Prisťahovalecká politika

Tento informačný list vysvetľuje prisťahovaleckú politiku EÚ a jej cieľ vytvoriť nadčasový, komplexný a vyvážený prístup k riadeniu legálneho aj nelegálneho prisťahovalectva založený na solidarite. Predstavuje priority tejto politiky a najdôležitejší strategický a legislatívny vývoj v oblasti migrácie, azylu, prisťahovalectva a integrácie. Na záver v skratke opisuje úlohu Európskeho parlamentu pri formovaní právnych predpisov v tejto oblasti.

Právny základ

  • V článkoch 79 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vymedzuje právny základ pre spoločnú azylovú politiku. V článku 80 ZFEÚ sa stanovuje, že prisťahovalecké politiky sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi (krajiny EÚ) vrátane finančných dôsledkov.
  • Právomoci EÚ v oblasti prisťahovaleckej politiky

    Právomoc znamená kompetenciu prijímať opatrenia v konkrétnych oblastiach politiky, ktorú EÚ udeľujú zmluvy.

    Legálne prisťahovalectvo: EÚ má právomoc stanoviť podmienky, za ktorých je štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolený vstup do členského štátu a legálny pobyt v ňom, a to aj na účely zlúčenia rodiny. Členské štáty si ponechávajú právo určovať kvóty na prijímanie osôb z tretích krajín, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie.

    Integrácia: EÚ môže poskytovať stimuly a podporovať opatrenia členských štátov na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom. Právo Únie však neobsahuje žiadne ustanovenia o zosúladení vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov.

    Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu: EÚ je povinná predchádzať nelegálnemu prisťahovalectvu a obmedzovať ho najmä účinnou politikou návratu, pričom sa musia plne rešpektovať základné práva.

    Dohody o readmisii: EÚ má právomoc uzatvárať s krajinami mimo EÚ dohody o readmisii ich štátnych príslušníkov do krajiny pôvodu alebo tranzitu, ak nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu na území niektorého z členských štátov.

    Od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 má Súdny dvor Európskej únie plnú právomoc v oblasti prisťahovalectva a azylu.

    Ciele prisťahovaleckej politiky EÚ

    Cieľom Únie je zaviesť vyvážený prístup k riadeniu legálneho prisťahovalectva a boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Správne riadenie migračných tokov zahŕňa:

    • zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s legálnym pobytom v členských štátoch,
    • posilnenie opatrení na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva,
    • podporu užšej spolupráce vo všetkých oblastiach s krajinami mimo EÚ.
    • Cieľom Únie je vytvoriť pre legálnych prisťahovalcov jednotnú úroveň práv a povinností, ktorá bude porovnateľná s úrovňou práv a povinností občanov EÚ.

      Politický vývoj

      A. Stratégie a priority prisťahovaleckej politiky EÚ

      Európska rada 19. decembra 2024 schválila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2024 až 2029, ktorými sa nahrádzajú strategické usmernenia na obdobie 2014 – 2020. V nových usmerneniach sa zdôrazňuje význam strategického využívania vízovej politiky EÚ, predchádzania zneužívaniu vízového režimu EÚ, budovania nových partnerstiev s krajinami pôvodu a tranzitu, boja proti organizovanej trestnej činnosti a zohľadňovania všetkých aspektov trestného a občianskeho práva EÚ.

      V januári 2026 Komisia prijala vôbec prvú vízovú stratégiu EÚ s cieľom strategickejšie pristupovať k vízovej politike. Jej cieľom je posilniť bezpečnostné preverovanie, uľahčiť prístup jednotlivcom, ktorí sú prínosom pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ, a dosiahnuť inteligentnejšiu vízovú politiku prostredníctvom inovácií.

      1. Nový pakt o migrácii a azyle

      V septembri 2020 Komisia uverejnila svoj návrh na Pakt o migrácii a azyle. Po niekoľkých rokoch rokovaní bol nový pakt prijatý v máji 2024. Ide o jednu z najvýznamnejších reforiem migračnej politiky EÚ. Kladie si za cieľ začleniť azylové konanie do riadenia migrácie, prepojiť ho s predbežnou kontrolou a návratmi a pokryť aj riadenie vonkajších hraníc, lepšie prognózovanie, pripravenosť na krízy a reakciu na ne spolu s mechanizmom solidarity a vonkajšími vzťahmi s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu (pozri 4.2.2).

