Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Voľby do EP
Organizácia a fungovanie EP
Spolurozhodovanie
a dalšie procedúry
Rozpočtové právomoci EP
Kontrola rozpočtu
Demokratická kontrola
Štatút poslancov
a európskych politických strán
Dočasné a vyšetrovacie výbory
Dalšie inštitúcie EÚ
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Kontrola správneho používania peňazí daňových poplatníkov

Keď bola Santerova Komisia prinútená v roku 1999 odstúpiť, Európou sa šíril rozruch a znepokojenie. Odstúpenie 20 komisárov prišlo po tom, ako Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu poukázal na nezrovnalosti pri udeľovaní zmlúv externým firmám a Komisia neposkytla pohotovú a primeranú odpoveď na tieto zistenia. O štyri roky neskôr, keď Parlament podnietil Komisiu, aby zverejnila vážne nedostatky v štatistickom úrade Eurostat, Výbor pre kontrolu rozpočtu opäť vyzdvihol potrebu finančného kontrolného orgánu na úrovni EÚ.

Každoročne Európsky parlament hodnotí ako Komisia spravuje rozpočet EÚ. Parlament vždy v apríli hlasuje o uznesení, aby rozhodol, či schváli rozpočet v konaní nazvanom "udelenie absolutória". Touto cestou môžu poslanci EP prejaviť svoj súhlas alebo nesúhlas so spôsobom využívania fondov EÚ. Komisia musí zohľadniť každú pripomienku alebo odporúčanie v uznesení Parlamentu. Ak Parlament usúdi, že existujú závažné otázky, ktorými je potrebné sa zaoberať, odloží udelenie absolutória. Komisia musí vtedy pohotovo reagovať, aby sa problémy vyriešili.

Dôsledky odporúčania Parlamentu

Odporúčaniami v uzneseniach o udelení absolutória Parlament získal možnosť dosiahnuť výrazné zlepšenie v spravovaní peňazí európskych daňových poplatníkov. Po páde Santerovej Komisie sa sprísnili pravidlá uzatvárania externých zmlúv. Predtým bol v tom istom roku na naliehanie Parlamentu založený Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) ako nezávislý orgán. Hoci Komisia už mala vytvorenú sekciu na boj proti podvodom zahŕňajúcu fondy EÚ, už v roku 1997 sa ukázalo, že nezrovnalosti v rámci samotných európskych inštitúcií nadobudli taký rozsah, že bol potrebný nový orgán, ktorý by tiež mohol viesť nezávislé vyšetrovania v jednotlivých inštitúciách.

Navyše, Parlament bol vždy toho názoru, že pôsobnosť úradu Európskeho verejného prokurátora musí byť nad rámec pôsobnosti úradu boja proti podvodom a musí byť tomuto úradu nadradený, pretože OLAF má iba právomoc vyšetrovať, každé trestné stíhanie prenecháva národným orgánom a potom už len sleduje vývoj situácie. Návrh na vytvorenie úradu Európskeho verejného prokurátora sa nedávno zahrnul do návrhu Ústavnej zmluvy vypracovanej Konventom.

Odporúčania Parlamentu o udelení absolutória tiež viedli k zlepšeniu monitorovania výdavkov v oblasti poľnohospodárstva, vrátane rozšírenia počtu zamestnancov Komisie v tejto oblasti. Komisia v súčasnosti zavádza nový systém účtovej evidencie, po tom čo Parlament poukázal na nedostatky starého účtovného systému.

Len raz, v roku 1998, Parlament odmietol udeliť absolutórium a práve to viedlo k odstúpeniu Komisie. Odmietnutie udelenia absolutória nemá žiaden právny účinok, avšak môže byť považované za politický výstražný signál. V roku 1998, po odmietnutí udelenia absolutória plénom Európskeho parlamentu bola skupina nezávislých odborníkov požiadaná o vyšetrovanie, ktoré potvrdilo podozrenia z podvodov a zlého hospodárenia. Ich závery boli natoľko usvedčujúce, že celá Komisia sa rozhodla odstúpiť.

