Energetická efektívnosť
Tento informačný list sa venuje politike EÚ v oblasti energetickej efektívnosti vrátane jej právneho rámca, primárnych cieľov a najdôležitejších právnych predpisov. Cieľom tejto politiky je obmedziť emisie skleníkových plynov, znížiť účty za energiu, zlepšiť energetickú bezpečnosť a zároveň zmierniť závislosť od dovážaných fosílnych palív. V informačnom liste sa zdôrazňuje úloha Európskeho parlamentu pri utváraní tejto politiky.
Právny základ
- V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že energetická politika patrí do spoločnej právomoci EÚ a jej členských štátov. Znamená to, že krajiny Únie môžu prijímať právne predpisy a právne záväzné opatrenia v prípade, že tak neurobila EÚ. V článku sa podporuje energetická efektívnosť a úspory energie v rámci jednotného trhu EÚ a so zreteľom na potrebu ochrany životného prostredia.
- zníženie konečnej spotreby energie EÚ o 11,7 % s hornou hranicou stanovenou na 763 Mtoe (záväzný cieľ), čo ovplyvní spotrebu primárnych energetických zdrojov s hornou hranicou stanovenou na 992,5 Mtoe (orientačný plán),
- zníženie ročnej spotreby energie vo verejnom sektore o 1,9 %.
- každoročne obnoviť aspoň 3 % verejných budov s rozlohou väčšou ako 250 m2,
- dosiahnuť ročnú úsporu konečnej spotreby energie na úrovni 1,5 % v rokoch 2026 a 2027 a túto úsporu zvýšiť na 1,9 % v rokoch 2028, 2029 a 2030.
- dátové centrá podávali správy o svojej energetickej efektívnosti,
- krajiny EÚ zriadili špecializované jednotné kontaktné miesta, ktoré budú malým a stredným podnikom, domácnostiam a verejným subjektom poskytovať poradenstvo a pomoc v otázkach energetickej efektívnosti,
- obce s viac ako 45 000 obyvateľmi vypracovali plány vykurovania a chladenia.
- vymedziť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov,
- prijať metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov.
- všetky nové verejné budovy boli od roku 2028 budovami s nulovými emisiami,
- všetky nové budovy boli od roku 2030 budovami s nulovými emisiami,
- sa v prípade nových veľkých budov od roku 2026 vypočítaval potenciál globálneho otepľovania počas celého ich životného cyklu,
- sa v prípade všetkých nových budov od roku 2030 vypočítaval potenciál globálneho otepľovania počas ich životného cyklu.
- stanoviť minimálne normy energetickej hospodárnosti pre svoj fond nebytových budov, čo povedie k obnove 16 % budov fondu s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2030 a obnove 26 % budov fondu s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2033,
- stanoviť trajektóriu postupného znižovania priemernej spotreby primárnej energie fondu bytových budov o 16 % do roku 2030 a o 20 – 22 % do roku 2035 v porovnaní s rokom 2020, a to so zameraním na budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou.
- prehľad vnútroštátneho fondu budov pre rôzne typy budov,
- plán s vnútroštátnymi cieľmi na roky 2030, 2040 a 2050,
- prehľad plánovaných politík a opatrení,
- prehľad investičných potrieb a finančných zdrojov na realizáciu plánu.
- vykonali analýzu nákladov a prínosov potenciálu využívania kombinovanej výroby, ak plánujú vybudovať alebo obnoviť tepelné, elektrické alebo priemyselné zariadenie alebo sieť diaľkového vykurovania a chladenia s výkonom vyšším ako 20 MW,
- v prípade už existujúcich zariadení na požiadanie posúdili potenciál účinného vykurovania a chladenia vrátane kombinovanej výroby.
