Tento informačný list vysvetľuje, ako sa plní rozpočet EÚ vrátane pravidiel a zásad, ktorými sa riadi, rôznych spôsobov plnenia a systémov monitorovania a kontroly na zabezpečenie správneho finančného riadenia. Opisuje sa v ňom aj úloha Európskeho parlamentu pri spolurozhodovaní o ročnom rozpočte, dohľade nad plnením rozpočtu a vyvodzovaní zodpovednosti Komisie prostredníctvom ročných postupov udeľovania absolutória.

Právny základ

  • Články 290, 291, 317, 318, 319, 321, 322 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 179 Zmluvy o Euratome.
  • Nariadenie o rozpočtových pravidlách, teda nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.
  • Medziinštitucionálna dohoda (MID) zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.
  • Ciele

    Celkovým cieľom je zabezpečiť, aby sa verejné finančné prostriedky vynakladali primerane, v súlade so zásadami dodržiavania predpisov, na základe výkonnosti a pri dodržiavaní hodnôt Európskej únie. Konkrétne to znamená: 1. dodržiavanie nariadenia o rozpočtových pravidlách a zmlúv; 2. správne finančné riadenie (hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť); 3. ochranu finančných záujmov EÚ; 4. zodpovedanie sa Parlamentu a občanom.

    Postupy

    A. Vykonávacie pravidlá

    Komisia zodpovedá za plnenie príjmov a výdavkov rozpočtu v spolupráci s členskými štátmi, pričom podlieha politickej kontrole Európskeho parlamentu.

    Plnenie rozpočtu zahŕňa dve hlavné operácie: prijímanie záväzkov a následné platby. Viazané rozpočtové prostriedky sú finančné prostriedky vyčlenené na projekty, pri ktorých EÚ súhlasí s financovaním. Platobné rozpočtové prostriedky sú finančné prostriedky skutočne vyplatené na aktuálne a minulé záväzky.

    Plnenie rozpočtu sa uskutočňuje v medziach rozpočtových prostriedkov schválených vo viacročnom finančnom rámci (VFR) (pozri 1.4.3) a v súlade so zmluvami a s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách má horizontálny charakter, t. j. uplatňuje sa na všetky oblasti výdavkov a príjmov. Ďalšie pravidlá plnenia rozpočtu sa nachádzajú v odvetvových nariadeniach týkajúcich sa konkrétnych politík EÚ.

    Kľúčovým princípom je správne finančné riadenie[1]. Definujú ho tieto tri zásady:

    • hospodárnosť, čo znamená najlepšiu cenu,
    • efektívnosť, čo znamená najlepší pomer medzi využívaním zdrojov a dosahovaním cieľov,
    • účinnosť, čo znamená dosiahnutie cieľov.
    • V súlade s týmito zásadami je plnenie rozpočtu založené na výkonnosti.

      Okrem toho musí byť zabezpečené dodržiavanie hodnôt EÚ a Charty základných práv Európskej únie, ako aj ochrana finančných záujmov EÚ (pre viac informácií o príjmoch EÚ pozri 1.4.1).

      B. Spôsoby plnenia

      Komisia môže plniť rozpočet týmito spôsobmi[2]:

      • priamo prostredníctvom svojich útvarov alebo výkonných agentúr („priame riadenie“),
      • delegovaním na členské štáty („zdieľané riadenie“),
      • nepriamo zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu iným subjektom a osobám, napr. krajinám mimo EÚ alebo medzinárodným organizáciám („nepriame riadenie“).
      • V praxi sa približne 70 % rozpočtu plní zdieľaným riadením (pri ktorom členské štáty rozdeľujú finančné prostriedky a hospodária s výdavkami), asi 20 % priamym riadením Komisie alebo jej výkonných agentúr a zvyšných 10 % nepriamym riadením[3].

        Ostatné inštitúcie EÚ sú zodpovedné za plnenie svojich oddielov rozpočtu (pre viac informácií o výdavkoch EÚ pozri 1.4.2).

