Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
Telekomunikácie
Internet
Autorské práva /
Informačná spoločnosť
Audiovizuálne odvetvia
Liberalizácia energetiky
Obnoviteľné zdroje energie
Veda a výskum
(6. rámcový program)
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Lepšia ochrana autorov, aby bola tvorivosť výhodná aj v budúcnosti

Všetko je digitálne: texty, hudba a filmy sú vďaka novým médiám vždy a všade k dispozícii a je možné ich neobmedzene kopírovať s nízkymi nákladmi. V informačnej spoločnosti má spotrebiteľ vždy a všade prístup k údajom, čo so sebou prináša väčšiu dynamiku. A taktiež môže využívať široké informačné spektrum. Vedecké texty nemusí hľadať v knižnici, môže ich čítať na internete. Sám si môže napaľovať hudobné CD disky. A existuje veľa ďalších možností.

Nová technika prináša nové šance. Ale aj napriek tomu, že otvára netušené možnosti pre kreativitu ostatných, nesmie to byť na úkor primeraného finančného ohodnotenia autorov, producentov a hercov. To isté platí aj pre obchod s umeleckými dielami: Aj tu je zo strany zákonodarcov EÚ spravodlivé, že umelcovi prináleží zisk nielen z prvého, ale aj z ďalšieho predaja jeho diel. Dva nové rámcové zákony EÚ zaručujú, že autor diela bude môcť s istotou a dlhodobo profitovať zo svojej práce, aby sa mu tak jeho tvorivosť vyplatila aj v budúcnosti.

Autori nesmú ťahať za kratší koniec

EÚ chce pomôcť napredovaniu informačnej spoločnosti. Má záujem podporovať inovačné produkty a služby a za pomoci Smernice pre harmonizáciu autorského práva zároveň zabezpečiť spravodlivé ohodnotenie. Okrem toho sa chce Únia chrániť pred ilegálnymi machináciami výrobných pirátov, a preto predkladá členským štátom spoločné pravidlá o rozmnožovaní, reprodukcii a šírení diel. Smernica prispôsobuje autorské právo EU technickému pokroku. Okrem toho presadzuje medzinárodné záväzky, ktoré vyplývajú z dvoch zmlúv v rámci Svetovej organizácie pre duševné vlastníctvo (WIPO).

Smernica pre autorské právo chráni skladateľov, resp. autorov kníh alebo filmov. To isté platí aj, pokiaľ ide o záznamy ich diel, pre hudobníkov a hercov alebo producentov zvukových nosičov, filmov alebo rozhlasových vysielačov. Od 22. decembra 2002 musia byť zákony členských štátov v súlade s predpismi EÚ.

Ten, kto vytvára duševné vlastníctvo, musí mať podľa tejto smernice možnosť kontrolovať aj jeho rozmnožovanie. Celý rad výnimiek zároveň zabezpečuje, že sa zohľadnia aj práva verejnosti. Členské štáty môžu sami rozhodnúť, či budú tieto presne vymedzené výnimky aplikovať. Tak môžu napríklad členské štáty povoliť, aby si spotrebitelia mohli zhotovovať kópie na súkromné účely. Taktiež môžu udeľovať výnimky pre oblasť vedy, výuky, pre knižnice a archívy, spravodajstvo alebo pre určité skupiny osôb, napríklad pre zdravotne postihnutých.

S ohľadom na oprávnený záujem verejnosti chceli poslanci Európskeho parlamentu docieliť, aby tieto osobitné úpravy neboli na úkor celkového obsahu autorského práva. Preto presadzujú, že aj v prípade niektorých výnimiek musí byť autor za použitie svojho diela primerane finančne ohodnotený. Poslancom Európskeho parlamentu sa napriek odporu členských štátov v Rade podarilo navyše presadiť, že v prípade odvolávania sa na príslušné dielo je nutné uviesť aj meno autora, „okrem prípadov, keď to nie je možné“. Rada presadzovala menej prísnu formuláciu. Poslanci rovnako presadili, aby smernica nadobudla účinnosť do jeden a pol roka namiesto dvoch rokov, ako to požadovala Rada.