- zlepšenia trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, modernizovateľnosti a opraviteľnosti výrobkov,
- rozšírenia možností údržby a renovovania výrobkov,
- zvýšenia energetickej účinnosti výrobkov a ich efektívnosti z hľadiska využívania zdrojov,
- riešenia prítomnosti látok, ktoré bránia opätovnému použitiu alebo recyklácii výrobkov,
- zvýšenia recyklovaného obsahu,
- uľahčenia repasovania a recyklácie výrobkov,
- stanovenia pravidiel týkajúcich sa uhlíkovej a environmentálnej stopy,
- predchádzania vzniku odpadov,
- zlepšenia dostupnosti informácií o udržateľnosti výrobkov.
Ciele politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti
Politika EÚ v oblasti energetickej efektívnosti stanovuje ciele zníženia spotreby energie v EÚ do roku 2030, a to v porovnaní s prognózami z roku 2020.
Tieto ciele sú vyjadrené ako spotreba primárnych energetických zdrojov, ktorou sa meria celkový dopyt krajiny po energii, a ako konečná spotreba energie, ktorá sa vzťahuje na celkovú energiu spotrebovanú koncovými používateľmi (domácnosťami, priemyslom atď.). Obe hodnoty sa merajú v miliónoch ton ropného ekvivalentu (Mtoe).
Medzi kľúčové povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti patrí:
Krajiny EÚ musia tiež:
Úspechy politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti
A. Smernica o energetickej efektívnosti
Smernica o energetickej efektívnosti, ktorá bola prijatá v roku 2023, je základným kameňom politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Stanovuje sa v nej cieľ energetickej efektívnosti Únie a od krajín EÚ sa vyžaduje, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa stanovili orientačné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti na základe príspevkov založených na konečnej energetickej spotrebe.
V smernici sa tiež uvádza, že verejný sektor musí ísť príkladom: zavádzajú sa ciele konečnej spotreby energie a obnovy, ktoré umožnia dosiahnutie energetickej efektívnosti. Reviduje sa v nej vymedzenie účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a stanovujú sa nové požiadavky zamerané na úplnú dekarbonizáciu dodávok energie pre tieto systémy do roku 2050.
V smernici sa stanovuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, podľa ktorej by sa riešenia v oblasti efektívnosti mali v politike, pri plánovaní a v investičných rozhodnutiach zvažovať ako prvá voľba.
Zároveň sa ňou rozširujú povinnosti energetického auditu na všetky spoločnosti, ktoré prekračujú určenú energetickú prahovú hodnotu, a od veľkých priemyselných odberateľov sa vyžaduje, aby zaviedli systémy energetického manažérstva. Sprísňujú sa ňou požiadavky týkajúce sa spôsobilosti odborníkov v oblasti energetickej efektívnosti a krajiny EÚ sa poverujú podávaním správ o investíciách do energetickej efektívnosti. Smernica taktiež ustanovuje podporu pri vypracúvaní projektov na rôznych úrovniach s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.
V smernici sa v neposlednom rade stanovuje povinnosť, aby:
Smernica rovnako obsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, vymedzuje energetickú chudobu na úrovni EÚ a zavádza opatrenia na jej zníženie.
B. Energetická hospodárnosť budov
1. Smernica o energetickej hospodárnosti budov
Prístup EÚ k udržateľnosti budov sa riadi predovšetkým smernicou o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024, v ktorej sa stanovuje požiadavka transformovať existujúci fond budov EÚ na fond budov s nulovými emisiami do roku 2050.
a. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť
Krajiny EÚ musia:
b. Normy energetickej hospodárnosti pre nové budovy
Budova s nulovými emisiami musí spĺňať vysoké normy energetickej hospodárnosti, nesmie na mieste produkovať žiadne emisie z fosílnych palív a musí mať nulové alebo veľmi nízke množstvo emisií skleníkových plynov.
Krajiny EÚ musia zabezpečiť, aby:
c. Normy energetickej hospodárnosti pre existujúci fond budov
Krajiny EÚ musia:
Osobitné výnimky sa vzťahujú na náboženské, malé, nízkoenergetické či dočasné budovy.