        C. Ako sa monitoruje plnenie?

        Na všetky spôsoby plnenia sa uplatňujú vnútorné kontroly. Pri vnútornej kontrole plnenia rozpočtu sa posudzuje, či sa dodržiavajú zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Ďalší významný aspekt sa týka prevencie, odhaľovania a nápravy nezrovnalostí, ktoré zahŕňajú podvody, korupciu, konflikty záujmov a dvojité financovanie[4]. Plnenie rozpočtu sa vykonáva v súlade s právnymi predpismi EÚ pre verejné zákazky (dodávky, práce a služby) (pozri 2.1.10).

        Účtovné pravidlá Komisie sú založené na Medzinárodných účtovných štandardoch pre verejný sektor stanovených Medzinárodnou federáciou účtovníkov. Pracuje sa aj na vývoji účtovných štandardov EÚ pre verejný sektor s cieľom harmonizovať účtovníctvo verejného sektora v EÚ.

        Systém finančnej transparentnosti poskytuje informácie o prijímateľoch prostriedkov v rámci priameho riadenia Komisie. Každý členský štát je zodpovedný za zverejňovanie údajov o prijímateľoch prostriedkov EÚ, ktoré spravuje v rámci zdieľaného riadenia. Okrem toho systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) chráni finančné záujmy Únie tým, že umožňuje včasné odhalenie nespoľahlivých osôb a subjektov, ktoré žiadajú o finančné prostriedky EÚ alebo uzavreli právne záväzky s Komisiou či inými inštitúciami. Systém EDES zabezpečuje, aby boli nespoľahlivé osoby a subjekty vylúčené z príslušných postupov a boli im uložené peňažné sankcie.

        Európsky dvor audítorov (pozri 1.3.12) skúma plnenie rozpočtu, keďže jeho úlohou je audit všetkých transakcií súvisiacich s rozpočtom EÚ. Členské štáty sú penalizované v prípade nesprávneho plnenia rozpočtu: takéto straty príjmov z rozpočtu EÚ sú kompenzované žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov neoprávnene pridelených národnými vládami.

        Úloha Európskeho parlamentu

        Európsky parlament zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní inštitucionálnej rovnováhy EÚ. Pokiaľ ide o rozpočtové právomoci:

        • Parlament je jednou z dvoch zložiek rozpočtového orgánu a prijíma rozhodnutia o ročnom rozpočte rovnocenne s Radou,
        • Parlament je jediným orgánom udeľujúcim absolutórium, čím kontroluje plnenie rozpočtu.
        • Parlament môže taktiež ovplyvňovať plnenie rozpočtu takmer vo všetkých oblastiach politiky v rámci svojej legislatívnej a nelegislatívnej činnosti, napr. formou svojich správ a uznesení alebo predkladaním otázok na ústne a písomné zodpovedanie Komisii.

          A. Rozpočtový postup

          Európsky parlament spolu s Radou určuje ročný rozpočet EÚ (pre viac informácií o rozpočtovom postupe pozri 1.2.5), t. j. prideľovanie finančných prostriedkov v rámci parametrov stanovených vo VFR. Počas rokovaní o rozpočte môže Parlament navrhnúť, aby sa finančné prostriedky umiestnili do rezervy, ak má pochybnosti, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie výdavkov alebo schopnosť Komisie ich realizovať. Mobilizácia takýchto finančných prostriedkov je pozastavená, kým nie je splnený súbor vopred vymedzených podmienok.

          Po prijatí sa rozpočet môže aj počas plnenia meniť prostredníctvom návrhov opravných rozpočtov a presunov na základe rozhodnutí, ak ich schváli Parlament a Rada. Počas plnenia však Komisia zohráva vedúcu úlohu prijímaním pracovných programov a rozhodnutí o financovaní, ako aj vykonávaním autonómnych presunov (t. j. presunov, ktoré nepodliehajú schváleniu Parlamentom a Radou), ak to právne predpisy vrátane nariadenia o rozpočtových pravidlách umožňujú[5].