Výtvarní umelci nesmú zostať bez prostriedkov

Zákonodarcovia EÚ aj v prípade výtvarného umenia rázne zakročili proti nedostatočnej ochrane autorov a proti deformácii konkurenčných pravidiel. Výtvarní umelci sú v niektorých krajinách Únie dodnes v znevýhodnenom postavení oproti ostatným umelcom. Zatiaľ čo skladatelia dostávajú peniaze za každé rozhlasové odvysielanie svojho diela, v prípade maliarov často predstavuje predaj diela jednorazový príjem. Bernská dohoda síce predpokladá, že autor umeleckého diela dostane podiel z finančného zisku za ďalší predaj, táto konvencia však nie je záväzná. V niektorých štátoch EÚ právo ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela neplatí, v iných áno, ale s rozdielnymi kritériami.

V budúcnosti by výtvarní umelci mali na základe jednotných pravidiel EÚ dostávať podiel z finančného zisku aj pri ďalšom predaji. Smernicu o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela je potrebné presadiť najneskôr k 1. januáru 2006. Táto smernica sa obmedzuje predovšetkým na súčasné umenie, nakoľko nárok na odmenu zaniká 70 rokov po smrti autora. Okrem toho právo ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela platí len v prípade, ak diela predávajú profesionáli, akými sú obchodníci s umeleckými predmetmi. Výška odmeny je odstupňovaná a klesá s narastajúcou predajnou cenou zo štyroch percent na jednu štvrtinu percenta. Členské štáty môžu stanoviť výnimky, týkajúce sa prípadov, v ktorých sa nemusí uplatňovať právo ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela.

Hoci sa poslanci Európskeho parlamentu a Rada ministrov dohodli na spoločných cieľoch, sporné ostali ešte dve témy. Po prvé je to minimálna predajná cena, počnúc ktorou začína platiť právo ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela. Rada stanovila hranicu 4000 eur, čo naznačuje, že chcela obmedziť počet umeleckých diel, na ktoré by sa toto právo vzťahovalo, zatiaľ čo poslanci navrhovali 1000 eur. Po druhé je to dĺžka lehoty stanovenej na nadobudnutie účinnosti a na prechodné obdobie. Rada ministrov chcela dať členským štátom viac času ako Parlament. Nakoniec sa obidve strany dohodli na kompromise: právo ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela sa teda vzťahuje na všetky predmety, ktorých cena je minimálne 3000 eur, pričom členské štáty môžu určiť aj nižšiu cenu. Rada na druhej strane presadila, aby umelec mohol za každý ďalší predaj dostať maximálne 12.500 eur. Lehota na nadobudnutie účinnosti je do štyroch rokov, pričom Parlament pôvodne požadoval dva a Rada päť rokov.

Kľúčové slová

Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) je osobitnou organizáciou Spojených národov, ktorej cieľom je podporovať priemyselnú právnu ochranu a autorské právo. Členom organizácie, ktorá bola založená v roku 1967, je v súčasnosti asi 180 štátov. Jej sídlo je v Ženeve. Začiatky WIPO siahajú až do 80-tych rokov 19. storočia, kedy bola podpísaná Parížska dohoda o ochrane priemyselného vlastníctva (1883) a Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel (1886). Článok 14 Bernskej dohody, ktorá bola naposledy prepracovaná v roku 1971 v Paríži, sa osobitne zaoberá právom ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela.



  
Spravodajcovia
  
Copyright: Enrico Boselli (PES, I)
Duševné vlastníctvo - právo dalšieho predaja v prospech autora: Jürgen Zimmerling (EPP-ED, D)
WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva)
  
Úradný vestník - záverecné akty
  
Copyright
Duševné vlastníctvo - právo dalšieho predaja v prospech autora

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004