V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa vyžaduje, aby všetky budovy v EÚ boli zaradené do tried energetickej hospodárnosti v rozsahu od A (najlepšia) po G (najhoršia). Trieda A sa vzťahuje na budovy s nulovými emisiami a trieda G sa prideľuje budovám, ktoré majú vo vnútroštátnom fonde budov najhoršiu energetickú hospodárnosť.
Keďže trieda G závisí od vnútroštátnych charakteristík fondu budov, energetické triedy nie sú v jednotlivých krajinách EÚ harmonizované. Povinnosť obnovy bytových budov sa podobne určuje na základe budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov, a nie na všetkých jednotlivých budovách, čo umožňuje určitú flexibilitu a prispôsobenie rôznym vnútroštátnym normám.
Verejné sociálne bývanie podlieha výnimke, ak by náklady na zvýšenie energetickej hospodárnosti prevyšovali úspory, ktoré by sa mohli dosiahnuť, alebo ak by viedli k zvýšeniu nájomného nad rámec úspor dosiahnutých na účtoch za energiu.
V smernici sa od krajín EÚ vyžaduje, aby predložili národné plány obnovy budov začlenené do národných energetických a klimatických plánov, ktoré zahŕňajú:
V smernici sa od krajín EÚ vyžaduje, aby postupne inštalovali solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách v závislosti od ich veľkosti a vo všetkých nových bytových budovách do roku 2030, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
Od roku 2025 sa podľa smernice prestávajú dotovať samostatne stojace kotle na fosílne palivá, od krajín EÚ sa vyžaduje, aby zriadili nástroje technickej pomoci, a vymedzujú sa výnimky pre poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva, ako aj možnosti výnimky pre budovy s osobitnou architektonickou alebo historickou hodnotou, dočasné budovy, kostoly a iné miesta na bohoslužby.
2. Vlna obnovy
Cieľom stratégie „vlna obnovy“ je do roku 2030 obnoviť 35 miliónov budov a zabezpečiť, aby obnova viedla k väčšej energetickej efektívnosti a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.
Stratégia sa takisto zameriava na ochranu všetkých obyvateľov EÚ, ktorí si nedokážu primerane vykurovať svoje domovy, a to zabezpečením toho, aby si zraniteľní spotrebitelia mohli dovoliť základné vykurovacie a energetické služby.
3. Tepelné čerpadlá
Tepelné čerpadlá sú zariadenia poskytujúce teplú vodu, vykurovanie a chladenie pre domácnosti a podniky. Sú tri- až päťkrát účinnejšie ako tradičné plynové kotle.
V pláne REPowerEU, ktorého cieľom je postupne ukončiť všetok dovoz ruského plynu do EÚ, sa navrhuje zlepšiť energetickú efektívnosť EÚ zdvojnásobením miery inštalácie tepelných čerpadiel v budovách a urýchlením zavádzania tepelných čerpadiel pre siete diaľkového vykurovania a chladenia.
C. Kombinovaná výroba tepla a elektriny
Kombinovaná výroba je súbežná výroba elektrickej energie a využiteľného tepla. Cieľom smernice o energetickej efektívnosti je maximalizovať efektívnosť zariadení tým, že sa od krajín EÚ vyžaduje, aby:
D. Energetická účinnosť výrobkov
1. Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu
Cieľom Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu, ktorý je súčasťou Dohody o čistom priemysle, je zvýšiť efektívnosť využívania energie a znížiť náklady na energiu pre priemyselné odvetvia a spotrebiteľov. Plán zahŕňa vytvorenie európskeho trhu v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý nasmeruje podniky k nákladovo efektívnym riešeniam. Stanovuje sa v ňom aj aktualizácia nariadení EÚ o energetickom označovaní a ekodizajne, aby sa tak podporili účinnejšie výrobky s dlhšou životnosťou. Vďaka týmto opatreniam by sa mohlo na účtoch za energiu do roku 2030 ušetriť až 162 miliárd EUR.
2. Požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie
Určité výrobky EÚ, ako sú domáce spotrebiče, kotle, telefóny, počítače alebo iné elektrické či elektronické zariadenia, musia spĺňať minimálne požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti. Tieto požiadavky sa nazývajú požiadavky na ekodizajn.
V nariadení o ekodizajne, ktorým sa postupne nahrádza smernica o ekodizajne, a v nariadení o energetickom označovaní sa stanovujú pravidlá pre energeticky účinné a udržateľné výrobky. V nariadení o ekodizajne sa stanovujú požiadavky na takmer všetky kategórie hmotného tovaru vrátane:
Zavádzajú sa ním digitálne pasy výrobkov, pravidlá ničenia nepredaných spotrebných výrobkov a zelené verejné obstarávanie.
Nariadením o energetickom označovaní sa pre výrobky zavádza známy štítok EÚ s energetickou stupnicou od A po G, ktorý spotrebiteľom pomáha vybrať si pri kúpe výrobky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.
Riadenie v oblasti energetiky
Podľa nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy musia krajiny EÚ vypracovať desaťročné národné energetické a klimatické plány na obdobie 2021 – 2030 a každé dva roky predkladať správy o pokroku. Tieto správy posudzuje Európska komisia, ktorá môže prijať opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť ich súlad s celkovými cieľmi EÚ.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament bol vždy hlavnou hnacou silou ambícií politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.
Neustále požaduje ambicióznejšie právne záväzné ciele a prísnejšie predpisy, ktoré presahujú rámec návrhov Európskej komisie a zároveň chránia záujmy občanov a podnikov EÚ znižovaním nákladov na energiu.
V rámci nedávnych rokovaní o smernici o energetickej efektívnosti bol počiatočnou pozíciou Európskej komisie cieľ znížiť konečnú energetickú spotrebu do roku 2030 o 9 % v porovnaní s prognózami z roku 2020. Európsky parlament navrhol zvýšiť cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti minimálne na 14,5 %. Jeho intenzívna práca napokon viedla ku kompromisu, ktorým sa súčasný záväzný cieľ stanovil na 11,7 %.
Parlament takisto dôsledne bojuje za prechod od orientačných cieľov k právne záväzným cieľom a podporuje energeticky efektívne riešenia v oblasti vykurovania a chladenia a dosahovania úspor energie.
Úspešne sa zasadil za to, aby zásada prvoradosti energetickej efektívnosti bola zakotvená v predpisoch EÚ ako záväzná právna požiadavka, čím sa zabezpečí, že efektívnosť sa musí zohľadňovať na každej úrovni energetického plánovania, politiky a investícií.
Parlament vždy zastával potrebu obnovy budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo fonde budov EÚ ako jeden zo spôsobov dosiahnutia významných úspor energie. V súčasnosti sa približne 40 % všetkej energie spotrebovanej v EÚ využíva v budovách a 80 % tejto energie sa využíva na vykurovanie, chladenie a ohrev vody.
Počas rokovaní o smernici o energetickej hospodárnosti budov sa Parlamentu podarilo nájsť rovnováhu medzi vytvorením jednotnej európskej normy pre energetické triedy budov a rešpektovaním miestnych rozdielov vo vnútroštátnych fondoch budov a medzi spotrebiteľmi energie. Podporoval energeticky účinné opatrenia, ako je slnečná energia, pri obnove budov, postupné ukončovanie používania fosílnych palív a využívanie drevených materiálov, vegetačných striech a zelených fasád a zároveň sa zasadil za podporné opatrenia na boj proti energetickej chudobe.
Po nedávnych energetických krízach Parlament vyzval Komisiu, aby podporovala energeticky náročné priemyselné odvetvia pri zavádzaní čistých technológií a energeticky účinných výrobných metód, a navrhol naliehavé opatrenia na riešenie dôsledkov vysokých nákladov na energiu pre priemyselné odvetvia a ľudí v EÚ.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre transformáciu, inovácie a zdravie. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Valentina Richard-Romei / Matteo Ciucci