Voľný pohyb kapitálu
Tento informačný list objasňuje voľný pohyb kapitálu ako jednu zo štyroch základných slobôd jednotného trhu EÚ. Nie je len jednou z najnovších, ale je aj jednou z najrozsiahlejších slobôd, pretože sa vzťahuje aj na tretie krajiny. V tomto informačnom liste sa uvádzajú ciele voľného pohybu kapitálu a opisuje sa súčasný systém a zmeny, ktoré sa v ňom uskutočnili. V jeho závere si predstavíme úlohu Európskeho parlamentu pri rozvoji tejto základnej slobody.
Právny základ
- V článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa zakazujú všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami.
- Článok 64 ZFEÚ sa vzťahuje na určité obmedzenia týkajúce sa krajín mimo EÚ.
- V článku 65 ZFEÚ sa povoľujú určité výnimky týkajúce sa napríklad daňového systému, dohľadu, verejného záujmu a verejnej bezpečnosti.
- V článku 66 ZFEÚ sa za výnimočných okolností povoľujú dočasné ochranné opatrenia.
- priame zahraničné investície,
- investície do nehnuteľností alebo nákupy nehnuteľností,
- investície do cenných papierov (napr. do akcií, dlhopisov, zmeniek či podielových fondov),
- poskytovanie pôžičiek a úverov,
- iné operácie s finančnými inštitúciami vrátane operácií s osobným kapitálom, ako sú veno, dedičstvo, dotácie atď.
- odstránenie všetkých obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami, okrem niektorých prípadov (pozri časť Dosiahnuté výsledky, bod B);
- zabezpečenie toho, aby sa platby súvisiace s týmito pohybmi kapitálu mohli vykonávať bez obmedzení, aby jednotlivci a podniky mohli používať, investovať a/alebo šetriť peniaze alebo finančné aktíva kdekoľvek v EÚ, ako aj v krajinách mimo EÚ.
- otvárať bankové účty v zahraničí,
- kupovať akcie v zahraničných spoločnostiach,
- investovať tam, kde sú výnosy najvýhodnejšie, a
- kupovať nehnuteľnosti v inej krajine.
- investovať do spoločností v ktorejkoľvek inej krajine EÚ a vlastniť ich, a
- získavať finančné prostriedky na nákladovo najefektívnejších trhoch.
- opatrenia na zamedzenie porušovania vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení (najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými službami),
- postupy ohlasovania pohybu kapitálu na štatistické alebo správne účely, a
- opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.
- zavedenie ciel,
- obmedzenia obchodu so službami a obchodných aspektov práv duševného vlastníctva, a
- obmedzenia prístupu k priamym zahraničným investíciám a verejnému obstarávaniu.
Čo je to pohyb kapitálu?
Keďže tento pojem nie je vymedzený v ZFEÚ, Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že na jeho vymedzenie sa môže použiť nomenklatúra uvedená v prílohe k smernici o kapitále z roku 1988. Podľa uvedených vymedzení cezhraničné pohyby kapitálu zahŕňajú:
Ciele voľného pohybu kapitálu v EÚ
Medzi hlavné ciele voľného pohybu kapitálu v EÚ patrí:
Voľný pohyb kapitálu je základom jednotného trhu a dopĺňa ostatné tri základné slobody (voľný pohyb osôb, tovaru a služieb).
Pre jednotlivcov to znamená, že môžu:
Pre podniky to znamená, že môžu:
Voľný pohyb kapitálu bol nevyhnutný pre rozvoj hospodárskej a menovej únie a zavedenie eura. Tým, že EÚ umožnila voľný pohybu kapitálu cez svoje hranice, podporuje používanie eura ako medzinárodnej meny.
Dosiahnuté výsledky: Historický prehľad a súčasný systém
A. Prvé kroky (pred zavedením jednotného trhu) a pokrok smerom k voľnému pohybu kapitálu
Prvé dve smernice o kapitále z roku 1960 a 1962 odstránili obmedzenia týkajúce sa určitých komerčných a súkromných pohybov kapitálu, ako sú kúpa nehnuteľností, krátkodobé alebo strednodobé pôžičky na obchodné transakcie a nákupy cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na burze. Niektoré členské štáty (napr. Nemecko a krajiny Beneluxu) pokročili ešte ďalej a zaviedli jednostranné vnútroštátne opatrenia, čím zrušili prakticky všetky obmedzenia pohybu kapitálu.
