| Výrazné rozšírenie používania internetu v posledných rokoch viedlo v Európskej únii k schváleniu širokého okruhu legislatívy s nádejou, že sa takto zvýšia výhody vyplývajúce z tejto novej technológie ako aj úroveň ochrany verejného a obchodného sektora pred nežiadúcimi vedľajšími produktmi. Európsky parlament zohráva aktívnu úlohu pri príprave tejto legislatívy, predovšetkým pri zavádzaní nového názvu domény najvyššej úrovne - .eu a pri obmedzovaní nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty ("spamu") a to zlepšovaním úrovne ochrany údajov a zvyšovaním rozpočtu pre program na posilnenie bezpečnosti siete.
Od nástupu internetových adries sa názvy domén najvyššej úrovne (TLD) skladali z písmen ako .int, .com, .net a .org. Pod spomínanými skratkami bolo zaregistrovaných okolo 20 miliónov adries, no v posledných rokoch sa objavila požiadavka vytvoriť doménu s označením - .eu, ktorá by podporila európsku identitu a odzrkadľovala existenciu EÚ ako právneho celku.Vďaka novému nariadeniu EÚ bola takáto doména vytvorená a európske podniky a jednotlivci ju môžu využívať v adresách svojich webových stránok a pri vytváraní e-mailových adries. Nová doména nenahrádza existujúce domény akými sú .fr, .de a .co.uk, je len ich alternatívou. Avšak postupne by doména .eu mala byť rovnako rozšírená ako domény .com a .org.
Nariadenie o založení domény najvyššej úrovne .eu (TLD) stanovilo správcov zodpovedných za tieto domény. Na vykonávanie tejto úlohy bola určená organizácia: Konzorcium registrátorov európskej domény (EURID) je nezávislý, neziskový orgán, ktorý oprávňuje spoločnosti vykonávať registrácie. Každý občan EÚ alebo každá spoločnosť či organizácia so sídlom v EÚ je oprávnená používať domény .eu. Registrácie sa budú vykonávať od druhej polovice roka 2004, avšak je potrebné ich odstupňovať, aby tak držitelia prednostných práv dostali príležitosť na registráciu ako prví. Európska komisia stanoví pravidlá, ktoré zabránia špekuláciám alebo zneužitiu registrácií, a ktoré sa vzťahujú na práva duchovného vlastníctva a jazykovej problematiky.
Hlavným príspevkom Parlamentu k spomínanej legislatíve bolo určenie detailných podmienok vytvorenia konzorcia registrátorov, ďalej aby bola zabezpečená jeho transparentnosť, nezávislosť, ako aj spravodlivý výkon právomocí. Parlament navyše požadoval, aby v sporných prípadoch konzorcium registrátorov poskytlo sprostredkovateľské alebo zmierovacie služby, a to zadarmo alebo na princípe náhrady nákladov. Na tlak zo strany poslancov napokon on-line obchodníci, zaregistrovaní pod doménou .eu podpíšu kódex správania a vyhlásenie o mimosúdnom riešení sporov, aby tak spotrebitelia získali dôveru v zónu .eu.
Zastaviť nevyžiadanú hromadnú elektronickú poštu a zjednodušiť nakupovanie cez internet
Parlament mal vplyv aj na smernicu o ochrane údajov a práve na súkromie v elektronickej komunikácií.
V oblasti ochrany údajov, poslanci úspešne presadili, že aj v prípade, ak by členské štáty mali mať možnosť anulovať zákony o ochrane osobných údajov na účely vyšetrovania kriminálnych prípadov alebo zabezpečenia národnej a verejnej bezpečnosti, mali by pri tom takto postupovať len vtedy, ak by takéto opatrenia boli "nevyhnutné, vhodné a primerané" pre demokratickú spoločnosť. Ak členské štáty majú v úmysle ochraňovať údaje - podľa smernice tak môžu postupovať len počas obmedzeného časového obdobia - musí ich legislatíva zodpovedať všeobecným princípom práva EÚ ako aj Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv.
V diskusii o problematike nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty ("spamu") sa spočiatku názory o spôsoboch boja proti "nevyžiadanej elektronickej komunikácií" v priamom marketingu (včítane nevyžiadaných e-mailov, zbytočných faxov a automatických odkazovačov) v Parlamente rozchádzali. Niektorí poslanci sa prikláňali k systému "opt-in", v ktorom sa od zákazníka požaduje, aby dal najskôr súhlas na zasielanie takéhoto typu správ od firiem alebo organizácií. Iná skupina poslancov uprednostňovala systém "opt-out", v ktorom by bolo možné zasielať najskôr nevyžiadané správy, pričom zákazníci by mali právo požiadať o vyňatie zo zoznamu adries. Ostatní poslanci zastávali názor, že každý členský štát by mal o tom prijať vlastné rozhodnutie.
Poslanci po živých rozpravách nakoniec podporili systém "opt-in" pre všetky typy elektronickej správy. Poslanci však schválili aj doplnkovú klauzulu, podľa ktorej smie spoločnosť alebo jednotlivec použiť údaje o elektronickom kontakte svojho zákazníka, získané pri predaji výrobku, na účely priameho marketingu podobného typu výrobku, pričom musí zákazníka jasne informovať o jeho práve bezplatne odmietnuť takýto spôsob komunikácie.
V samostatnej smernici, ktorá má za cieľ odstrániť prekážky elekronického obchodovania v EÚ a položiť základy štandardnej legislatívy v oblasti nakupovania cez internet, poslanci trvali na tom, že členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb, ktorí posielajú nevyžiadané reklamné správy, pravidelne konzultovali opt-out registre prístupné v každom členskom štáte.
Zvyšovanie bezpečnosti siete
Zasielanie nevyžiadanej hromadnej elektronickej pošty a nabúravanie cudzích počítačových systémov patria spolu s nepríjemnosťami s nimi spojenými k najobvyklejším problémom, s ktorými sa stretávajú používatelia internetu. Spoločnosti a organizácie je možné ochromiť prostredníctvom elektronickej špionáže alebo rušivých počítačových vírusov na ich sieti. Na pomoc v tejto oblasti vytvorila EÚ program Modinis na monitorovanie akčného plánu eEurope 2005, ktorý je súčasťou Lisabonskej stratégie. Program, ktorý trvá od roku 2003 do roku 2005, je určený na podporu rozširovania čo najlepších praktík v informačných technológiach v členských štátoch, na analyzovanie hospodárskych a sociálnych dôsledkov informačnej spoločnosti a na zvýšenie bezpečnosti siete a informácií.
Parlament spočiatku podporoval návrh Komisie, ktorá žiadala vyčleniť 25 miliónov eur na tento program, avšak Rada ministrov predložila požiadavku, aby bola táto suma upravená na 20 miliónov eur. Poslanci prijali kompromisnú sumu 21 miliónov eur, ktorá by mala umožniť dosiahnutie programových cieľov.
|
