| Výrazné rozšírenie používania internetu v posledných rokoch viedlo v Európskej únii k schváleniu širokého okruhu legislatívy s nádejou, že sa takto zvýšia výhody vyplývajúce z tejto novej technológie ako aj úroven ochrany verejného a obchodného sektora pred nežiadúcimi vedlajšími produktmi. Európsky parlament zohráva aktívnu úlohu pri príprave tejto legislatívy, predovšetkým pri zavádzaní nového názvu domény najvyššej úrovne - .eu a pri obmedzovaní nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty ("spamu") a to zlepšovaním úrovne ochrany údajov a zvyšovaním rozpoctu pre program na posilnenie bezpecnosti siete.
Od nástupu internetových adries sa názvy domén najvyššej úrovne (TLD) skladali z písmen ako .int, .com, .net a .org. Pod spomínanými skratkami bolo zaregistrovaných okolo 20 miliónov adries, no v posledných rokoch sa objavila požiadavka vytvorit doménu s oznacením - .eu, ktorá by podporila európsku identitu a odzrkadlovala existenciu EÚ ako právneho celku.Vdaka novému nariadeniu EÚ bola takáto doména vytvorená a európske podniky a jednotlivci ju môžu využívat v adresách svojich webových stránok a pri vytváraní e-mailových adries. Nová doména nenahrádza existujúce domény akými sú .fr, .de a .co.uk, je len ich alternatívou. Avšak postupne by doména .eu mala byt rovnako rozšírená ako domény .com a .org.
Nariadenie o založení domény najvyššej úrovne .eu (TLD) stanovilo správcov zodpovedných za tieto domény. Na vykonávanie tejto úlohy bola urcená organizácia: Konzorcium registrátorov európskej domény (EURID) je nezávislý, neziskový orgán, ktorý oprávnuje spolocnosti vykonávat registrácie. Každý obcan EÚ alebo každá spolocnost ci organizácia so sídlom v EÚ je oprávnená používat domény .eu. Registrácie sa budú vykonávat od druhej polovice roka 2004, avšak je potrebné ich odstupnovat, aby tak držitelia prednostných práv dostali príležitost na registráciu ako prví. Európska komisia stanoví pravidlá, ktoré zabránia špekuláciám alebo zneužitiu registrácií, a ktoré sa vztahujú na práva duchovného vlastníctva a jazykovej problematiky.
Hlavným príspevkom Parlamentu k spomínanej legislatíve bolo urcenie detailných podmienok vytvorenia konzorcia registrátorov, dalej aby bola zabezpecená jeho transparentnost, nezávislost, ako aj spravodlivý výkon právomocí. Parlament navyše požadoval, aby v sporných prípadoch konzorcium registrátorov poskytlo sprostredkovatelské alebo zmierovacie služby, a to zadarmo alebo na princípe náhrady nákladov. Na tlak zo strany poslancov napokon on-line obchodníci, zaregistrovaní pod doménou .eu podpíšu kódex správania a vyhlásenie o mimosúdnom riešení sporov, aby tak spotrebitelia získali dôveru v zónu .eu.
Zastavit nevyžiadanú hromadnú elektronickú poštu a zjednodušit nakupovanie cez internet
Parlament mal vplyv aj na smernicu o ochrane údajov a práve na súkromie v elektronickej komunikácií.
V oblasti ochrany údajov, poslanci úspešne presadili, že aj v prípade, ak by clenské štáty mali mat možnost anulovat zákony o ochrane osobných údajov na úcely vyšetrovania kriminálnych prípadov alebo zabezpecenia národnej a verejnej bezpecnosti, mali by pri tom takto postupovat len vtedy, ak by takéto opatrenia boli "nevyhnutné, vhodné a primerané" pre demokratickú spolocnost. Ak clenské štáty majú v úmysle ochranovat údaje - podla smernice tak môžu postupovat len pocas obmedzeného casového obdobia - musí ich legislatíva zodpovedat všeobecným princípom práva EÚ ako aj Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv.
V diskusii o problematike nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty ("spamu") sa spociatku názory o spôsoboch boja proti "nevyžiadanej elektronickej komunikácií" v priamom marketingu (vcítane nevyžiadaných e-mailov, zbytocných faxov a automatických odkazovacov) v Parlamente rozchádzali. Niektorí poslanci sa priklánali k systému "opt-in", v ktorom sa od zákazníka požaduje, aby dal najskôr súhlas na zasielanie takéhoto typu správ od firiem alebo organizácií. Iná skupina poslancov uprednostnovala systém "opt-out", v ktorom by bolo možné zasielat najskôr nevyžiadané správy, pricom zákazníci by mali právo požiadat o vynatie zo zoznamu adries. Ostatní poslanci zastávali názor, že každý clenský štát by mal o tom prijat vlastné rozhodnutie.
Poslanci po živých rozpravách nakoniec podporili systém "opt-in" pre všetky typy elektronickej správy. Poslanci však schválili aj doplnkovú klauzulu, podla ktorej smie spolocnost alebo jednotlivec použit údaje o elektronickom kontakte svojho zákazníka, získané pri predaji výrobku, na úcely priameho marketingu podobného typu výrobku, pricom musí zákazníka jasne informovat o jeho práve bezplatne odmietnut takýto spôsob komunikácie.
V samostatnej smernici, ktorá má za ciel odstránit prekážky elekronického obchodovania v EÚ a položit základy štandardnej legislatívy v oblasti nakupovania cez internet, poslanci trvali na tom, že clenské štáty zabezpecia, aby poskytovatelia služieb, ktorí posielajú nevyžiadané reklamné správy, pravidelne konzultovali opt-out registre prístupné v každom clenskom štáte.
Zvyšovanie bezpecnosti siete
Zasielanie nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty a nabúravanie cudzích pocítacových systémov patria spolu s nepríjemnostami s nimi spojenými k najobvyklejším problémom, s ktorými sa stretávajú používatelia internetu. Spolocnosti a organizácie je možné ochromit prostredníctvom elektronickej špionáže alebo rušivých pocítacových vírusov na ich sieti. Na pomoc v tejto oblasti vytvorila EÚ program Modinis na monitorovanie akcného plánu eEurope 2005, ktorý je súcastou Lisabonskej stratégie. Program, ktorý trvá od roku 2003 do roku 2005, je urcený na podporu rozširovania co najlepších praktík v informacných technológiach v clenských štátoch, na analyzovanie hospodárskych a sociálnych dôsledkov informacnej spolocnosti a na zvýšenie bezpecnosti siete a informácií.
Parlament spociatku podporoval návrh Komisie, ktorá žiadala vyclenit 25 miliónov eur na tento program, avšak Rada ministrov predložila požiadavku, aby bola táto suma upravená na 20 miliónov eur. Poslanci prijali kompromisnú sumu 21 miliónov eur, ktorá by mala umožnit dosiahnutie programových cielov.
|