Romano Prodi, Santerov nástupca v úrade predsedu Komisie, a jeho podpredseda, Neil Kinnock, sľúbili úplne prepracovať vnútornú štruktúru Komisie. Napriek tomu bola Komisia v roku 2003 po vyšetrovaniach a vypočutiach, ktoré vykonal parlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu, nútená uznať, že sa vyskytli vážne nezrovnalosti v práci jej štatistického úradu Eurostat, a prijať radikálne opatrenia na nápravu situácie.

Výročné správy Účtovného dvora

Práca Európskeho súdneho dvora je dôležitým nástrojom efektívnej finančnej kontroly. Táto inštitúcia so sídlom v Luxemburgu uskutočňuje nezávislé kontroly napĺňania a využívania fondov EÚ. Hodnotí spôsob, akým inštitúcie a orgány EÚ plnia svoje úlohy a skúma, či boli finančné operácie správne zaznamenané, a či boli uskutočňované a riadené podľa platných zákonov a pravidiel.

Už niekoľko rokov Účtovný dvor vo svojich komplexných výročných správach uvádza, že nezrovnalosti sa týkajú asi 5% výdavkov. Podvody sú len zanedbateľnou časťou týchto nezrovnalostí, ktoré vznikajú zväčša kvôli problémom ako napríklad nesprávne vyplnené formuláre žiadostí. Okrem toho, Komisia je priamo zodpovedná len vo veľmi obmedzenej miere, keďže 80-85% fondov EÚ spravujú a monitorujú národné a miestne administratívne orgány v členských štátoch.

Deľba práce

Kvôli komplexnosti rozpočtu EÚ sa jednotliví poslanci EP vo Výbore pre kontrolu rozpočtu špecializujú na konkrétne oblasti politiky EÚ a pripravujú odpoveď Parlamentu na osobitné správy Účtovného dvora v oblastiach ich pôsobnosti, často formou pracovných dokumentov, slúžiacich pre orientáciu poslancov Európskeho parlamentu s celkovou zodpovednosťou za udelenie absolutória.

Okrem kontroly spôsobu, akým Komisia zaobchádzala so súhrnným rozpočtom EÚ, Výbor pre kontrolu rozpočtu hodnotí finančné hospodárenie ďalších inštitúcií EÚ, ako sú Účtovný dvor, Súdny dvor, Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor a samozrejme aj Európsky parlament. Skúma tiež rozpočty orgánov EÚ ako sú Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európska agentúra pre životné prostredie, Prekladateľské stredisko, Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti, Monitorovacie centrum rasizmu a xenofóbie, Európska agentúra pre obnovu Kosova a Európsky ombudsman.



  
Spravodajcovia:
  
1997 udelenie absolutória: Lousewies van der Laan (ELDR, NL) - bývalý poslanec Európskeho parlamentu
1998 udelenie absolutória: Gabriele Stauner (EPP-ED, D)
1999 udelenie absolutória: Freddy Blak (GUE/NGL, DK)
2000 udelenie absolutória: John Joseph McCartin (EPP-ED, IRL)
2001 udelenie absolutória: Paulo Casaca (PES, P)
2002 udelenie absolutória: Juan José Bayona de Perogordo (EPP-ED, E)
1996 udelenie absolutória (poslanci EP neudelili absolutórium): James E.M. Elles (EPP-ED, UK)
Boj proti podvodom v Spolocenstve: ochrana financných záujmov prostredníctvom trestného práva, Európsky prokurátor: Diemut R. Theato (EPP-ED, D)
Boj proti podvodom: vyšetrovania Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF): Herbert Bösch (PES, A)
Doplnenie druhej správy Výboru nezávislých odborníkov: Michiel van Hulten (PES, NL)
Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF)
Európsky úctovný dvor
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
1997 udelenie absolutória - text prijatý EP
1998 udelenie absolutória - text prijatý EP
1999 udelenie absolutória - text prijatý EP
2000 udelenie absolutória - text prijatý EP
2001 udelenie absolutória - text prijatý EP
2002 udelenie absolutória - konanie je neukoncené
1996 udelenie absolutória (poslanci EP neudelili absolutórium) - text prijatý EP
Boj proti podvodom na úrovni Spolocenstva: ochrana financných záujmov prostredníctvom trestného práva, Európsky prokurátor - text prijatý EP
Boj proti podvodom: vyšetrovania Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF)
Dalšie vyšetrovanie na poskytnutie druhej správy Výboru nezávislých odborníkov - text prijatý EP

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004