Tieto prvé smernice boli neskôr zrušené a zmenené a v roku 1988 sa smernicou o kapitáli stanovila konečná nomenklatúra rôznych pohybov kapitálu, pri ktorých možno uplatňovať túto slobodu. V roku 1993 Maastrichtská zmluva potvrdila voľný pohyb kapitálu ako základnú slobodu chránenú zmluvami. Zrušenie zostávajúcich prekážok voľného pohybu kapitálu sa malo uskutočniť najneskôr do roku 1994, čo sa stalo predpokladom pre začatie tretej a poslednej fázy smerujúcej k zavedeniu jednotnej meny euro v roku 1999. Vo všeobecnosti je všetok pohyb kapitálu voľný s výnimkou niekoľkých obmedzení týkajúcich sa tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje článok 64 ZFEÚ.
B. Súčasný systém úpravy voľného pohybu kapitálu
1. Právny rámec proti obmedzeniam voľného pohybu kapitálu
Za presadzovanie pravidiel EÚ o voľnom pohybe kapitálu je zodpovedná Európska komisia. Na tento účel monitoruje kapitálové toky a zabezpečuje, aby členské štáty riadne uplatňovali pravidlá. Komisia tiež zverejňuje výročné správy a štúdie o kapitálových tokoch v EÚ a vo svete.
V článku 63 ZFEÚ sa zakazujú akékoľvek obmedzenia pohybu kapitálu a platieb medzi členskými štátmi navzájom a tretími krajinami. Úlohou Súdneho dvora Európskej únie je výklad pravidiel voľného pohybu kapitálu, pričom v tejto oblasti už existuje rozsiahla judikatúra. V prípadoch, keď členské štáty neoprávnene obmedzia pohyb kapitálu, sa vedie obvyklé konanie o nesplnení povinnosti podľa článkov 258 – 260 ZFEÚ.
2. Výnimky a odôvodnené obmedzenia
Podľa článku 64 ZFEÚ sa výnimky zväčša obmedzujú na pohyby kapitálu súvisiace s krajinami mimo EÚ. Členské štáty môžu zachovať v platnosti obmedzenia priamych investícií a iných transakcií s tretími krajinami. Okrem toho môžu vlády členských štátov jednomyseľným hlasovaním v Rade Európskej únie a po porade s Európskym parlamentom obmedziť pohyb kapitálu vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ.
V článku 65 ZFEÚ sa stanovujú vo všeobecnosti jediné odôvodnené obmedzenia pohybu kapitálu vrátane pohybu v rámci EÚ. Patria k nim:
Opatrenia v poslednom bode štáty uplatnili napríklad počas európskej dlhovej krízy, keď boli Cyprus (2013) a Grécko (2015) nútené zaviesť kontroly kapitálu, aby tak zabránili jeho nadmernému odlevu.
Článok 66 ZFEÚ umožňuje EÚ výnimočne a najviac na šesť mesiacov obmedziť pohyb kapitálu do krajín mimo EÚ alebo z nich, ak hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti hospodárskej a menovej únii.
V rámci programov pomoci pre platobnú bilanciu alebo v prípade náhlej krízy umožňuje článok 144 ZFEÚ prijať opatrenia na ochranu platobnej bilancie v prípade ťažkostí, ktoré ohrozujú fungovanie vnútorného trhu. Táto ochranná doložka je však dostupná len pre členské štáty mimo eurozóny (t. j. členské štáty, ktoré ešte neprijali za svoju menu euro).
Články 75 a 215 ZFEÚ stanovujú používanie finančných sankcií buď s cieľom predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu alebo na základe rozhodnutí prijatých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Voľný pohyb kapitálu je obmedzený z dôvodu hospodárskych sankcií voči Rusku po tom, ako začalo komplexnú vojenskú inváziu na Ukrajine.
