Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Volby do EP
Organizácia a fungovanie EP
Spolurozhodovanie
a dalšie procedúry
Rozpoctové právomoci EP
Kontrola rozpoctu
Demokratická kontrola
Štatút poslancov
a európskych politických strán
Docasné a vyšetrovacie výbory
Dalšie inštitúcie EÚ
Reforma EÚ
Rozšírenie
Obcianske práva
Spravodlivost
a vnútorné záležitosti
Zahranicné vztahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebitela
Doprava / Regionálna politika
Polnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


K urnám, obcania!

Od roku 1979 si obcania Európskej únie sami vyberajú svojich zástupcov v Európskom parlamente. Títo sú volení všeobecným priamym hlasovaním na obdobie piatich rokov na základe postupu, ktorý síce nie je jednotný, ale napriek tomu sa riadi urcitými spolocnými pravidlami.

Európske volby sa konali 10. až 13. júna tohto roku.

Nedelu 13. júna si za dátum volieb vybrala väcšina z 25 clenských štátov: Belgicko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Madarsko, Nemecko, Polsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko.

V Holandsku a Spojenom královstve, kde sa tradicne volí vo štvrtok, si vybrali ako dátum volieb 10. jún. Íri išli k urnám v piatok 11. júna, zatial co v Lotyšsku a na Malte sa volby uskutocnili nasledujúci den, v sobotu. Osobitný prípad predstavujú Ceská republika a Írsko, kde volby trvali 2 dni, a to 11. a 12. júna v prvom a 12. a 13. júna v druhom prípade.

Vo väcšine clenských štátov existuje len jeden volebný obvod v rámci štátu, v siedmich z nich sa nachádza viacero volebných obvodov: štyri v Írsku, pät v Taliansku, osem vo Francúzsku, ktoré nedávno zmenilo svoj volebný zákon, 11 v Spojenom královstve, 13 v Polsku a 16 v Nemecku. V týchto krajinách však zoznamy môžu bytvytvorené na krajskej alebo spolkovej úrovni; Belgicko má pät volebných obvodov zoskupených do troch volebných jazykových oblastí - francúzskej, holandskej a nemeckej.

Jednotný princíp: kandidátske listiny a pomerné zastúpenie

Väcšina clenských štátov nemá stanovenú minimálnu percentuálnu hranicu hlasov, ktoré by mala kandidátska listina získat. V Ceskej republike, Dánsku, Francúzsku (na úrovni každého volebného obvodu), v Litve, Lotyšsku, Madarsku, Nemecku, Polsku, a na Slovensku sú ale kandidátske strany, ktoré nezískajú minimálne pät percent hlasov, vylúcené z procesu pridelovania mandátov. Minimálna hranica poctu hlasov predstavuje v Rakúsku a vo Švédsku štyri percentá a tri percentá v Grécku.

Na druhej strane niektoré clenské štáty schválili zmiešaný volebný systém hlasovania za kandidátov z rôznych listín alebo preferencné hlasovanie pre jedného ci viacerých kandidátov (Belgicko, Ceská republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Taliansko), zatial co iné štáty uplatnujú systém uzavretých zoznamov. V Írsku, na Malte a v Severnom Írsku (tri zo 78 kresiel pridelených Spojenému královstvu) sa rozdelenie kresiel uskutocnuje na základe systému jediného prenosného hlasu.

Koniec dvojitého mandátu

Byt poslancom Európskeho parlamentu a Národného parlamentu už nie je povolené. Jedinú výnimku tvoria Írsko a Spojené královstvo.

V prípade ostatných kumulácií mandátov platí rovnaký zákaz pre všetkých, ktorí si želajú zasadat v Európskom parlamente. Európskym poslancom sa preto nebude môct stat osoba, ktorá je clenom národnej vlády, Komisie, Úctovného dvora alebo Súdu prvej inštancie Európskeho spolocenstva.

Podmienky hlasovania a volebné právo

Každý obcan Európskej únie, ktorého bydlisko sa nachádza v jednom z clenských štátov, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo volit v tom clenskom štáte, v ktorom má trvalý pobyt, za tých istých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. V "dvadsatpätke" je mininálna veková hranica na uplatnenie volebného práva 18 rokov. Naopak, zásada trvalého pobytu nie je predmetom jednotného vymedzenia.

Právo byt volený majú štátni príslušníci jedného z clenských štátov, ktorí splnajú podmienky trvalého pobytu, definované vo volebnom poriadku tohto štátu. Minimálny vek požadovaný v Rakúsku je 19 rokov; v Belgicku, Ceskej republike, Estónsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Polsku, na Slovensku a v Spojenom královstve 21 rokov; vo Francúzsku je na základe volebného poriadku potrebné dosiahnut vek 23 rokov a na Cypre, v Grécku a Taliansku 25 rokov.

Podporovat rovnosti

Niektoré clenské štáty využili zákon, ktorý podporuje rovný prístup mužov a žien k volebným mandátom a funkciám. Inde politické strany pokracujú v ustanovovaní svojich vlastných predpisov.

Pocas predošlého volebného obdobia v Európskom parlamente zasadalo 220 žien popri 568 mužoch, co predstavuje pocetnejšie zastúpenie žien (28%) ako vo väcšine národných parlamentov clenských štátov. Okrem Švédska, ktoré sa najviac priblížilo rovnosti zastúpenia (45%), iba v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Španielsku je miera zastúpenia žien vyššia ako 30%.



  
Podmienky hlasovania a volebné právo
  
  
Každý obcan Európskej únie, ktorého bydlisko sa nachádza v jednom z clenských štátov, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo volit v tom clenskom štáte, v ktorom má trvalý pobyt, za tých istých
  
  
Právo byt volený majú štátni príslušníci jedného z clenských štátov, ktorí splnajú podmienky trvalého pobytu, definované vo volebnom poriadku tohto štátu. Minimálny vek požadovaný v Rakúsku je 19 rok
  
  
Niektoré clenské štáty využili zákon, ktorý podporuje rovný prístup mužov a žien k volebným mandátom a funkciám. Inde politické strany pokracujú v ustanovovaní svojich vlastných predpisov.
  
  
Pocas predošlého volebného obdobia v Európskom parlamente zasadalo 220 žien popri 568 mužoch, co predstavuje pocetnejšie zastúpenie žien (28%) ako vo väcšine národných parlamentov clenských štátov. Ok
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004