Často kladené otázky (FAQ) Časté otázky kladené oddeleniu hovorcu Parlamentu 

 

Ako pracujú poslanci EP? Akú úlohu zohráva Parlament pri dohliadaní na rozpočet EÚ? Ako vznikajú politické skupiny? Táto časť uvádza odpovede na tieto a ďalšie často kladené otázky týkajúce sa Parlamentu.


Nasledujúce bloky obsahujú širokú škálu informácií o každodennom fungovaní Parlamentu, voľbách do Európskeho parlamentu, dennej práci poslancov EP a mnohom inom. Výber otázok a odpovedí sa pravidelne aktualizuje, aby obsahoval témy, ktoré médiá zaujímajú. Každý blok obsahuje odkazy na ďalšie informácie dostupné na webovom sídle Európskeho parlamentu.


Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na oddelenie hovorcu EP.

V prípade mediálnych otázok týkajúcich sa práce výborov Európskeho parlamentu sa obráťte na tlačové oddelenie.


Kontaktné údaje hovorcu a tlačového oddelenia.

Od prvých priamych volieb v roku 1979 sa voľby do Európskeho parlamentu uskutočňujú každých päť rokov. Ostatné voľby do Európskeho parlamentu prebehli v dňoch 23. – 26. mája 2019.


Každý členský štát poskytuje pevne stanovený počet poslancov Európskeho parlamentu (poslanci EP); od šiestich poslancov pre menšie členské štáty ako Malta, Luxembursko a Cyprus po deväťdesiatšesť poslancov za Nemecko, najväčší členský štát. Parlament je zložený zo 705 poslancov, ktorí reprezentujú všetky členské štáty EÚ. V máji 2019 bolo vo voľbách do Európskeho parlamentu zvolených 751 poslancov, ale tento počet sa znížil na 705 vo februári 2020, po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Toto zníženie necháva priestor pre nových poslancov s nástupom po prípadnom budúcom rozšírení Únie, kým časť kresiel, ktoré sa uvoľnili po brexite, sa prerozdelila medzi dovtedy pomerne nedostatočne zastúpené členské štáty EÚ.


Prideľovanie kresiel je zakotvené v zmluvách Európskej únie. Štátom s väčším počtom obyvateľov je pridelených viac kresiel ako tým s menším počtom obyvateľov, avšak vďaka zásade „zostupnej proporcionality“ majú menšie štáty pridelených viac kresiel podľa počtu osôb ako väčšie štáty.


Voľby do Európskeho parlamentu sa vo veľkej miere riadia vnútroštátnymi volebnými zákonmi a tradíciami, existujú však určité spoločné pravidlá EÚ stanovené v akte o voľbách z roku 1976.

23. – 26. mája 2019  ; prebehli voľby do Európskeho parlamentu

Zdieľať tento citát: 

Po voľbách sa poslanci EP častokrát pripoja k nejakej politickej skupine alebo vytvoria novú. V týchto skupinách sa združujú poslanci EP z rôznych členských štátov na základe ich politickej príslušnosti. Skupiny sa môžu vytvárať aj neskôr počas parlamentného mandátu. V súčasnosti je v Európskom parlamente sedem politických skupín.


Formálne uznaná politická skupina musí pozostávať minimálne z 23 poslancov EP pochádzajúcich aspoň z jednej štvrtiny členských štátov (t. j. minimálne sedem). Poslanci EP môžu byť členom iba jednej politickej skupiny, zatiaľčo niektorí nepatria do žiadnej politickej skupiny a sú označovaní ako "nezaradení" poslanci.


Vytvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi Parlamentu formou vyhlásenia, ktoré musí obsahovať názov skupiny, zoznam jej členov a zloženie predsedníctva.


Pri vytváraní skupiny poslanci EP automaticky potvrdzujú svoju politickú príslušnosť a Parlament za bežných okolností neposudzuje politickú súdržnosť medzi členmi skupín. Parlament do toho vstupuje a posudzuje, či bola skupina skutočne vytvorená v súlade s pravidlami iba v prípade, že konkrétni poslanci EP sami vyvracajú svoju politickú príslušnosť.