          V MID týkajúcej sa rozpočtu sa ustanovuje rozpočtová spolupráca medzi Komisiou, Radou a Parlamentom. Konajú sa pravidelné medziinštitucionálne stretnutia na hodnotenie plnenia rozpočtu, najmä pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky, aby sa zabezpečilo bezproblémové vykonávanie programov EÚ a plnenie všetkých finančných záväzkov[6].

          B. Postup udeľovania absolutória

          Postup udelenia absolutória (pre viac informácií o rozpočtovej kontrole pozri 1.4.5) umožňuje Parlamentu hodnotiť výdavky EÚ ex post na základe výročnej správy Európskeho dvora audítorov, v ktorej sa posudzuje spoľahlivosť, zákonnosť a správnosť výdavkov a príjmov EÚ.

          Udelenie absolutória je rozhodnutie Parlamentu, ktoré odráža jeho závery o spôsobe, akým Komisia a ostatné inštitúcie a orgány EÚ realizovali úlohu plnenia rozpočtu EÚ. Parlament môže tiež prijať uznesenie o udelení absolutória, v ktorom stanoví požiadavky a odporúčania týkajúce sa plnenia a požiada napríklad o procedurálne zmeny.

          Tento proces parlamentnej kontroly plnenia rozpočtu pomáha zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami právneho a regulačného rámca a riadne dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia.

          Vďaka nedávnym nástrojom financovania, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý členským štátom poskytuje granty a úvery na podporu štrukturálnych reforiem a obnovy po pandémii, Komisia čoraz viac ustupuje od tradičného prístupu úhrady nákladov a smeruje k prepojeniu platieb s plnením míľnikov a cieľov. Parlament vo svojom uznesení z 18. júna 2025 o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zdôraznil potrebu riešiť nedostatky vo finančných kontrolách a varoval, že nedostatok údajov bráni schopnosti overovať dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia, čo bráni kontrole, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti.

          V návrhu Komisie týkajúcom sa VFR na obdobie po roku 2027 sa zavádzajú významné zmeny vykonávacích mechanizmov, pričom nastáva posun smerom k plneniu založenému na výkonnosti, väčšej flexibilite a väčšiemu podielu vopred neplánovaných výdavkov, aby sa dalo rýchlo reagovať na krízu. Kľúčovou zmenou je zavedenie prístupu „jeden národný plán pre každý členský štát“ v návrhu Komisie, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, rybárstvo a námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť na roky 2028 – 2034, ktorý je inšpirovaný modelom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, spolu s navrhovaným nariadením o výkonnostnom rámci, ktorým sa stanovuje zjednodušený a jednotný rámec na monitorovanie výkonnosti rozpočtu EÚ. V plánoch národného a regionálneho partnerstva by sa spojilo niekoľko programov zdieľaného riadenia vrátane súdržnosti, poľnohospodárstva a migrácie.

          Parlament vo svojom uznesení zo 7. mája 2025 o prepracovanom dlhodobom rozpočte pre Úniu v meniacom sa svete zdôraznil, že národné plány „nemôžu byť základom pre výdavky v rámci zdieľaného riadenia po roku 2027“, a zdôraznil, že navrhovanie výdavkov v rámci zdieľaného riadenia v rámci budúceho VFR musí v plnej miere chrániť úlohu Parlamentu ako zákonodarcu a rozpočtového orgánu, ako aj zabezpečiť zapojenie regionálnych a miestnych orgánov.

          Tento informačný list pripravilo oddelenie rozpočtovej podpory Európskeho parlamentu v rámci generálneho riaditeľstva pre rozpočtové veci. Viac informácií nájdete na webovom sídle Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu.

           

          [1]Článok 33 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
          [2]Článok 62 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
          [4]Článok 36 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
          [5]Články 30 a 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách
          [6]Časť G prílohy I k medziinštitucionálnej dohode.

          Anda-Diana GHIRAN-MERVEILLE