÚ zadržiavajú licenčné poplatky výrobcom a výkonným umelcom z USA.
Úloha Európskeho parlamentu
Duševné vlastníctvo vytvára pridanú hodnotu pre podniky a hospodárstvo EÚ. Jeho jednotná ochrana a presadzovanie prispievajú k podpore inovácií a hospodárskeho rastu. Parlament sa preto usiluje o harmonizáciu práv duševného vlastníctva vytvorením jednotného systému EÚ, ktorý by fungoval popri národných systémoch, ako je to už v prípade ochrannej známky a zapísaného dizajnu EÚ a jednotného európskeho patentu.
V rôznych uzneseniach o právach duševného vlastníctva, najmä o právnej ochrane databáz, biotechnologických vynálezov a autorského práva, obhajoval postupnú harmonizáciu týchto práv. Zároveň vyjadril záporné stanovisko k patentovaniu častí ľudského tela. Parlament 27. februára 2014 prijal iniciatívne uznesenie o poplatkoch za súkromné kopírovanie (právo na vytváranie súkromných kópií obsahu získaného zákonným spôsobom), pretože v dôsledku technologického pokroku súkromné digitálne kopírovanie nadobudlo zásadný hospodársky význam. Takisto zohral veľmi aktívnu úlohu pri príprave návrhu zmluvy WIPO o výnimkách z autorských práv pre zrakovo postihnuté osoby (Marrákešská zmluva).
Počas revízie pravidiel EÚ v oblasti autorského práva (pozri oddiel o autorskom práve) prebehla živá verejná diskusia zameraná na články 11 a 13 návrhu smernice o autorskom práve. Túto diskusiu zavŕšilo hlasovanie Parlamentu na podporu zavedenia nového práva vydavateľov médií na speňažovanie obsahu na určitých veľkých spravodajských platformách a nového práva na ľahšie sledovanie porušovania autorských práv na internete. Zatiaľ čo kreatívny priemysel s tým vyjadril spokojnosť, zástupcovia technologických spoločností návrhy tvrdo kritizovali.
Parlament prijal 10. marca 2026 na základe správy Výboru pre právne veci (JURI) uznesenie o autorskom práve a generatívnej umelej inteligencii – príležitosti a výzvy. V uznesení sa vyzýva na transparentnosť, spravodlivé odmeňovanie a možnosť držiteľov práv zabrániť používaniu ich chráneného obsahu pri trénovaní umelej inteligencie (AI). Zo štúdie pre Výbor pre právne veci s názvom Metaverzum vyplýva, že umelá inteligencia prináša nové výzvy pre ochranu autorského práva, najmä pokiaľ ide o nezverejnené trénovanie modelov umelej inteligencie prostredníctvom materiálu chráneného autorským právom alebo chránených údajov a následnú tvorbu obsahu týmito modelmi AI. Tematická sekcia pre spravodlivosť, občianske slobody a inštitucionálne veci zorganizovala špecializovaný seminár o generatívnej umelej inteligencii a autorských právach s cieľom podporiť prácu Výboru pre právne veci v tejto oblasti[3].
Okrem toho z výskumu uskutočneného pre Parlament vyplýva, že viaceré zmluvné dojednania uľahčujú zrušenie práv duševného vlastníctva týkajúcich sa údajov alebo umožňujú nadobudnutie práv duševného vlastníctva dotknutých osôb. Môže k tomu dôjsť preto, že diela boli uverejnené na konkrétnej platforme alebo že bol výtvor alebo vynález vytvorený v rámci zmluvy o poskytnutí služby. Medzi takéto dojednania patria napríklad:
- právne dojednania, ktoré zbavujú používateľov práv duševného vlastníctva alebo ich nútia, aby v súvislosti s obsahom umiestneným v službách a na serveroch digitálnych platforiem udeľovali neplatené licencie, a/alebo ktoré prevádzajú takéto práva na platformy,
- zmluvy o odkúpení, prostredníctvom ktorých platformy nadobúdajú práva duševného vlastníctva tvorcov,
- právne dojednania, ktoré zbavujú zamestnancov, vynálezcov alebo tvorcov práv duševného vlastníctva v súvislosti s obsahom vytvoreným v rámci ich zamestnania alebo služby, a/alebo ktorými sa tieto práva prevádzajú na zamestnávateľa („zamestnanecké dielo“)[4].
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre spravodlivosť, občianske slobody a inštitucionálne veci. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre právne veci.
Jagoda Karolina MACIEJEWSKA / JEREMY JULIAN OKORN / Mariusz MACIEJEWSKI