Makroekonomický dohľad

V priebehu posledného desaťročia poznačili EÚ veľké makroekonomické nerovnováhy a výrazné rozdiely v konkurencieschopnosti. Tie prehĺbili negatívne účinky finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2008, a zabránili efektívnemu využívaniu opatrení spoločnej menovej politiky na ich riešenie. V roku 2011 EÚ zaviedla postup pri makroekonomickej nerovnováhe s cieľom identifikovať a napraviť takéto nerovnováhy na vnútroštátnej úrovni, najmä tie, ktoré majú potenciál presahu a ovplyvňovania ostatných krajín EÚ.

Právny základ

  • Článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ).
  • Články 119, 121 a 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
  • Ciele

    Postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) je mechanizmus dohľadu a presadzovania pravidiel zameraný na prevenciu a nápravu makroekonomických nerovnováh v EÚ. Vykonávaný dohľad je súčasťou európskeho semestra pre hospodársku koordináciu (2.5.4).

    Tento dohľad sa opiera o:

    • Správu o mechanizme varovania (SMV), ktorú pripravuje Komisia na základe hodnotiacej tabuľky ukazovateľov a prahových hodnôt. Ukazovatele v hodnotiacej tabuľke sa vzťahujú na vonkajšie nerovnováhy (bežné účty, čistá medzinárodná investičná pozícia, reálny efektívny výmenný kurz, zmeny exportných podielov, jednotkové náklady práce) a vnútorné nerovnováhy (ceny nehnuteľností, toky úverov v súkromnom sektore, dlh súkromného sektora, dlh verejného sektora, miera nezamestnanosti a zmeny záväzkov finančného sektora, ako aj iné ukazovatele týkajúce sa zamestnanosti a nezamestnanosti). Tieto ukazovatele zostavuje primárne Eurostat na základe údajov poskytnutých krajinami EÚ. Okrem toho niektoré údaje poskytuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN), zatiaľ čo ďalšie vstupy pochádzajú od medzinárodných inštitúcií, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Medzinárodný menový fond (MMF), ktoré poskytujú menovatele pre konkrétne ukazovatele, ako aj od Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá prispieva tromi pomocnými ukazovateľmi založenými na bankových údajoch. Každý ukazovateľ v hodnotiacej tabuľke je spojený s prahovou hodnotou, ktorá signalizuje, že môže vzniknúť určitý problém. Niektoré prahové hodnoty rozlišujú medzi krajinami eurozóny a krajinami mimo eurozóny. Ak členský štát prekročí niekoľko prahových hodnôt, Komisia vykoná hĺbkové preskúmanie, t. j. ďalšiu ekonomickú analýzu, ktorou sa má zistiť, či je pravdepodobné, že sa makroekonomické nerovnováhy objavia alebo už existujú a či boli existujúce nerovnováhy napravené. V roku 2024 sa v rámci pravidelného preskúmania posudzovali ukazovatele PMN v súlade s nariadením 1176/2011 o PMN s cieľom posilniť súbor ukazovateľov pre dohľad v rámci PMN, zabezpečiť zlepšenie štatistickej kvality a zároveň zachovať stabilitu a relevantnosť hodnotiacej tabuľky.
    • Preventívne odporúčania. Ak na základe výsledkov hĺbkového preskúmania Komisia skonštatuje, že existujú makroekonomické nerovnováhy, musí o tom informovať Parlament, Radu a Euroskupinu. Rada na základe odporúčania Komisie môže dotknutému členskému štátu adresovať potrebné odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 121 ods. 2 ZFEÚ. Tieto preventívne odporúčania v rámci PMN sú súčasťou odporúčaní pre jednotlivé krajiny určených každému členskému štátu každý rok v júli Radou v rámci európskeho semestra.
    • Nápravné odporúčania v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe. Ak Komisia na základe hĺbkového preskúmania zistí, že príslušný členský štát je zasiahnutý nadmernými nerovnováhami, musí o tom informovať Parlament, Radu, Euroskupinu, príslušné európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Rada môže na základe odporúčania Komisie a v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ prijať odporúčanie, v ktorom vyhlási existenciu nadmernej nerovnováhy a odporučí, aby dotknutý členský štát vykonal nápravné opatrenia. V odporúčaní Rady sa musia stanoviť povaha a dôsledky nerovnováh a vymedziť súbor odporúčaní pre oblasť politiky, ktoré sa majú vykonať, ako aj lehota, v ktorej musí dotknutý členský štát predložiť plán nápravných opatrení.
    • Plány nápravných opatrení. Členský štát, v prípade ktorého sa začal postup pri nadmernej nerovnováhe, musí predložiť plán nápravných opatrení do termínu uvedeného v odporúčaní Rady. Rada musí plán nápravných opatrení posúdiť na základe správy Komisie do dvoch mesiacov od jeho predloženia.
    • Posudzovanie nápravných opatrení. Rada musí na základe správy Komisie posúdiť, či príslušný členský štát prijal odporúčané nápravné opatrenia. Ak sa Rada domnieva, že členský štát tieto opatrenia nevykonal, musí na základe odporúčania Komisie prijať rozhodnutie (hlasovaním podľa pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny) o nedodržaní odporúčaní spolu s odporúčaním, v ktorom stanoví nové lehoty na vykonanie nápravných opatrení.
    • Prípadné finančné sankcie. Členské štáty eurozóny, ktoré nevykonávajú odporúčania v rámci EIP, môžu byť podrobené postupným sankciám, a to od úročeného vkladu až po ročné pokuty. Úročený vklad alebo pokuta by mali činiť 0,1 % národného HDP.
    • Nariadenie (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1466/97, pretvára rámec pre dohľad nad stavmi rozpočtov a koordináciu hospodárskych politík. Nové nariadenie sa vzájomne ovplyvňuje s nariadením (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh. Na základe tohto nového rámca môže Rada prijať odporúčanie, v ktorom uzná existenciu nadmernej nerovnováhy, ak členský štát nesplní reformné a investičné záväzky uvedené v jeho národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne zameranom na riešenie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Okrem toho musí členský štát, ktorý podlieha postupu pri nadmernej nerovnováhe, predložiť revidovaný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý poslúži ako plán nápravných opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