Politické skupiny si môžu najať zamestnancov a poskytnú sa im priestory financované z rozpočtu Parlamentu. Predsedníctvo Parlamentu stanovuje pravidlá, ako sa budú tieto finančné prostriedky a priestory spravované a kontrolované. Finančné prostriedky, ktoré majú skupiny k dispozícii, sú určené na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov zamestnancov skupiny aj nákladov vzniknutých z dôvodov politických a informačných kampaní súvisiacich s Európskou úniou.


Rozpočet sa nesmie použiť na financovanie žiadnej formy európskej, vnútroštátnej, regionálnej či miestnej volebnej kampane ani na financovanie politických strán na vnútroštátnej a európskej úrovni alebo ich závislých orgánov.

Nie všetci poslanci EP sú členmi skupiny. Tí, ktorí nie sú, sú známi ako „nezaradení“ poslanci. Takisto majú nárok na zamestnancov a majú práva podľa pravidiel stanovených Predsedníctvom.

Rozhodnutie o pridelení kresiel v rokovacej sále medzi politickými skupinami, nezaradenými poslancami EP a zástupcami inštitúcií EÚ prijíma Konferencia predsedov (vedúci predstavitelia politických skupín a predseda Parlamentu) na začiatku každého volebného obdobia. V posledných volebných obdobiach sedeli politické skupiny v Parlamente ako časti koláčového grafu, pričom všetci vedúci skupín sedeli v prvom rade – s výnimkou prípadov, keď sa nová politická skupina vytvorila v priebehu mandátu.

Ursula von der Leyen  

Politické strany na európskej úrovni


Čo je politická strana na európskej úrovni?


Európska politická strana je organizácia, ktorá sa riadi politickým programom. Pozostáva z vnútroštátnych strán a/alebo jednotlivcov ako členov, je zastúpená v niekoľkých členských štátoch a zaregistrovaná na Úrade pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“). V zmluvách sa uvádza, že „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“.


Jednou z podmienok na jej uznanie je to, že jej členské strany musia byť zastúpené najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, poslancami národných parlamentov, regionálnych parlamentov alebo regionálnych zhromaždení.


Viac informácií v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.


Ako sú financované politické strany na európskej úrovni?


Od júla 2004 majú európske politické strany prístup k ročnému financovaniu od Európskeho parlamentu cez prevádzkový grant. Príspevok môže pokryť až 90 % výdavkov strany, zatiaľ čo zvyšok financovania by mal pochádzať z vlastných zdrojov, ako sú členské poplatky a dary. Nové pravidlá financovania pre európske politické strany a nadácie schválil Európsky parlament 17. apríla 2018.


Čo sa môže a nemôže financovať z grantu?


Grant má pokrývať výdavky, ktoré priamo súvisia s cieľmi stanovenými v politickom programe strany, ako sú:

  • schôdze a konferencie,
  • publikácie, štúdie a propagácia,
  • administratívne, osobné a cestovné náklady alebo
  • náklady na kampaň súvisiacu s európskymi voľbami.

Grant sa nesmie použiť na:

  • náklady na kampane súvisiace s referendami a voľbami (okrem európskych volieb),
  • priamu alebo nepriamu finančnú podporu vnútroštátnych strán, volebných kandidátov a politických nadácií na vnútroštátnej aj európskej úrovni alebo
  • dlhy a náklady na dlhovú službu.

Politické nadácie na európskej úrovni


Čo je politická nadácia na európskej úrovni?


Politická nadácia na európskej úrovni je prepojená s európskou politickou stranou a podporuje a dopĺňa ciele tejto strany. Európska politická nadácia robí analýzy a prispieva k diskusiám o otázkach európskej verejnej politiky. Zároveň sa zapája do súvisiacich činností, napr. organizuje semináre, školenia, konferencie a štúdie.


Ako sa politická nadácia na európskej úrovni financuje?


Od októbra 2007 do augusta 2008 boli nadácie financované grantmi na akciu, ktoré prideľovala Európska komisia v rámci pilotného projektu. Európsky parlament prevzal poskytovanie finančných prostriedkov v septembri 2008 a teraz udeľuje ročné granty na prevádzku. Z grantu sa môže financovať až 90 % výdavkov nadácie, pričom zostávajúca časť by mala byť hradená z vlastných zdrojov, ako sú členské poplatky a dary.