      V rámci paktu prijali Parlament a Rada v roku 2024 tieto právne akty:

      • nariadenie o riadení azylu a migrácie,
      • nariadenie o konaní o azyle a nariadenie o konaní o návrate na hraniciach,
      • nariadenie o riešení krízových situácií a prípadov vyššej moci,
      • nariadenie o zriadení systému Eurodac, biometrickej databázy EÚ pre riadenie azylu a migrácie,
      • nové nariadenie o preverovaní,
      • kvalifikačné nariadenie, ktorým sa nahrádza smernica o kvalifikácii z roku 2011,
      • revidovaná smernica o prijímacích podmienkach,
      • nariadenie o rámci Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie.
      • S cieľom zabezpečiť efektívnosť sa novým paktom zavádzajú harmonizované azylové normy, jasné pravidlá spracúvania žiadostí a záruky proti zneužívaniu. Nový rámec solidarity umožňuje členským štátom navzájom sa podporovať: členské štáty sa každoročne zaväzujú k cyklu solidarity, prostredníctvom ktorého vytvoria rezervu príspevkov (relokácie, finančné príspevky alebo operačná pomoc) na podporu členských štátov, ktoré čelia mimoriadnemu migračnému tlaku. Táto rezerva solidarity sa má zriadiť každý rok prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady. Rada sa na konci roka 2025 dohodla na prvej rezerve solidarity na polovicu roka 2026, čím uzavrela úplne prvý cyklus solidarity.

        Nové pravidlá paktu sa začnú uplatňovať v polovici roka 2026 s výnimkou nariadenia o rámci Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie, ktoré sa už uplatňuje.

        Ako kľúčový výstup Paktu o migrácii a azyle Komisia v novembri 2025 uverejnila svoju prvú výročnú európsku správu o azyle a migrácii. V januári 2026 predstavila prvú európsku stratégiu v oblasti riadenia azylu a migrácie. Táto stratégia presahuje rámec vykonávania Paktu o migrácii a azyle do polovice roka 2026 a navrhuje sa v nej ďalší postup s cieľom:

        • predchádzať nelegálnej migrácii a rozložiť činnosť zločineckých prevádzačských sietí,
        • chrániť ľudí utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním a zároveň predchádzať zneužívaniu azylového systému,
        • prilákať talenty do EÚ s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.
        • B. Ďalší vývoj právnych predpisov

          Od roku 2008 boli prijaté významné právne predpisy o prisťahovalectve.

          1. Legálne prisťahovalectvo

          Vzhľadom na predchádzajúce ťažkosti pri prijímaní všeobecných ustanovení o všetkých aspektoch prisťahovalectva za prácou do EÚ spočíva súčasný prístup v prijímaní odvetvových právnych predpisov podľa kategórií migrantov s cieľom vytvoriť politiku legálneho prisťahovalectva na úrovni EÚ.

          Počiatočnou smernicou z roku 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania sa v roku 2009 zaviedla tzv. modrá karta EÚ, t. j. zrýchlený postup vydávania osobitných povolení na pobyt a pracovných povolení za atraktívnejších podmienok, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli v členských štátoch získať vysokokvalifikované zamestnanie. Tieto pravidlá boli po roku 2009 dvakrát zrevidované, naposledy v roku 2021. Smernica o modrej karte z roku 2021 stanovuje pružnejšie kritériá prijímania (postačuje platná pracovná zmluva alebo záväzná šesťmesačná pracovná ponuka), pričom znižuje minimálnu výšku mzdy, ktorú musia žiadatelia zarobiť, aby boli oprávnení na modrú kartu, a uľahčuje držiteľom modrej karty cestovanie medzi krajinami EÚ a zlučovanie s rodinami.

          Smernica o jednotnom povolení stanovuje spoločný zjednodušený postup pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o povolenie na pobyt a pracovné povolenie v niektorom členskom štáte, a stanovuje aj spoločný súbor práv, ktoré majú mať legálni prisťahovalci. V správe Komisie o vykonávaní jednotného postupu vybavovania žiadostí prijatej v marci 2019 sa konštatuje, že nedostatočná informovanosť štátnych príslušníkov tretích krajín o ich právach bráni cieľu smernice podporovať ich integráciu a nediskrimináciu. V apríli 2022 Komisia navrhla prepracovať smernicu s cieľom zjednodušiť a objasniť jej rozsah pôsobnosti. Parlament a Rada dosiahli politickú dohodu v decembri 2023. Nová smernica o jednotnom povolení prijatá v roku 2024 zjednodušuje proces získavania jednotného pracovného povolenia a povolenia na pobyt pre žiadateľov a zamestnávateľov a zavádza nové opatrenia zamerané na posilnenie ochrany pracovníkov z tretích krajín pred vykorisťovaním.

