| Hory odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa hromadia v celej Európe. Každý spotrebitel vyprodukuje priemerne 16 kg tohto odpadu za rok, co v Európe predstavuje celkovo šest miliónov ton za rok. Ide o obrovské plytvanie zdrojmi. Znamená to taktiež velké ekologické nebezpecenstvo, kedže elektrické spotrebice a elektronické zariadenia obsahujú vysoko toxické tažké kovy a organické znecistujúce látky. Podla nových predpisov EÚ budú musiet výrobcovia odteraz platit za zber a likvidáciu týchto výrobkov.
Milióny starých toastovacov, osobných pocítacov, sporákov, rádií a televízorov tvoria najrýchlejšie rastúcu hromadu odpadu v EÚ - ci už sa odvezú na miestnu skládku, vysypú v poli alebo jednoducho vyhodia do kontajnera na konci ich krátkeho života.
V decembri 2002 schválil Európsky parlament dve nové smernice s úmyslom zredukovat rastúce množstvo elektroodpadu. Poslanci Európskeho parlamentu vyžadovali sprísnenie navrhovanej legislatívy predovšetkým prostredníctvom požiadavky, aby jednotliví výrobcovia hradili náklady za spracovanie odpadu pochádzajúceho z ich vlastných výrobkov. Nové povinnosti však cakajú aj na spotrebitelov.
Na úcet výrobcu
Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu sa musia clenské štáty EÚ zarucit, že jednotliví výrobcovia hradia náklady za zber, regeneráciu a recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení, pochádzajúceho z ich vlastných produktov. To znamená napríklad, že spotrebitelia budú môct bezplatne uskladnit staré elektrické spotrebice na zberných miestach v blízkosti ich bydliska. Výrobcovia musia hradit náklady na prevádzku týchto zberných miest, ako aj náklady na následnú recykláciu alebo regeneráciu. Budú však mat volnú ruku pri výbere medzi prevádzkou ich vlastného zariadenia alebo pripojením k spolocnému zbernému systému.
Náklady na zber produktov, uvedených na trh do 30 mesiacov po nadobudnutí úcinnosti smernice ( „historický odpad“ ), sa rozdelia medzi výrobcov, ktorí nadalej existujú v case vzniku nákladov na likvidáciu odpadu, ako to požaduje Európsky parlament. Výrobcovia prispievajú na náklady úmerne k ich podielu na trhu pre každý typ zariadenia.
Odpad bez majitela
Ak sa výrobcovia alebo dovozcovia elektrických zariadení dostali do konkurzu alebo sú nezistitelní, neexistuje nikto, kto by prevzal priamu zodpovednost za ich odpad z elektrických spotrebicov. Pre zabezpecenie úhrady za zber a likvidáciu tohto „odpadu bez majitela“ vyžadoval Európsky parlament pociatocné záruky od výrobcov, takže akékolvek náklady pochádzajúce z tohto odpadu nebudú musiet hradit ostatní výrobcovia, ani spolocnost ako celok. Spomínané záruky môžu mat formu recyklacného poistenia, zablokovaného bankového úctu alebo príspevku do systému na financovanie nakladania s týmto odpadom.
Európsky parlament sa postaral o to, aby výrobcovia nemohli obchádzat recyklacné predpisy upravením svojich výrobkov, napríklad výrobou produktov s tzv. „inteligentnými cipmi“, ktoré nie sú recyklovatelné (napr. atramentové náplne do tlaciarní). Na naliehanie poslancov Európskeho parlamentu boli naviac zavedené prísne predpisy, ktoré zabezpecujú, že spotrebice sú oznacené kvôli identifikácii výrobcu, pretože takéto oznacenie je nevyhnutné pre fungovanie systému. Používanie tažkých kovov a toxických produktov spalovania pri výrobe spotrebicov musí byt úplne zakázané od júla 2006.
Záväzný plán pre zber odpadu
Clenské štáty sa musia zarucit, že do konca roka 2006 sa zozbiera z domácností priemerne aspon 6 kg odpadu z elektrických a elektronických zariadení na obyvatela za rok. Toto množstvo nie je dobrovolné, ale záväzné, a to iba vdaka naliehaniu Európskeho parlamentu. Nový záväzný plán bude stanovený do konca roka 2008.
Zodpovednost spotrebitela
Spotrebitelia musia tiež prevziat svoj podiel zodpovednosti za produkty, ktoré kupujú: bude zakázaná likvidácia elektrických a elektronických zariadení miešaním s bežným odpadom z domácností.
Clenské štáty musia prijat opatrenia na plnenie všetkých týchto dohôd. Budú oprávnené uložit pokutu komukolvek, kto ignoruje tieto nové predpisy - tak výrobcom, ako aj spotrebitelom.
Na záver môžeme zdôraznit, že organizácie zastupujúce priemysel, ako aj spotrebitelské a ekologické zoskupenia, poskytli znacnú verejnú podporu Európskemu parlamentu, ktorý napokon úspešne presadil svoje požiadavky. Tieto požiadavky boli vznesené voci jednotlivým výrobcom, aby hradili náklady za zber a recykláciu odpadu, a voci výrobcom, aby poskytli pociatocné záruky na riešenie problému odpadu bez majitela.
|
