Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Voľby do EP
Organizácia a fungovanie EP
Spolurozhodovanie
a dalšie procedúry
Rozpočtové právomoci EP
Kontrola rozpočtu
Demokratická kontrola
Štatút poslancov
a európskych politických strán
Dočasné a vyšetrovacie výbory
Dalšie inštitúcie EÚ
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Cielenou kontrolou za viac demokracie

Demisia Európskej komisie pod vedením Jacquesa Santera v roku 1999 a aféra Eurostatu v roku 2003 upriamili pozornosť na význam kontrolnej úlohy Európskeho parlamentu. Oba prípady, ktoré vzbudili veľkú pozornosť, dokumentujú, ako poslanci kriticky sledujú činnosť Európskej únie a dozerajú predovšetkým na prácu Komisie.

Jednou zo základných právomocí Parlamentu je právomoc kontroly rozpočtu, ktorú poslanci vykonávajú v prípade podozrenia zo zlého hospodárenia štatistického úradu Eurostat. Od začiatkov zjednocovania Európy získavali európski poslanci stále viac kontrolných právomocí.

Písomné a ústne otázky adresované Komisii a Rade tvoria veľkú časť každodennej práce Parlamentu. Každý mesiac sa okrem toho koná hodina otázok, adresovaných Rade ako aj Komisii. Tak si poslanci môžu "posvietiť" na tých, ktorí spravujú a reprezentujú EÚ. Od roku 2000 až do konca roku 2003 podali poslanci viac ako 20.000 otázok, a to najmä písomných.

Na objasnenie prípadov porušenia právnych predpisov spoločenstva môžu poslanci zriadiť vyšetrovacie výbory. Osobitné vyšetrovacie výbory prispeli aj k tomu, že po kríze spôsobenej "chorobou šialených kráv" a v súvislosti s kontrolou rozpočtu vznikol Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery: najostrejšia zbraň poslancov EP

Účinnosť bežných politických možností kontroly je založená na najostrejšej zbrani poslancov: v prípade vyhrotenej situácie môžu poslanci vyslovením nedôvery donútiť celé kolégium Európskej komisie k odstúpeniu. Doteraz bolo predložených sedem návrhov na vyslovenie nedôvery, žiaden návrh však nebol prijatý. Na odstúpenie celej Komisie je potrebné prijať návrh na vyslovenie nedôvery, čo si vyžaduje podporu väčšiny poslancov Parlamentu a dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov. Poslanci EP nedisponujú možnosťou vynútiť odstúpenie len jednotlivých komisárov alebo odstúpenie predsedu Komisie, aj keď túto možnosť často požadovali. Predseda Komisie Romano Prodi sa pri nástupe do úradu v roku 1999 v Parlamente zaviazal, že preskúma možnosť prepustenia člena Komisie v prípade straty dôvery voči nemu.

Bez súhlasu Parlamentu neexistuje Komisia

Postupne, prostredníctvom mnohých zmlúv si Parlament vybudoval svoju kontrolnú právomoc. Už v roku 1981 Parlament takpovediac uviedol Komisiu do úradu. Hoci len neformálne, poslanci sa mohli vyjadriť k programu Komisie. Od roku 1993, kedy vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, však musia kandidáti na post predsedu Komisie a komisárov navrhnutí členským štátom EÚ, získať súhlas Parlamentu. Od roku 1999, po vstupe Amsterdamskej zmluvy do platnosti, schvaľujú poslanci osobitne aj vymenovanie predsedu Komisie pred vymenovaním ostatných komisárov . Všetci členovia Komisie vrátane jej predsedu sa musia podľa vzoru amerického kongresu podrobiť niekoľkohodinovému vypočutiu pred príslušnými odbornými výbormi Parlamentu. Nakoniec sa poslanci za zatvorenými dverami poradia o nástupe do funkcie a náplni programu budúcich komisárov a poskytnú plénu odporúčanie.

Politická výmena názorov s Radou a Komisiou

Parlament kontroluje aj také oblasti, v ktorých nemá možnosť rozhodovať. Rada spoločne s Komisiou sú povinné informovať Parlament o otázkach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a o otázkach spolupráce v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí. Poslanci okrem toho môžu podávať otázky a poskytovať odporúčania, pričom predsedníctvo Rady, ktoré sa obmieňa každých šesť mesiacov, musí náležite zohľadniť stanovisko Parlamentu . Okrem toho môže Parlament presadzovať svoje politické priority prostredníctvom prideľovania prostriedkov do každoročného rozpočtu.

Ďalšie formy povinnosti Rady a Komisie zodpovedať sa Parlamentu sú diskusie, počas ktorých úradujúce predsedníctvo Rady predstavuje svoj program na šesť mesiacov, predkladá správu o vrcholových stretnutiach a v závere bilancuje. Rada spoločne s Komisiou sa vystavujú politickej výmene názorov s poslancami pri príležitosti prednesenia výročných správ o vývoji EÚ. Komisia tak koná na základe svojej ročnej súhrnnej správy a svojho programu v oblasti zákonodarstva na nasledujúci rok. Tým dostávajú poslanci príležitosť politicky zhodnotiť a kriticky analyzovať zámery, náplne a výsledky činnosti Rady a Komisie.

Zodpovednosť Európskej ústrednej banky voči Parlamentu

Aj nezávislá Európska ústredná banka (EÚB) je povinná sa zodpovedať Parlamentu. Banka je zodpovedná za stabilitu eura. Prezident EÚB predkladá poslancom v pléne výročnú správu raz do roka. Okrem toho pravidelne vystupuje pred parlamentným Výborom pre ekonomické a menové záležitosti, aby zodpovedal otázky poslancov.

Poslanec ako "spojka" medzi občanmi a orgánom EÚ

Parlament pri výkone kontroly činností EÚ je nielen reprezentantom občanov, ale stáva sa pre nich aj kontaktnou osobou. Občania sa môžu prostredníctvom petícií obrátiť na poslancov, ktorí žiadosti preskúmajú a prerokujú. Parlament okrem toho menuje Európskeho ombudsmana, ktorý nezávisle vyšetruje sťažnosti občanov v prípade nedostatkov v administratívnych postupoch.
Sťažnosti občanov adresované poslancom môžu viesť až k tomu, že Parlament podrobí kontrole členské čtáty EÚ. Stále častejšie upozorňujú poslanci Európsku komisiu "ochrankyňu zmlúv" na prípady, kedy jednotlivé členské štáty neuplatňujú európske rámcové zákony. Aby si komisia vynútila dodržiavanie práva EÚ, jej právomoci siahajú od upozornení členských štátov až po začatie súdnych konaní v dôsledku porušenia zmluvy, .



  
Reports
  
Texty zmlúv
Európska komisia
Rada EÚ
Európsky ombudsman
Občiansky portál Európskeho parlamentu

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004