C. Nástroj proti nátlaku
Nástroj proti nátlaku nadobudol účinnosť 27. decembra 2023. Bol navrhnutý, aby odrádzal tretie krajiny od vyvíjania nátlaku na EÚ a aby vďaka nemu Únia dokázala reagovať v situáciách, keď sa tretia krajina snaží vyvíjať ekonomický nátlak na EÚ alebo jej členský štát. Ide o nátlak na konkrétne politické rozhodnutia smerovaný voči EÚ alebo jej členskému štátu, ktorý môže prameniť z uplatňovania opatrení vplývajúcich na obchod alebo investície alebo z hrozby uplatňovania takýchto opatrení. Nástroj proti nátlaku poskytuje celý rad možných protiopatrení, ako napríklad:
D. Ukončenie bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ
Komisia sa tiež usiluje o ukončenie platnosti súčasných bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ, z ktorých mnohé existovali už pred posledným kolom rozširovania EÚ. Komisia považuje tieto dohody medzi členskými štátmi za prekážku jednotného trhu, keďže sú v rozpore s legislatívnym rámcom EÚ a prekrývajú sa s ním. Napríklad systémy rozhodcovského konania podľa bilaterálnych investičných zmlúv vylučujú vnútroštátne súdy, ako aj Súdny dvor Európskej únie, čím bránia uplatňovaniu práva Únie. Tieto dohody môžu zároveň viesť k uprednostňovaniu investorov z tých členských štátov, ktoré v rámci EÚ uzavreli bilaterálne investičné zmluvy. Celkovo 23 členských štátov podpísalo v máji 2020 dohodu o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament dôrazne podporuje voľný pohyb kapitálu. Zastáva však názor, že pohyb kapitálu v Únii by mal prebiehať voľnejšie než pohyb kapitálu medzi EÚ a ostatnými krajinami sveta. Tým by sa zaistilo, aby sa úspory EÚ používali v prvom rade na investície EÚ. Parlament poukázal tiež na to, že voľný pohyb kapitálu by sa mal podporiť postupnou liberalizáciou finančných služieb (vrátane bankových a poisťovacích služieb, ako sa výslovne stanovuje v článku 58 ods. 2 ZFEÚ) a harmonizáciou daňového práva s cieľom dobudovať jednotný trh s (finančnými) službami.
V septembri 2025 Parlament prijal uznesenie o zefektívnení pravidiel vnútorného trhu EÚ s cieľom posilniť jednotný trh. Opakovane poukázal na analýzu odolnosti EÚ vypracovanú Medzinárodným menovým fondom, v ktorej sa zostávajúce obchodné prekážky v EÚ porovnávajú s clami v rámci EÚ. V prípade tovaru môžu prekážky zodpovedať až 44 % clu. V prípade služieb zodpovedajú ešte vyššiemu clu, a to na úrovni 110 %, čo znamená, že prekážky cezhraničných služieb zvyšujú ich cenu viac než dvojnásobne.
Parlament podporil spustenie únie kapitálových trhov a okrem svojej účasti na legislatívnom procese pravidelne nabáda na ďalšie kroky na dobudovanie tejto únie. Tieto kroky zahŕňajú prijatie uznesenia z roku 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov, v ktorom sa zdôraznila potreba rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov s cieľom zlepšiť rozdeľovanie kapitálu v EÚ. V uznesení Parlament požadoval odstránenie existujúcich prekážok cezhraničného financovania, najmä pre malé a stredné podniky, a posilnenie úlohy Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy pri skvalitňovaní konvergencie dohľadu. Parlament prijal v októbri 2020 uznesenie o ďalšom rozvoji únie kapitálových trhov, v ktorom vyzval na zlepšenie prístupu k financovaniu na kapitálovom trhu, najmä pre malé a stredné podniky, a na podporu retailových investorov. V septembri 2024 bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi uverejnil dôležitú správu o európskej konkurencieschopnosti. Parlament následne v septembri 2025 potvrdil svoje stanovisko uznesením o uľahčení financovania investícií a reforiem na podporu európskej konkurencieschopnosti a vytvorenie únie kapitálových trhov.
Tento informačný list pripravuje oddelenie Európskeho parlamentu pre kontrolu správy hospodárskych záležitostí a HMÚ (EGOV). Viac informácií nájdete na webovej stránke Výboru pre hospodárske a menové veci.
Harald Wilhelm STIEBER / Mentor MEHMEDI