Čo sa môže a nemôže financovať z grantu?


Grant je možné využiť na financovanie výdavkov, ktoré majú priamu súvislosť s činnosťami stanovenými v programe činností nadácie, ako sú:

  • schôdze a konferencie,
  • publikácie, štúdie a propagácia alebo
  • administratívne, osobné a cestovné náklady.

Grant sa nesmie použiť na financovanie výdavkov, ako sú okrem iného:

  • náklady na kampaň súvisiacu s referendami a voľbami,
  • priama alebo nepriama finančná podpora vnútroštátnych politických strán, volebných kandidátov a vnútroštátnych politických nadácií alebo
  • dlhy a náklady na dlhovú službu.

Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie


Od roku 2016 európske politické strany a európske politické nadácie registruje a kontroluje Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“), ktorý im takisto môže ukladať sankcie. Úrad je nezávislý od Európskeho parlamentu. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či strana alebo nadácia plní potrebné požiadavky, môže Európsky parlament, Rada alebo Komisia predložiť úradu žiadosť o overenie situácie. Pred prijatím rozhodnutia o zrušení registrácie strany alebo nadácie musí úrad konzultovať s výborom nezávislých významných osobností. Úrad zastupuje riaditeľ, ktorý v jeho mene prijíma všetky rozhodnutia.

V júli 2019 bol za predsedu Európskeho parlamentu zvolený David SASSOLI © EP / Diana Le Lardic  

Počas prvej plenárnej schôdze po európskych voľbách poslanci volia nového predsedu, štrnásť nových podpredsedov a piatich kvestorov.


Všetky volené posty v Európskom parlamente, t. j. predseda, podpredseda, kvestor, predseda a podpredseda výboru a predseda a podpredseda delegácie, sa obsadzujú nanovo každého dva a pol roka, teda raz na začiatku a raz v polovici päťročného funkčného obdobia EP. Zvolení funkcionári sa môžu o daný mandát uchádzať aj opätovne.


Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov.


Predseda Európskeho parlamentu


Predseda dohliada na činnosť Parlamentu, predsedá plenárnym zasadnutiam a svojím podpisom schvaľuje ročný rozpočet EÚ. Predseda reprezentuje Parlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ.


V júli 2019 bol za predsedu Európskeho parlamentu zvolený David SASSOLI.


Ako sa volí predseda?


Prvým úkonom nového Európskeho parlamentu je zvoliť svojho predsedu. Kandidátov na Predsedníctvo môže navrhnúť buď politická skupina, alebo najmenej 38 poslancov EP. Voľby sa uskutočňujú tajným hlasovaním. Kandidát musí byť zvolený nadpolovičnou väčšinou platných odovzdaných hlasov, t. j. 50 % plus jeden.


Ak nie je v prvom kole hlasovania zvolený žiadny kandidát, v druhom kole môže byť za rovnakých podmienok nominovaný rovnaký kandidát alebo iní kandidáti. Ak je to potrebné, môže sa to opakovať v treťom kole, opäť s rovnakými pravidlami.


Ak nie je v treťom kole hlasovania zvolený nikto, dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v tomto kole postupujú do štvrtého kola hlasovania, v ktorom zvíťazí kandidát, ktorý získal väčší počet hlasov. (Ak v tejto fáze hlasovania získajú rovnaký počet hlasov, za víťaza je vyhlásený starší kandidát).


Kto sú podpredsedovia a kvestori?


Podpredsedovia môžu v prípade potreby nahradiť predsedu pri výkone jeho povinností vrátane predsedania na plenárnych zasadnutiach. Sú tiež členmi Predsedníctva – orgánu zodpovedného za všetky administratívne, personálne a organizačné záležitosti v Parlamente. Kvestori sa zaoberajú administratívnymi záležitosťami, ktoré priamo ovplyvňujú samotných poslancov EP.


Európsky parlament má 14 podpredsedov a piatich kvestorov.


Ako sa volia?


