Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Voľby do EP
Organizácia a fungovanie EP
Spolurozhodovanie
a dalšie procedúry
Rozpočtové právomoci EP
Kontrola rozpočtu
Demokratická kontrola
Štatút poslancov
a európskych politických strán
Dočasné a vyšetrovacie výbory
Dalšie inštitúcie EÚ
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Keď Parlament vedie vyšetrovanie

V rokoch 1996 - 1997 zostavil Európsky parlament dva vyšetrovacie výbory, jeden zaoberajúci sa tranzitom v rámci Spoločenstva, a druhý, zaoberajúci sa naliehavou problematikou „šialených kráv“. Počas tohto funkčného obdobia neexistoval samostatný vyšetrovací výbor, ale štyri dočasné výbory. Tieto boli bez pochyby menej výrazné, prostredníctvom verejnej diskusie však dávali poslancom možnosť formulovať prospešné a výskumom podložené riešenia. Zamerali sa na „Echelon“ (sledovací - odpočúvací systém komunikácií), humánnu genetiku, slintačku a krívačku, námornú bezpečnosť (v následnosti na potopenie tankerov Erika a Prestige).

Vytvorením vyšetrovacích a dočasných výborov, ktoré svojou činnosťou dopĺňajú trvalé parlamentné výbory a verejné vypočutia, sa rozšírili prostriedky na kontrolu a prístup k informáciám, ktoré majú poslanci k dispozícii. Ak to vyžaduje štvrtina poslancov, Parlament môže zostaviť vyšetrovací výbor za podmienky, že ju schváli Konferencia predsedov (predsedovia politických strán), a následne plénum. Tento výbor vedie potrebné vyšetrovania počas 12 mesiacov, pričom obdobie môže byť dva krát predĺžené o tri mesiace. Predmetom vyšetrovania môže byť len obvinenie z porušenia práva Spoločenstva, alebo nedostatočného uplatnenia tohto práva inštitúciou alebo verejným orgánom jedného z členských štátov. Napríklad vyšetrovanie prípadu „šialených kráv“ sa týkalo najmä spôsobu, akým Komisia, Rada a britská vláda riešili túto pre ľudské zdravie veľmi znepokojujúcu krízovú situáciu. Následne boli navrhnuté jednoznačné odporúčania. Výsledky vyšetrovania viedli k vnútornej reforme Komisie, ktorej cieľom bolo vo väčšej miere zohľadniť ochranu spotrebiteľov.

Dočasné výbory sú vytvorené na obdobie dvanástich mesiacov, ale ich trvanie môže byť predĺžené bez časového obmedzenia. Predmet vyšetrovania môže prekročiť stanovený rámec aplikácie komunitárneho práva. Z tohto dôvodu boli dočasné výbory uprednostňované pred vyšetrovacími výbormi. Konkrétnym príkladom je preskúmanie systému „Echelon“, ktorého dôsledky sa vymykajú z komunitárneho práva, keďže ucelená legislatíva v tejto oblasti zatiaľ ešte neexistuje. Vyšetrovací výbor by disponoval menšími právomocami a bol by obmedzený podľa platných predpisov len na utajované informácie, občiansku či národnú bezpečnosť.

Echelon existuje a treba sa pred ním chrániť

V roku 1999 sa Európsky parlament s prekvapením oboznamuje so správou, o vypracovanie ktorej požiadal britského novinára, M. Duncana Campbella. Táto správa odhaľuje existenciu svetového odpočúvacieho systému telekomunikácií, nazývaného „Echelon“, ktorého aktivity zašli omnoho ďalej v porovnaní s klasickými informačnými službami a ktorá hraničí s priemyselnou špionážou a odpočúvaním súkromných hovorov. Správa ďalej odhaľuje, že tento systém je využívaný Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom. Informačné služby Spojených Štátov pomocou týchto systémov pomáhajú americkým firmám získavať lukratívne zmluvy na úkor európskej konkurencie.

Parlament sa rozhodol zostaviť dočasný výbor s cieľom overiť tieto tvrdenia a prijať potrebné opatrenia. Od začiatku júla 2000 poslanci vypočúvali množstvo expertov zaoberajúcich sa telekomunikáciami, ochranou údajov, ďalej vypočuli členov informačných služieb, novinárov, právnikov a národných parlamentov. Dočasný výbor vyhlásil svoje záverečné stanovisko v septembri 2001 formou plenárneho uznesenia. Európsky parlament uzatvoril túto problematiku vyhlásením, v ktorom sa uvádza, že takáto informačná sieť skutočne existuje a zachytáva obchodné a súkromné hovory.

Poslanci začali vyzývať všetky členské štáty, aby vyvinuli európsky kódovací software a apelovali na verejnosť a obchodné spoločnosti, aby sa chránili. Európska komisia bola vyzvaná k posilneniu svojho vlastného bezpečnostného systému a obchodné spoločnosti k užšej spolupráci s protišpionážnymi službami. Následne na odporúčania Parlamentu, Únia vytvorila agentúru, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou informačných sietí.

Humánna genetika: chúlostivé vyšetrovanie

V decembri 2000 bol vytvorený ďalší dočasný výbor. Mal za úlohu preskúmať posledné objavy vo vývoji humánnej genetiky a nové lekárske technológie, ako napríklad klonovanie a výskum kmeňových buniek. Od narodenia Dolly, prvej vyklonovanej ovce v roku 1996, veda a biotechnológia napredujú veľkou rýchlosťou. V roku 2000 sa britská vláda rozhodla podporiť liečebné klonovanie. Táto vedecká evolúcia však nezostala bez etických, právnických, ekonomických a sociálnych otázok, ktoré boli nasmerované na Európsky parlament. Parlament danú problematiku zdokumentoval, aby mohol čo najlepšie naplniť svoju politickú zodpovednosť a následne vypracovať k danej téme odporúčania.

V januári 2001 sa poslanci dali do práce. Počas šiestich mesiacov vypočuli 11 expertov a rokovali za okrúhlym stolom s poslancami národných parlamentov. Znakom toho, že táto téma bola chúlostivá a kontroverzná bol aj fakt, že návrh záverečnej správy obsahoval viac ako 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Návrh bol nakoniec vo výbore prijatý 18 hlasmi pre, 13 hlasmi proti a 3 poslanci sa zdržali. Dočasný výbor vo svojej správe uviedol, že nesúhlasí s liečebným ako aj reproduktívnym klonovaním. V žiadnom prípade sa nebudú používať kmeňové embryonálne bunky spôsobom in vitro za iným účelom ako za účelom gravidity, ani sa nebudú financovať výskumy klonovania ľudských embryí z rozpočtu Spoločenstva. V žiadnom prípade sa nebudú komercializovať ľudské embryá alebo kmeňové embryonálne bunky. Dočasný výbor požaduje, aby bol akýkoľvek výskum, zahŕňajúci uvedené medicínske technológie, zaradený do právneho rámca a navrhuje všeobecný rámec ochrany ľudských práv. Namieta proti patentovateľnosti živých organizmov, ale podporuje výskum dospelých kmeňových buniek.

Diskusia v pléne dňa 29. novembra 2001 bola veľmi kontroverzná. Vzhľadom na mnohé kontroverzné doplnky a zmeny sa pozícia Parlamentu stala neprehľadnou. Väčšina politických skupín nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktoré bolo v konečnom dôsledku zamietnuté drvivou väčšinou: 319 hlasov proti, 37 za, a 47 sa zdržalo hlasovania. Práca dočasného výboru však umožnila Parlamentu, aby dostatočne zdokumentoval tieto komplexné otázky a zviditeľnil diskusiu na túto závažnú tému. Neprijatie uznesenia však nezabránilo Parlamentu v tom, aby sa vyjadril k niektorým jeho aspektom. V septembri roku 2000 Parlament vydal uznesenie, v ktorom sa vyjadril za zamietnutie výskumu klonovania ľudských embryí a v októbri 2001 sa zhromaždenie postavilo aj proti patentovateľnosti ľudských bytostí, ich buniek alebo génov.

Ako bojovať proti slintačke a krívačke?

Na jeseň v roku 2001 sa objavili nákazy slintačky a krívačky v Spojenom Kráľovstve, v Holandsku, a v menšej miere aj vo Francúzsku a Írsku. Prijaté opatrenia uprednostňovali porážku zvierat pred ich vakcináciou. Väčšina britských chovateľov však bola proti vakcinácii, pretože tá by mala za následok zákaz dodávania ich produkcie do potravinárskeho priemyslu. Len v Spojenom Kráľovstve bolo skolených 6,5 milióna zvierat. Pobúrenie verejnosti bolo rovnako pozoruhodné ako ekonomický dosah tejto epidémie. Bola teda použitá vhodná komunitárna legislatíva? Bola správne aplikovaná? Ako by sa dalo predísť podobným krízam?

V januári roku 2002 Európsky parlament rozhodol, že vytvorí dočasný výbor, aby zodpovedal otázky a formuloval odporúčania ohľadne tejto záležitosti. Na početných vypočúvaniach sa zúčastnili funkcionári a zodpovední národní a európski politici, vedci a predstavitelia poľnohospodárskeho sektora. Niekoľko delegácií navštívilo najviac postihnuté oblasti v Spojenom Kráľovstve a Holandsku.

V decembri roku 2002 dočasný výbor predložil výsledok svojej práce plénu, ktoré následne na to prijalo uznesenie. Uznesenie odporúčalo prejsť na vakcináciu hneď ako sa nákaza prejaví, aby sa predišlo masívnej porážke zvierat. Vzhľadom k tomu, že existuje veľké množstvo pôvodcov tejto nákazy, nebolo možné urobiť preventívnu vakcináciu použitím jednej vakcíny.

Krátko po uznesení Parlamentu navrhla Európska Komisia novú smernicu, aby aktualizovali metódu boja proti slintačke a krívačke. V súlade so závermi uznesenia sa v nej odporúča okamžitá vakcinácia, ktorá však nie je povinná. Vakcinácia bola použitá v prípadoch, keď infikované stáda nemohli byť eliminované do 24 hodín, alebo ak išlo o väčšie stáda, do 48 hodín. V inej správe sa hovorí o tom, že Parlament podporil návrh Komisie a taktiež zdôraznil prijatie takých opatrení, ktoré by pomohli predísť prípadným psychologickým a sociálnym krízam.

Posilniť námornú bezpečnosť

Hneď po potopení tankerov Erika a Prestige a ďalších nehodách vznikol v tomto parlamentnom období štvrtý dočasný výbor. Jeho cieľom bolo preskúmať okolnosti, za ktorých došlo ku katastrofám, odhadnúť ekonomické a sociálne následky, overiť, či boli aplikované komunitárne pravidlá a navrhnúť doplnkové opatrenia.

Priebeh týchto prác bol uvedený v špecifickej správe, ktorá sa venovala najmä námornej bezpečnosti, témam o vzniku rôznych komunitárnych zákonoch, v ktorých Parlament zohral dôležitú úlohu ako spolu-zákonodarca.



  
Spravodajcovia:
  
Odpocúvací systém Echelon: Gerhard Schmid (PES, D)
Humánna genetika a iné nové technológie v modernej medicíne: Francesco Fiori (EPP-ED, I)
Slintacka a krívacka v Európskej únii v roku 2001: Wolfgang Kreissl-Dörfler (PES, D)
Opatrenia v boji proti slintacke a krívacke: Wolfgang Kreissl-Dörfler (PES, D)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Odpocúvací systém Echelon - text prijatý Parlamentom
Humánna genetika a iné nové technológie v modernej medicíne - Parlament odmietol návrh ustanovenia
Slintacka a krívacka v Európskej únii v roku 2001 - text prijatý Parlamentom
Opatrenia v boji proti slintacke a krívacke

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004