          Vo februári 2014 bola prijatá smernica, ktorou sa stanovujú podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci. Migrujúci sezónni pracovníci sa môžu legálne zdržiavať v Únii dočasne najviac päť až deväť mesiacov (v závislosti od členského štátu) na účely výkonu práce súvisiacej so sezónou alebo s ročným obdobím, pričom ich hlavné miesto pobytu ostáva v tretej krajine. Touto smernicou sa spresňuje aj súbor práv, ktoré sa na takýchto migrujúcich pracovníkov vzťahujú. V júli 2020 Komisia vydala usmernenia o sezónnych pracovníkoch v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19.

          15. mája 2014 bola prijatá smernica týkajúca sa vnútropodnikových presunov, ktorou sa stanovujú podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Táto smernica umožňuje podnikom a nadnárodným spoločnostiam dočasne presúvať manažérov, špecialistov a zamestnancov-stážistov do svojich pobočiek a dcérskych spoločností so sídlom v Európskej únii.

          V máji 2016 bola prijatá smernica, ktorou sa stanovujú podmienky vstupu a pobytu na účely výskumu, štúdia a odborného vzdelávania. Nahradili sa ňou predchádzajúce nástroje vzťahujúce sa na študentov a výskumných pracovníkov, pričom ich rozsah pôsobnosti sa rozšíril o dobrovoľnícku službu, výmenné programy žiakov, vzdelávacie projekty a činnosti aupair, a zjednodušilo sa ich uplatňovanie.

          Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v EÚ, ďalej upravuje smernica Rady o osobách s dlhodobým pobytom v znení z roku 2011, ktoré rozširuje jej oblasť pôsobnosti o utečencov a iné osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V správe o vykonávaní uvedenej smernice z marca 2019 sa zistilo, že namiesto aktívnej podpory európskeho postavenia osoby s dlhodobým pobytom členské štáty namiesto toho vydávajú najmä vnútroštátne povolenia na dlhodobý pobyt a len niekoľko štátnych príslušníkov tretích krajín využíva svoje právo presťahovať sa do iných členských štátov. V apríli 2022 Komisia navrhla revíziu smernice o osobách s dlhodobým pobytom s cieľom vytvoriť skutočné právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, najmä posilnením práva osôb s dlhodobým pobytom presťahovať sa do iných členských štátov a pracovať v nich. Parlament a Rada začali 30. novembra 2023 medziinštitucionálne rokovania, ktoré stále prebiehajú.

          Komisia 15. novembra 2023 predložila balík opatrení v oblasti mobility zručností a talentov, ktorý zahŕňal navrhovaný okruh talentov EÚ. Tento okruh talentov EÚ podporuje legálnu migráciu tým, že uchádzačom o zamestnanie v krajinách mimo EÚ poskytuje online platformu, na ktorej sa môžu uchádzať o pracovné miesta v EÚ. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje okruh talentov EÚ, prijali Parlament a Rada v marci 2026.

          2. Integrácia

          Smernica Rady o zlúčení rodiny z 22. septembra 2003 obsahuje ustanovenia o práve na zlúčenie rodiny, ktoré siahajú nad rámec práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V správe o vykonávaní z roku 2008 sa dospelo k záveru, že táto smernica nebola v členských štátoch plne a správne uplatňovaná. V dôsledku toho Komisia v apríli 2014 uverejnila oznámenie s usmerneniami pre členské štáty o uplatňovaní práva na zlúčenie rodiny. V druhej správe o vykonávaní z marca 2019 sa dospelo k záveru, že vykonávanie sa od roku 2008 zlepšilo. Čiastočne to ovplyvnili konania o nesplnení povinnosti, ktoré začala Komisia, usmerňovací dokument z roku 2014 a početné rozsudky Súdneho dvora Európskej únie.

