|
Šiesty rámcový program pre vedu a výskum Európskej únie je hlavným nástrojom na financovanie vedeckého výskumu. Je zameraný najmä na vytvorenie Európskeho priestoru vedy a výskumu ako ekvivalentu "spoločného trhu" v oblasti vedy a výskumu. Program trvá štyri roky - 2003 až 2006 - a má rozpočet takmer 16,3 miliárd €. Európsky parlament výrazne podporoval tento program už od začiatku a vynaložil veľké úsilie na jeho urýchlenie v legislatívnom procese, avšak zároveň vyžadoval presun časti finančných prostriedkov podľa vlastných priorít vrátane výskumu rakoviny, AIDS, malárie a tuberkulózy.
Európsky vedecký výskum potrebuje viac ako kedykoľvek predtým výraznú finančnú podporu, pretože hlavní technologickí rivali EÚ nespia na vavrínoch, ale svoje úsilie stupňujú. Európa v súčasnosti zaostáva za Spojenými štátmi a Japonskom v oblasti výdavkov na výskum, nie len výškou HDP (1,8% v porovnaní s 2,7% v USA a 3,1% v Japonsku), ale aj v počte vedcov, patentov a vývozov špičkových technológií na jedného obyvateľa.
Prvý návrh Šiesteho rámcového programu, ktorý predložila Európska komisia, bol v niektorých oblastiach upravený v rámci procedúry spolurozhodovania medzi Parlamentom a Radou ministrov. Parlament však nechcel odďaľovať prijatie programu a schválil ho 27. júna 2002 s účinnosťou od 1. januára 2003 bez výrazných zmien návrhov Komisie, týkajúcich sa štruktúry, obsahu, rozpočtu či prevádzkových opatrení. Celkový rozpočet pokrývajúci štvorročné obdobie je 16,270 miliárd €, čo predstavuje zvýšenie o 17% v porovnaní s rozpočtom Piateho rámcového programu a tvorí takmer 4% z celkového rozpočtu Európskej únie.
Európa má bohatú tradíciu v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ale jej centrá excelencie sú roztrúsené po celom kontinente a ich rozvoj je brzdený nedostatočným sieťovým prepojením a nie najlepšou spoluprácou. Šiesty rámcový program znamená úsilie o vyriešenie tohto problému: suma 2,925 miliardy € je vyčlenená na vytvorenie Európskeho priestoru vedy a výskumu, ktorý sa považuje za "ekvivalent spoločného trhu v oblasti vedy a výskumu". Pomocou opatrení sieťového prepojenia a integrovaných projektov má tento program zhromaždiť zdroje a koordinovať národné vedecké a výskumné úsilia v oblastiach, akými sú: mobilita vedcov, vedecké a výskumné infraštruktúry a záležitosti vedy a spoločnosti. Program nepridelil nijaké kvóty finančných prostriedkov pre jednotlivé štáty a je určený pre všetky verejné a súkromné subjekty bez ohľadu na ich veľkosť.
Sedem kľúčových oblastí
Parlament a ministri zodpovední za oblasť vedy a výskumu sa dohodli na siedmich kľúčových oblastiach, ktorým sa z celkového rozpočtu pridelilo vyše 13 miliárd €. Sú to: genomika a biotechnológia pre zdravie, technológie pre informačnú spoločnosť, nanotechnológie a nanovedy, aeronautika a kozmický priestor, potravinová bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj a ekonomické a sociálne vedy.
Parlament mal rozhodujúcu úlohu pri vylepšovaní a zmene definovania týchto kategórií. Za prvé, poslanci Európskeho parlamentu zabezpečili, aby sa aspoň 15% finančných prostriedkov pridelilo malým a stredným podnikom. Za druhé, Parlament objasnil ciele programu a rozšíril rámec niektorých kľúčových oblastí.
V prvej kľúčovej oblasti (genomika a biotechnológia pre zdravie) Parlament rozšíril základný výskum v genomike na všetky organizmy, pretože takýto výskum môže odhaliť užitočné aplikácie, vhodné aj pre ľudské zdravie. Parlament vyžadoval, aby sa do liečebných aplikácií výskumu v oblasti genomiky zahrnula väčšia škála chorôb, konkrétne rakovina, AIDS, malária, tuberkulóza, diabetes, choroby nervového systému a kardiovaskulárne a vzácne ochorenia. Poslanci okrem toho vyžadovali a úspešne presadili širšiu koncepciu liečby rakoviny, ktorá nespadá do prístupu uplatňovaného v genomike, a je zameraná na vývoj stratégií orientovaných na pacienta, počnúc od prevencie cez diagnostiku až k liečbe. Usporiadanie šiestej kľúčovej oblasti (trvalo udržateľný rozvoj, globálne zmeny a ekosystémy) bolo zmenené vzhľadom na požiadavky Parlamentu, aby sa do tejto oblasti zahrnuli aj trvalo udržateľné energetické systémy, trvalo udržateľná pozemná doprava, globálne zmeny a ekosystémy.
Etické zásady
Etickými otázkami sa intenzívne zaoberali všetci, ktorí sa podieľali na prijatí programu, pričom jednotlivé názory sa značne líšili. Poslanci Európskeho parlamentu spočiatku žiadali, aby sa zakázalo financovanie niektorých druhov výskumu prostredníctvom tohto programu, ako napríklad výskumu klonovania ľudí na reprodukčné účely, vytvárania embryí na výskumné účely a výskumu, ktorý by mohol zapríčiniť dedičnosť genetických zmien. Niektoré zoskupenia členských štátov a nakoniec aj Parlament a ministri zodpovední za oblasť vedy a výskumu sa však dohodli na kompromisnom, širšie formulovanom vyhlásení: "Všetky vedecké a výskumné aktivity, ktoré sa vykonávajú v rámci Šiesteho rámcového programu, sa musia realizovať v súlade so základnými etickými zásadami."
Program je určený pre štáty Európskeho hospodárskeho priestoru, kandidátske štáty strednej a východnej Európy, Cyprus, Maltu, Turecko, Švajčiarsko a Izrael. Izrael bol jedinou mimoeurópskou krajinou, ktorá sa plne integrovala do rámcových programov EÚ a prispeje do rozpočtu predpokladanou sumou 192 miliónov €.
Šiesty rámcový program - fungovanie
Financovať sa budú iba projekty, na ktorých sa podieľa niekoľko partnerov z rôznych krajín.
Finančné prostriedky sa prideľujú na základe konkurenčných "výziev na predloženie návrhov", uverejnených Komisiou.
Projekty hodnotia v priemere piati nezávislí odborníci.
Finančné prostriedky poskytované v rámci programu nie sú všeobecnými dotáciami pre vedeckovýskumné organizácie či podniky a môžu sa použiť výhradne na špecifikované činnosti alebo vedeckovýskumné projekty.
Komisia zodpovedá za realizáciu tohto programu.
|