      Dosiahnuté výsledky

      Od začiatku PMN v roku 2012 sa počet členských štátov:

      • považovaných za štáty s nerovnováhami v rokoch 2012 – 2015 zvýšil z 12 na 16, ale v roku 2018 klesol na 11, v roku 2019 na 10, v roku 2020 a 2021 na 9, v roku 2022 na 7 a v roku 2023 sa zvýšil na 9,
      • považovaných za štáty s nadmernými nerovnováhami v rokoch 2012 – 2017 zvýšil z 0 na 6, no v roku 2018 sa znížil na 3, na tejto úrovni zostal do roku 2022 a v roku 2023 sa znížil na 2.
      • Komisia zatiaľ nenavrhla začatie postupu pri nadmernej nerovnováhe, hoci Rada a Európska centrálna banka vyzvali na využívanie tohto postupu v plnej miere, pričom nápravná časť by sa mala uplatňovať podľa potreby.

        Na všetky krajiny s nerovnováhami sa vzťahuje proces osobitného monitorovania, ktorý je prísnejší pre krajiny s nadmernými nerovnováhami a zahŕňa dialógy s vnútroštátnymi orgánmi, návštevy odborníkov a pravidelné správy o pokroku. Malo by to tiež pomôcť pri monitorovaní vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v dotknutých členských štátoch.

        Ak sa členský štát považuje za štát ohrozený makroekonomickými nerovnováhami, niektoré alebo všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté Radou v kontexte európskeho semestra môžu byť podporené postupom pri makroekonomickej nerovnováhe. Počet týchto odporúčaní sa v priebehu rokov zvýšil, ale úroveň ich vykonávania nie.

        Úloha Európskeho parlamentu

        Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa Parlament stal spoluzákonodarcom pri stanovovaní pravidiel pre mnohostranný dohľad (článok 121 ods. 6 ZFEÚ).

        V legislatívnych aktoch týkajúcich sa makroekonomického dohľadu bol ustanovený hospodársky dialóg. S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä Parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie, Európskej rady a/alebo Euroskupiny, aby prediskutovali svoje rozhodnutia alebo predstavili svoje činnosti v rámci európskeho semestra. V rámci tohto dialógu môže Parlament poskytnúť aj možnosť zúčastniť sa na výmene názorov s členským štátom, na ktorý sa vzťahuje odporúčanie Rady v rámci EIP.

        Neskôr na jeseň Parlament vyjadruje svoj názor na prebiehajúci cyklus európskeho semestra (vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou), a to aj s prihliadnutím na výsledok spoločnej schôdze so zástupcami príslušných výborov národných parlamentov.

        V rámci PMN Komisia spolupracuje s Parlamentom a Radou na definovaní súboru makroekonomických ukazovateľov, ktoré majú byť zahrnuté do hodnotiacej tabuľky používanej na sledovanie možných makroekonomických nerovnováh v členských štátoch. Vo februári 2020 Komisia začala preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ vrátane hodnotenia účinnosti nariadení o PMN a pokroku dosiahnutého v snahe o užšiu koordináciu hospodárskych politík a pokračujúce zbližovanie hospodárskej výkonnosti členských štátov.

        Parlament podporuje zapojenie národných parlamentov v rámci každoročných schôdzí s členmi príslušných výborov týchto parlamentov. Okrem toho by v súlade s právnymi a politickými ustanoveniami každého členského štátu mali byť národné parlamenty náležite zapojené do európskeho semestra a prípravy programov stability, konvergenčných programov a národných programov reforiem s cieľom posilniť vzťah k prijatým rozhodnutiam, ako aj ich transparentnosť a zodpovednosť za ne.

         

        Maja Sabol / Samuel De Lemos Peixoto