          Právomoc EÚ v oblasti integrácie je obmedzená. V júli 2011 prijala Komisia Európsku agendu v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. V novembri 2020 predložila Komisia akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027, ktorý zahŕňa rámec politiky a konkrétne iniciatívy na pomoc členským štátom pri integrácii a začleňovaní približne 34 miliónov príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt na území EÚ, v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a bývania. Plán spája monitorovacie opatrenia a využívanie nových digitálnych nástrojov, ako aj úsilie o podporu zapojenia migrantov do spoločnosti, zvýšenie príležitostí na financovanie zo strany EÚ a budovanie partnerstiev viacerých zainteresovaných strán na rôznych úrovniach riadenia. K súčasným nástrojom patrí Európske fórum pre migráciu, webové sídlo Európskej komisie o integrácii migrantov, Európska sieť pre integráciu a expertná skupina Komisie pre názory migrantov v oblasti migrácie, azylu a integrácie, ktorá sa prvýkrát zišla v novembri 2020 a odvtedy usporadúva pravidelné stretnutia.

          Špecializované nástroje na financovanie podpory vnútroštátnych politík integrácie vychádzajú z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Európskeho sociálneho fondu (ESF+) v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027.

          3. Nelegálne prisťahovalectvo

          EÚ prijala dôležité právne predpisy na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

          • V balíku opatrení proti prevádzačom sa nachádza smernica Rady z roku 2002, ktorou sa vymedzuje pojem trestného činu napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, a rámcové rozhodnutie Rady z roku 2002, ktorým sa stanovujú trestné sankcie za takéto konanie. Balík dopĺňa smernica Rady z roku 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydaných osobám, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva a ktoré spolupracujú s príslušnými orgánmi (pre informácie o obchodovaní s ľuďmi pozri tiež 4.2.6).
          • Výzvy a obavy v súvislosti s uplatňovaním rámca opatrení EÚ proti prevádzačstvu migrantov viedli k úsiliu o revíziu tohto rámca. Komisia v septembri 2021 prijala akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov na roky 2021 – 2025. V novembri 2023 Komisia predložila návrh pravidiel predchádzania uľahčovaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v EÚ. Návrh obsahuje jasnejšie vymedzenie trestného činu prevádzačstva a harmonizované sankcie. Výbor Parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci tento návrh aktuálne reviduje. V nadväznosti na ďalší návrh Komisie z novembra 2023 prijali Parlament a Rada v roku 2025 nariadenie o posilnení policajnej spolupráce v záujme predchádzania prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim. Cieľom je posilniť mandát Europolu na predchádzanie takýmto trestným činom a boj proti nim.
          • Smernica o návrate z roku 2008 stanovuje spoločné normy a postupy EÚ na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom. V roku 2016 Parlament a Rada prijali nariadenie o zavedení európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich príslušníkov tretích krajín. Navyše členským štátom pri ich činnostiach súvisiacich s návratom čoraz viac pomáha zreformovaná a posilnená Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
          • V septembri 2018 Komisia navrhla prepracovanie smernice o návrate s cieľom urýchliť konania. Pri posúdení vplyvu návrhu prepracovaného znenia smernice o návrate, ktoré uskutočnil Parlament, sa zistilo, že návrh by v dôsledku zvýšeného počtu zaistených osôb znamenal značné náklady pre členské štáty. Neboli jasné dôkazy o tom, že návrh by viedol k účinnejším návratom, ale pravdepodobne by viedol k porušovaniu základných práv nelegálnych migrantov. V uznesení Parlamentu o vykonávaní smernice o návrate (zo 17. decembra 2020) sa zdôraznilo, že z hľadiska účinnosti politiky EÚ v oblasti návratu sa musí zohľadňovať aj dodržiavanie základných práv a procesných záruk.
          • V nadväznosti na správu Parlamentu o navrhovanej revízii smernice o návrate Komisia návrh stiahla a v marci 2025 ho nahradila návrhom nariadenia o návrate. Predloženie tohto nariadenia predstavuje začiatok nového európskeho prístupu k návratom, ako sa uvádza v politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029. V novom nariadení sa navrhuje európsky príkaz na návrat, ktorým sa harmonizujú rozhodnutia o návrate vo všetkých členských štátoch tým, že sa zabezpečuje, aby sa príkaz na opustenie jednej krajiny vzťahoval na celé územie EÚ. Rokovania o návrhu nariadenia o návrate ešte nie sú uzavreté. Pakt o migrácii a azyle priniesol väčšiu operačnú podporu pre členské štáty, ustanovenie Frontexu ako operačnej zložky politiky EÚ v oblasti návratu, ako aj vymenovanie koordinátora pre návrat podporovaného novou sieťou na vysokej úrovni pre návrat.
          • Komisia tiež v máji 2025 predložila návrh nariadenia o uplatňovaní konceptu „bezpečnej tretej krajiny“. Cieľom návrhu je uľahčiť uplatňovanie tohto konceptu, aby sa urýchlili azylové konania a znížil tlak na azylové systémy pri súčasnom zachovaní právnych záruk pre žiadateľov a zabezpečení dodržiavania základných práv. V súlade s tým Komisia v apríli 2025 predložila návrh nariadenia o vytvorení zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni EÚ. Parlament a Rada prijali obe nariadenia vo februári 2026.
          • Smernica o sankciách voči zamestnávateľom stanovuje sankcie a opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Prvá správa o vykonávaní tejto smernice bola predložená 22. mája 2014. Komisia prijala v septembri 2021 oznámenie o uplatňovaní smernice o sankciách voči zamestnávateľom, ktoré avizovala v Pakte o migrácii a azyle, s cieľom posilniť vykonávanie a zároveň chrániť práva nelegálnych migrantov.
          • Od roku 2001 si členské štáty vzájomne uznávajú rozhodnutia o vyhostení (smernica 2001/40), podľa ktorých sa rešpektuje a dodržiava rozhodnutie jedného členského štátu o vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je prítomný v inom členskom štáte.
          • EÚ zároveň uzavrela 18 dohôd o readmisii s krajinami pôvodu a tranzitu na účely návratu nelegálnych migrantov a spolupráce v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. V týchto dohodách sa stanovuje, že spoločné readmisné výbory budú monitorovať ich vykonávanie. Taktiež sú prepojené na dohody o zjednodušení udeľovania víz, ktorých cieľom je poskytnúť potrebný stimul pre rokovania o readmisii v dotknutej tretej krajine bez zvýšenia nelegálnej migrácie.