Kandidátov na funkcie podpredsedu a kvestora môže predložiť buď politická skupina, alebo najmenej 38 poslancov. Voľby podpredsedov sa konajú prostredníctvom jedného tajného hlasovania pre všetkých kandidátov. Poradie zvolenia kandidátov určuje ich prednostné poradie po dobu výkonu ich mandátu.


Kto sú predsedovia politických skupín a ako sú volení?


Momentálne v Európskom parlamente pôsobí 7 poslaneckých klubov, takzvaných politických skupín. Každá politická skupina si volí vlastných predsedov a podpredsedov. Lídri politických skupín tvoria spolu s predsedom Európskeho parlamentu Konferenciu predsedov EP.


Konferencia predsedov organizuje plánovanie činnosti a legislatívne plánovanie Parlamentu, rozhoduje o zodpovednosti výborov a delegácií a členstve v nich a zodpovedá za vzťahy s inými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a krajinami mimo EÚ.


Kto sú predsedovia výborov a ako sú volení?


Parlamentné výbory volia svojich predsedov a podpredsedov počas ustanovujúcich schôdzí (a v polovici funkčného obdobia, keď sa volia noví funkcionári). Predsedovia a podpredsedovia môžu byť potvrdení aj na druhý mandát vo voľbách, ktoré sa konajú v polovici volebného obdobia.


Každý výbor volí svoje predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí celý Parlament na návrh Konferencie predsedov.


Stále medziparlamentné delegácie Parlamentu (pre vzťahy s parlamentmi mimo EÚ) tiež volia svojich predsedov a podpredsedov, pričom používajú rovnaký postup ako výbory.


Kto sú koordinátori výborov a ako sú volení?


Politické skupiny si volia „koordinátorov“ parlamentných výborov. Sú politickými predstaviteľmi každej skupiny vo výbore. Koordinujú názor svojej skupiny na témy pred výborom a spolu s predsedom a podpredsedom organizujú prácu vo výbore.

Osvedčenia o zvolení nových poslancov EP sa preskúmavajú kvôli uisteniu, že nemajú inú funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Príklady zahŕňajú vykonávanie funkcie vo vláde alebo v parlamente členského štátu EÚ, Európskej komisii, na Súdnom dvore EÚ, v správnej rade Európskej centrálnej banky, na Dvore audítorov a v Európskej investičnej banke. Zákaz stať sa poslancom EP majú aj aktívni úradníci inštitúcií EÚ alebo orgánov zriadených na základe zmlúv o EÚ na spravovanie prostriedkov Spoločenstva.


Keď sú výsledky volieb oficiálne, členské štáty oznámia mená zvolených poslancov do EP a predseda parlamentu požiada príslušné orgány členských štátov, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií.


Pred prijatím mandátu musia noví poslanci EP, ktorých zvolenie bolo oznámené Parlamentu, písomne vyhlásiť, že nezastávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca EP. Toto vyhlásenie sa musí podať najneskôr do šiestich dní pred ustanovujúcou schôdzou Parlamentu.


Osvedčenia o zvolení za nových poslancov EP kontroluje ex post Výbor Parlamentu pre právne veci, ktorý vypracuje rozhodnutie založené na informáciách poskytnutých členskými štátmi. Rozhodnutie sa potom odovzdá predsedovi, ktorý informuje plénum počas nasledujúceho zasadnutia. Navyše, okrem kontroly osvedčení o zvolení Parlament takisto rozhoduje aj o akýchkoľvek sporoch podľa aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov zhromaždenia okrem tých, ktoré sú založené na vnútroštátnych volebných zákonoch.


Ak sa zistí, že poslanec vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom funkcie poslanca EP, Parlament „potvrdí uvoľnenie mandátu“.

Poslanecká imunita nie je osobným privilégiom poslanca, ale zárukou, že poslanec EP môže slobodne vykonávať svoj mandát a nemôže byť vystavený svojvoľnému politickému prenasledovaniu. Ako taká je zárukou nezávislosti a integrity Parlamentu ako celku.


Poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania pre vyjadrené názory alebo hlasovanie pri výkone svojich úloh.


Imunita poslanca EP je dvojitá:

  • v členskom štáte poslanca podobná imunite udelenej poslancom národného parlamentu, a
  • na území ktoréhokoľvek iného členského štátu, imunita voči zadržaniu a procesno-právna imunita (článok 9 protokolu č. 7).

Imunita sa neuplatňuje vtedy, ak poslanec spácha trestný čin alebo ho z toho podozrievajú príslušné súdne orgány.

Workshop o poslaneckej imunite v EÚ © Európsky parlament  

Ako možno poslanca zbaviť imunity alebo imunitu ochrániť?


Na základe žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu Európskemu parlamentu, aby poslanca zbavil imunity (alebo žiadosti poslanca EP alebo bývalého poslanca EP o ochranu jeho imunity), predseda Parlamentu oznámi žiadosť plénu a postúpi ju zodpovednému parlamentnému výboru, ktorým je Výbor pre právne veci.


Výbor môže požiadať o akékoľvek informácie alebo vysvetlenia, ktoré považuje za potrebné. Poslanec EP dostane príležitosť byť vypočutý a môže predložiť akékoľvek dokumenty alebo iné písomné dôkazy.


Výbor za zatvorenými dverami prijme odporúčanie pre celý Parlament o schválení alebo zamietnutí žiadosti, t. j. o zrušení alebo ochrane imunity. Po rozhodnutí výboru Parlament na plenárnej schôdzi rozhodne hlasovaním jednoduchou väčšinou. Po hlasovaní predseda bezodkladne oznámi rozhodnutie Parlamentu dotknutému poslancovi EP a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.


Ostane poslancovi EP, ktorý je zbavený imunity, poslanecké kreslo?


Áno. Mandát poslanca EP je národným mandátom a nemôže ho odobrať žiadny iný orgán. Zrušenie poslaneckej imunity okrem toho neznamená verdikt „vinný“. Vnútroštátnym súdnym orgánom len umožňuje začať vyšetrovanie alebo súdne konanie. Keďže poslanci EP sú volení podľa vnútroštátneho volebného práva, ak je poslanec EP uznaný vinným z trestného činu, o tom, či sa poslancov mandát ruší, rozhodnú orgány členského štátu.

Ak poslanec počas mandátu opustí Parlament, nahradí sa podľa pravidiel svojej krajiny. Pre viac informácií sa obráťte na svoju miestnu styčnú kanceláriu Európskeho parlamentu.

Predseda Komisie


Predsedu Komisie volí Európsky parlament.

Jednou z prvých úloh budúceho Parlamentu po voľbách je zvolenie nového predsedu Európskej komisie (výkonný orgán EÚ). Členské štáty nominujú kandidáta na funkciu, musia pri tom však zohľadniť výsledky európskych volieb. Parlament okrem toho musí schváliť nového predsedu Komisie absolútnou väčšinou (polovica súčasných poslancov EP plus jeden). Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, členské štáty musia do jedného mesiaca navrhnúť ďalšieho kandidáta (Európska rada konajúca kvalifikovanou väčšinou). Pri voľbách v roku 2014 Parlament zaviedol systém vedúcich kandidátov. Každá európska politická strana navrhla kandidáta na predsedu Komisie a strana, ktorá vo voľbách získala najviac hlasov, mohla navrhnúť kandidáta Parlamentu na vymenovanie do vedenia Komisie.

Kandidáti na zvyšné úrady Komisie musia tiež prejsť náročným parlamentným procesom preverovania.


Rada EÚ po dohode so zvoleným predsedom Komisie prijme zoznam kandidátov na komisárov, jedného za každý členský štát. Kandidáti na členov Komisie sa predstavia parlamentným výborom, ktoré pôsobia v ich eventuálnych oblastiach zodpovednosti. Každý výbor sa potom stretne, aby vypracoval svoje hodnotenie odborných znalostí a výkonu kandidáta, a pošle ho predsedovi Parlamentu. Negatívne hodnotenie v minulosti podnietilo kandidátov, aby z postupu odstúpili. Úplná Komisia vrátane predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musí byť schválená v jedinom hlasovaní Parlamentu.


Po schválení Parlamentom formálne vymenuje predsedu Komisie a komisárov Rada na základe kvalifikovanej väčšiny hlasov.


V prípade podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu počas funkčného obdobia Komisie, obsadenia uvoľneného miesta alebo v prípade vymenovania nového komisára po pristúpení nového členského štátu sú komisári, ktorých sa táto zmena týka, opäť vypočutí pred príslušnými výbormi.

Všetky hlasovania Parlamentu pred voľbami zostávajú právoplatné pre budúci Parlament. Znamená to, že po voľbách nový Parlament prevezme spisy, ktoré mu prenechal predchádzajúci Parlament, a bude pokračovať v ďalšej fáze rozhodovacieho procesu.


Pokiaľ ide o legislatívne záležitosti, ktoré sa nedostali do pléna pred voľbami, neexistuje právne platná pozícia Parlamentu, a preto sa v internom rokovacom poriadku Parlamentu stanovuje, že práca vykonaná v týchto veciach (napr. vo výbore) počas predchádzajúceho volebného obdobia zaniká. Na začiatku nového volebného obdobia sa však môže nová Konferencia predsedov Parlamentu – predseda EP a vedúci predstavitelia politických skupín – môže rozhodnúť pokračovať v práci, ktorá už bola v súvislosti s týmito spismi vykonaná (článok 240 rokovacieho poriadku EP).

Documents © European Parliament  

Medziskupinyneoficiálne zoskupenia poslancov EP, ktorí sa zaujímajú o konkrétnu tému, ktorá nemusí patriť do bežnej pracovnej náplne EP, môže však byť zaujímavá pre širšiu verejnosť. Medziskupiny usporadúvajú neformálne diskusie a podporujú diskusiu medzi poslancami EP a občianskou spoločnosťou.


Medziskupiny nie sú oficiálne orgány Parlamentu, a preto nemôžu vyjadrovať jeho stanoviská. Nesmú sa podieľať na žiadnych činnostiach, ktoré by sa mohli považovať za oficiálne činnosti Parlamentu.


Predsedníctvo Parlamentu stanovilo podmienky pre zakladanie medziskupín, ktoré vznikajú na začiatku každého volebného obdobia (napr. žiadosť musia podpísať aspoň tri politické skupiny a každoročne sa vyžaduje vyhlásenie o finančných záujmoch). Ak sa splnia tieto podmienky, politické skupiny môžu medziskupinám poskytnúť logistickú podporu.


Predsedovia medziskupín musia predložiť vyhlásenie o každej podpore, ktorú prijali v hotovosti alebo v naturáliách. Tieto vyhlásenia sa musia každý rok aktualizovať a sú prístupné verejnosti.

Schôdza medziskupiny pre menšiny © Európsky parlament  

Poslanci EP sú volení zástupcovia ľudí v EÚ; zastupujú ich záujmy a záujmy svojich miest alebo regiónov v Európe. Počúvajú ľudí s miestnymi a národnými záujmami, záujmové skupiny a podniky. Sú to zákonodarcovia EÚ, ale môžu tiež klásť otázky Komisii a Rade ministrov. Poslanci EP zohrávajú dôležitú úlohu pri významných otázkach dneška, ako sú zmena klímy, migrácia, ľudské práva vo svete a spôsob, akým regulujeme svoje finančné trhy.


Denné pracovné zaťaženie poslancov EP je rozdelené medzi prácu pre ich voličov v domovskej krajine, prácu vo výboroch, diskusie v politických skupinách, ako aj diskusie a hlasovanie v pléne. Poslanci EP sa zúčastňujú na schôdzach svojich výborov a politických skupín, ako aj na mnohých ďalších. Môžu byť takisto súčasťou delegácie pre vzťahy s krajinami mimo EÚ, čo si môže vyžadovať príležitostné cestovanie mimo EÚ.

Práca vo výboroch


Parlament je rozdelený do dvadsiatich špecializovaných výborov, ktoré sa ako prvé zaoberajú legislatívnymi návrhmi, ktoré im boli predložené.


Tieto výbory sa zaoberajú legislatívnymi návrhmi prijatím správ s pozmeňujúcimi návrhmi. (Medzi hlasovaniami vo výbore a diskusiami a hlasovaniami v pléne sa o pozmeňujúcich návrhoch a uzneseniach diskutuje v politických skupinách.) Výbory tiež menujú skupinu poslancov EP, ktorí majú rokovať o právnych predpisoch EÚ s Radou. Prijímajú tiež uznesenia z vlastnej iniciatívy, organizujú vypočutia s odborníkmi a kontrolujú ostatné inštitúcie a orgány EÚ.


Výbor sa skladá z 25 až 76 riadnych členov a tomu zodpovedajúceho počtu náhradníkov.


Každý výbor si spomedzi svojich riadnych členov volí predsedu a štyroch podpredsedov, ktorí spolu tvoria predsedníctvo výboru a tieto funkcie vykonávajú dva a pol roka. Politické zloženie výborov odráža politické zloženie pléna Parlamentu.


Parlament môže zároveň zriadiť podvýbory a osobitné dočasné výbory, ktorých úlohou je riešenie osobitných otázok, a môže zriaďovať vyšetrovacie výbory s cieľom vyšetriť údajné porušenia práva alebo nesprávny úradný postup v rámci práva EÚ.


Parlamentné výbory sa obyčajne stretávajú v Bruseli. Ich diskusie prebiehajú verejne a v zásade ich možno sledovať prostredníctvom webstreamingu.

Hlasovanie poslancov EP © Európsky parlament  

Parlament je zložený zo 705 poslancov, ktorí reprezentujú všetky členské štáty EÚ.


Na základe návrhu EP z februára 2018 Európska rada prijala v júni 2018 rozhodnutie o zložení Európskeho parlamentu. Stanovil sa v ňom počet zástupcov v každom členskom štáte, ktorí majú byť zvolení do Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024.


Európsky parlament zasadal v počte 751 poslancov po celé obdobie, kým bolo Spojené kráľovstvo stále členským štátom EÚ, do 31. januára 2020. Nové zloženie, zníženie počtu poslancov zo 751 na 705, začalo platiť hneď po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.


Po uvoľnení 73 kresiel poslancov Spojeného kráľovstva ostal priestor na možné budúce rozširovanie Únie. Z celkového počtu 73 kresiel sa 27 kresiel prerozdelilo medzi ostatné členské štáty podľa zásady „zostupnej proporcionality“ a 46 kresiel sa ponechalo pre prípadné budúce rozširovanie Únie. Členské štáty, ktoré získali dodatočné kreslá pre deviate funkčné obdobie, ich mohli obsadiť až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.


27 kresiel sa rozdelilo medzi Francúzsko (+ 5), Španielsko (+ 5), Taliansko (+ 3), Holandsko (+ 3), Írsko (+ 2), Švédsko (+ 1), Rakúsko (+ 1), Dánsko (+ 1), Fínsko (+ 1), Slovensko (+ 1), Chorvátsko (+ 1), Estónsko (+ 1), Poľsko (+ 1) a Rumunsko (+ 1). Žiadny členský štát nestratil žiadne kreslá.


Návrhom sa zabezpečilo, aby boli kreslá rozdelené „objektívnym, spravodlivým, trvalým a transparentným spôsobom“. V súlade so Zmluvou o Európskej únii nové rozdelenie kresiel rešpektuje zásadu „zostupnej proporcionality“, podľa ktorej majú väčšie členské štáty vo vzťahu k počtu obyvateľov menej kresiel než menšie členské štáty. Poslanci EP z väčších členských štátov zastupujú viac občanov než poslanci z menších členských štátov.

Aký plat majú poslanci EP?

Podľa jednotného štatútu poslancov, ktorý je v platnosti od júla 2009, dostávajú všetci poslanci EP rovnaký plat. Predstavuje 38,5 % základného platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie.

Hrubý mesačný plat poslancov EP v súlade s jednotným štatútom predstavuje €8.995,39 (od júla 2020). Tento plat sa vypláca z rozpočtu Parlamentu, podlieha dani EÚ a znižuje sa o príspevok na poistenie. Po odčítaní týchto položiek predstavuje €7.011,74. Navyše, tento plat podlieha v mnohých členských štátoch aj dodatočnej štátnej dani. Konečná výška platu konkrétneho poslanca v čistom tak závisí od daňového systému členského štátu, za ktorý je poslanec zvolený.

