| V zmysle Kjótskeho protokolu podporuje Európsky parlament hľadanie alternatívnych riešení ku klasickým zdrojom energie a využívanie obnoviteľných energií, akými sú veterná, slnečná energia a bioplyn. Myšlienka racionálnejšej energetickej politiky získava čoraz viac pozornosti zo strany verejnosti, ale členské štáty sa zdráhajú stanoviť si závažné ciele. Poslancom sa však predsa podarilo rozšíriť obsah plánovaných politík.
O 50 rokov začnú zdroje fosílnych energií, ropa a zemný plyn, vysychať. Okrem toho je dnes spotreba týchto energií vo veľkej miere príčinou produkcie CO2 a vytvárania skleníkového efektu. Je teda v záujme Európy rozvíjať využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ich produkcia by viedla k vytvoreniu tisícok pracovných miest a rozvoj nových technológií by bol prvoradou investíciou pre našu konkurencieschopnosť v budúcnosti. Napriek týmto argumentom museli poslanci bojovať za to, aby členské štáty urobili krok vpred.
V roku 1997 sformulovala Európska komisia v bielej knihe s názvom „Energia pre budúcnosť“ všeobecné ciele na podporu obnoviteľných zdrojov a výroby elektrickej energie s využitím alternatívnych zdrojov. Od roku 1998 žiadal Parlament Európsku komisiu o predloženie legislatívneho návrhu, ktorý by podporil výrobu elektrickej energie s využitím obnoviteľných zdrojov.
V správe prijatej v marci 2000 poslanci obhajovali legislatívu, ktorá by zabezpečila vyvážené spracovanie alternatívnych zdrojov energie v pomere k tradičným zdrojom. Keďže sa poslanci domnievali, že návrhy Komisie nie sú dostatočne ambiciózne, požadovali prijatie smernice, ktorá by stanovila pravidlá prioritného prístupu k elektrickej energii, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ako aj finančný rámec pre účasť spoločenstva na rozdelení nákladov na výskum a podporovanie obnoviteľných energií spolu s jednotlivými členskými štátmi.
Cieľ 2010: pätina elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov
V máji 2000 prišla Komisia s iniciatívou znížiť emisie plynov vytvárajúcich skleníkový efekt prostredníctvom zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v hrubej domácej spotrebe energie. Členské štáty boli vyzvané, aby zvýšili svoje úsilie, avšak bez väčších záväzkov.
Počas celého postupu spolurozhodovania Parlament požadoval stanovenie závažných cieľov. Rada sa ale postavila proti tomu. Obe inštitúcie potom hľadali spoločný kompromis. Nakoniec sa dohodli, že národné ciele spotreby elektrickej energie, vyrobenej s využitím obnoviteľných zdrojov energie, budú orientačné a zostanú v právomoci členských štátov. Musia však byť v súlade s globálnymi cieľmi Spoločenstva pre rok 2010, to znamená, že hrubá spotreba energie, pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov má dosahovať 12% (teda zdvojnásobenie počas 10 rokov) a produkcia elektrickej energie 22,1%. V horizonte roku 2010 predstavujú tieto ciele aj úsporu nákladov na palivá vo výške 3 miliárd eur ročne, redukciu emisií CO2 o 400 miliónov ton ročne a zníženie dovozu palív o 17,4%.
Každý členský štát mal v októbri 2002 zverejniť prvú správu o realizácii svojich národných cieľov. Na ich základe Komisia zverejní v októbri 2004 všeobecnú hodnotiacu správu. Poslanci dosiahli, že v prípade, ak členské štáty nedosiahnu dostatočný pokrok pri napĺňaní svojich cieľov, predloží Komisia ešte prísnejšie návrhy.
Podporovať „inteligentnú“ energiu
Na podporu racionálnejšej spotreby a trvaloudržateľného rozvoja Komisia navrhla v apríli 2002 zavedenie rámcového programu na obdobie 2003-2006 pod názvom „Inteligentná energia pre Európu“. Ide o poskytovanie finančnej pomoci spoločenstva (v maximálnej výške 50% nákladov) na konkrétne projekty a činnosti. Racionálnejšie a efektívnejšie využitie energie predstavuje značný ekonomický potenciál, ktorý by sa podľa odhadov mohol približovať až k pätine celkovej ročnej spotreby.
Parlament hľadal pred skončením postupu s Radou kompromis, ktorý by umožnil rýchle spustenie programu. Rada prevzala väčšinu zmien a doplnkov Parlamentu, ktorých zámerom bolo začleniť kandidátske krajiny do programu a zlepšiť transparentnosť výberu účastníkov. To isté platí pre rozpočet, Parlament a Rada sa dohodli na výške 200 miliónov eur.
Tento rozpočet bude slúžiť na financovanie viacerých špecifických programov: zlepšenie energetickej efektívnosti v sektore stavebníctva a priemyslu (SAVE), podporu nových a obnoviteľných zdrojov energie pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu ako aj ich integráciu do mestského prostredia (ALTENER), diverzifikáciu pohonných látok a podporu palív z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v doprave (STEER), podporu obnoviteľných energií a energetickú efektívnosť v rozvojových krajinách (COOPENER).
Rada však neakceptovala vytvorenie Európskej agentúry pre inteligentnú energiu, ani vytvorenie pracovnej skupiny v rámci Komisie na zabezpečenie koordinácie rôznych oblastí tohto programu a ostatných politík spoločenstva.
|