            Komisia si uvedomuje, že účinné návraty si vyžadujú intenzívnejšiu spoluprácu s tretími krajinami, a preto v roku 2016 zaviedla rámec partnerstva v oblasti migrácie, ktorý v tom istom roku viedol k prvým partnerstvám v oblasti migrácie s Etiópiou, Mali, Nigerom, Nigériou a Senegalom. Tieto partnerstvá odrážajú cieľ uzatvárať flexibilné dohody a prispôsobené stimuly na posilnenie spolupráce v oblasti návratov a zároveň riešiť širšie migračné výzvy. Komisia uzavrela aj neformálne dohody o návrate a readmisii, ktoré Parlament v roku 2021 kritizoval v uznesení o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ za to, že nemal možnosť ich skontrolovať, a ktoré preto vyvolali otázky z hľadiska zodpovednosti a transparentnosti. Členské štáty medzitým pri dosahovaní svojich cieľov v oblasti návratu naďalej využívajú dvojstranné dohody.

            Komisia navrhla akčné plány EÚ pre centrálne Stredozemie (november 2022), pre západobalkánsku trasu (december 2022), trasy cez západné Stredozemie a Atlantický oceán (jún 2023) a pre trasu cez východné Stredozemie (október 2023). Komisia 16. októbra 2025 navrhla nový Pakt pre Stredozemie s tretím pilierom v oblasti bezpečnosti, pripravenosti a riadenia migrácie.

            Úloha Európskeho parlamentu

            Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 sa Európsky parlament aktívne podieľa na prijímaní nových právnych predpisov, ktoré sa týkajú prisťahovalectva. Riadny legislatívny postup sa týka politík nelegálneho aj legálneho prisťahovalectva, čo dáva Parlamentu ako plnohodnotnému spoluzákonodarcovi v tejto veci rovnocenné postavenie s Radou. No dočasné opatrenia v prípade náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín prijíma iba Rada, pričom ich musí konzultovať s Parlamentom (článok 78 ods. 3 ZFEÚ).

            Parlament prijal aj viacero uznesení z vlastnej iniciatívy týkajúcich sa migrácie. Medzi ne patria: