Šiesty rámcový program pre vedu a výskum Európskej únie je hlavným nástrojom na financovanie vedeckého výskumu. Je zameraný najmä na vytvorenie Európskeho priestoru vedy a výskumu ako ekvivalentu "spolocného trhu" v oblasti vedy a výskumu. Program trvá štyri roky - 2003 až 2006 - a má rozpocet takmer 16,3 miliárd €. Európsky parlament výrazne podporoval tento program už od zaciatku a vynaložil velké úsilie na jeho urýchlenie v legislatívnom procese, avšak zároven vyžadoval presun casti financných prostriedkov podla vlastných priorít vrátane výskumu rakoviny, AIDS, malárie a tuberkulózy.
Európsky vedecký výskum potrebuje viac ako kedykolvek predtým výraznú financnú podporu, pretože hlavní technologickí rivali EÚ nespia na vavrínoch, ale svoje úsilie stupnujú. Európa v súcasnosti zaostáva za Spojenými štátmi a Japonskom v oblasti výdavkov na výskum, nie len výškou HDP (1,8% v porovnaní s 2,7% v USA a 3,1% v Japonsku), ale aj v pocte vedcov, patentov a vývozov špickových technológií na jedného obyvatela.
Prvý návrh Šiesteho rámcového programu, ktorý predložila Európska komisia, bol v niektorých oblastiach upravený v rámci procedúry spolurozhodovania medzi Parlamentom a Radou ministrov. Parlament však nechcel oddalovat prijatie programu a schválil ho 27. júna 2002 s úcinnostou od 1. januára 2003 bez výrazných zmien návrhov Komisie, týkajúcich sa štruktúry, obsahu, rozpoctu ci prevádzkových opatrení. Celkový rozpocet pokrývajúci štvorrocné obdobie je 16,270 miliárd €, co predstavuje zvýšenie o 17% v porovnaní s rozpoctom Piateho rámcového programu a tvorí takmer 4% z celkového rozpoctu Európskej únie.
Európa má bohatú tradíciu v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ale jej centrá excelencie sú roztrúsené po celom kontinente a ich rozvoj je brzdený nedostatocným sietovým prepojením a nie najlepšou spoluprácou. Šiesty rámcový program znamená úsilie o vyriešenie tohto problému: suma 2,925 miliardy € je vyclenená na vytvorenie Európskeho priestoru vedy a výskumu, ktorý sa považuje za "ekvivalent spolocného trhu v oblasti vedy a výskumu". Pomocou opatrení sietového prepojenia a integrovaných projektov má tento program zhromaždit zdroje a koordinovat národné vedecké a výskumné úsilia v oblastiach, akými sú: mobilita vedcov, vedecké a výskumné infraštruktúry a záležitosti vedy a spolocnosti. Program nepridelil nijaké kvóty financných prostriedkov pre jednotlivé štáty a je urcený pre všetky verejné a súkromné subjekty bez ohladu na ich velkost.
Sedem klúcových oblastí
Parlament a ministri zodpovední za oblast vedy a výskumu sa dohodli na siedmich klúcových oblastiach, ktorým sa z celkového rozpoctu pridelilo vyše 13 miliárd €. Sú to: genomika a biotechnológia pre zdravie, technológie pre informacnú spolocnost, nanotechnológie a nanovedy, aeronautika a kozmický priestor, potravinová bezpecnost, trvalo udržatelný rozvoj a ekonomické a sociálne vedy.
Parlament mal rozhodujúcu úlohu pri vylepšovaní a zmene definovania týchto kategórií. Za prvé, poslanci Európskeho parlamentu zabezpecili, aby sa aspon 15% financných prostriedkov pridelilo malým a stredným podnikom. Za druhé, Parlament objasnil ciele programu a rozšíril rámec niektorých klúcových oblastí.
V prvej klúcovej oblasti (genomika a biotechnológia pre zdravie) Parlament rozšíril základný výskum v genomike na všetky organizmy, pretože takýto výskum môže odhalit užitocné aplikácie, vhodné aj pre ludské zdravie. Parlament vyžadoval, aby sa do liecebných aplikácií výskumu v oblasti genomiky zahrnula väcšia škála chorôb, konkrétne rakovina, AIDS, malária, tuberkulóza, diabetes, choroby nervového systému a kardiovaskulárne a vzácne ochorenia. Poslanci okrem toho vyžadovali a úspešne presadili širšiu koncepciu liecby rakoviny, ktorá nespadá do prístupu uplatnovaného v genomike, a je zameraná na vývoj stratégií orientovaných na pacienta, pocnúc od prevencie cez diagnostiku až k liecbe. Usporiadanie šiestej klúcovej oblasti (trvalo udržatelný rozvoj, globálne zmeny a ekosystémy) bolo zmenené vzhladom na požiadavky Parlamentu, aby sa do tejto oblasti zahrnuli aj trvalo udržatelné energetické systémy, trvalo udržatelná pozemná doprava, globálne zmeny a ekosystémy.
Etické zásady
Etickými otázkami sa intenzívne zaoberali všetci, ktorí sa podielali na prijatí programu, pricom jednotlivé názory sa znacne líšili. Poslanci Európskeho parlamentu spociatku žiadali, aby sa zakázalo financovanie niektorých druhov výskumu prostredníctvom tohto programu, ako napríklad výskumu klonovania ludí na reprodukcné úcely, vytvárania embryí na výskumné úcely a výskumu, ktorý by mohol zaprícinit dedicnost genetických zmien. Niektoré zoskupenia clenských štátov a nakoniec aj Parlament a ministri zodpovední za oblast vedy a výskumu sa však dohodli na kompromisnom, širšie formulovanom vyhlásení: "Všetky vedecké a výskumné aktivity, ktoré sa vykonávajú v rámci Šiesteho rámcového programu, sa musia realizovat v súlade so základnými etickými zásadami."
Program je urcený pre štáty Európskeho hospodárskeho priestoru, kandidátske štáty strednej a východnej Európy, Cyprus, Maltu, Turecko, Švajciarsko a Izrael. Izrael bol jedinou mimoeurópskou krajinou, ktorá sa plne integrovala do rámcových programov EÚ a prispeje do rozpoctu predpokladanou sumou 192 miliónov €.
Šiesty rámcový program - fungovanie
Financovat sa budú iba projekty, na ktorých sa podiela niekolko partnerov z rôznych krajín.
Financné prostriedky sa pridelujú na základe konkurencných "výziev na predloženie návrhov", uverejnených Komisiou.
Projekty hodnotia v priemere piati nezávislí odborníci.
Financné prostriedky poskytované v rámci programu nie sú všeobecnými dotáciami pre vedeckovýskumné organizácie ci podniky a môžu sa použit výhradne na špecifikované cinnosti alebo vedeckovýskumné projekty.
Komisia zodpovedá za realizáciu tohto programu.
|