Existuje niekoľko výnimiek z jednotného štatútu: poslanci, ktorí boli do Parlamentu zvolení pred rokom 2009, sa mohli rozhodnúť zachovať predchádzajúci systém, pokiaľ išlo o platy (pričom dostávali rovnaké sumy ako národní poslanci), prechodné príspevky a dôchodky, počas celého obdobia pôsobenia v Európskom parlamente.

Majú poslanci EP nárok na dôchodok? V akej výške?

Poslanci EP majú nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 63 rokov života. Tento dôchodok predstavuje 3,5 % platu za každý celý rok v úlohe poslanca, ale úhrnom najviac 70 % platu. Náklady na tieto dôchodky sú hradené z rozpočtu Európskej únie.

Doplnkové dôchodkové zabezpečenie, ktoré bolo zavedené pre poslancov EP v roku 1989, nie je od júla 2009 k dispozícii pre nových poslancov a postupne sa úplne ruší.

Charakter práce poslancov EP znamená, že sú často mimo domova a domovskej krajiny. K dispozícii je preto množstvo príspevkov na úhradu vzniknutých nákladov (sumy nižšie platia od roku 2021).

Cestovné výdavky

Väčšina schôdzí Európskeho parlamentu, napríklad plenárne zasadnutie, stretnutia výborov a politických skupín, sa koná v Bruseli alebo v Štrasburgu. Poslancom EP sa v súvislosti s tým, že sa ich zúčastňujú uhrádza skutočná cena cestovných lístkov po ich odovzdaní, a to do výšky buď ceny letenky v biznis triede (alebo podobnej), ceny lístka na vlak v prvej triede alebo €0,53/km pri ceste autom (do maximálnej dĺžky cesty 1 000 km). Okrem toho dostávajú paušálne príspevky podľa vzdialenosti a trvania cesty na pokrytie rôznych výdavkov na cestu (diaľničná známka, nadmerná váha batožiny alebo poplatky za rezerváciu).

Poslanci musia často pri výkone svojej funkcie cestovať v rámci členského štátu, za ktorý sú zvolení aj mimo neho, a to kvôli oficiálnym povinnostiam aj z iných dôvodov (napríklad s cieľom zúčastniť sa na konferencii alebo na pracovnej návšteve). Poslanci majú pri činnostiach mimo svojej krajiny nárok na úhradu cestovných výdavkov, nákladov na ubytovanie a súvisiacich výdavkov až do výšky €4.517 ročne. V prípade činností v rámci členského štátu, v ktorom boli zvolení, majú poslanci nárok len na preplatenie nákladov na dopravu, pričom je stanovená maximálna ročná suma podľa jednotlivých štátov.

Poslancom EP sa preplácajú skutočné náklady na cestovné © Európsky parlament  

Denný príspevok (nazývaný aj „diéty“)

Parlament vypláca paušálny príspevok vo výške €324 na úhradu ubytovania a s ním súvisiacich výdavkov poslancov EP za každý deň v Bruseli alebo Štrasburgu strávený úradnými záležitosťami za predpokladu, že sa zapíšu do prezenčnej listiny. Príspevok má pokryť náklady na ubytovanie v hoteloch, stravu a všetky ostatné súvisiace výdavky. Príspevok sa zníži o 50 %, ak poslanci EP chýbajú na viac ako polovici hlasovaní podľa mien v dňoch, keď sa konajú plenárne zasadnutia, aj keď boli prítomní a podpísali prezenčnú listinu.

V prípade schôdzí, ktoré sa konajú mimo EÚ, je výška príspevku €162 (opäť pod podmienkou, že poslanec podpísal prezenčnú listinu), výdavky na hotel sa preplácajú osobitne.

Príspevok na všeobecné výdavky

Tento paušálny príspevok pokrýva úhradu nákladov na činnosti vo volebných obvodoch, ako sú náklady na prenájom a riadenie kancelárií, telefón a predplatné, počítače a telefóny, organizovanie konferencií a výstav. Ak sa poslanec bez riadneho odôvodnenia zúčastní na menej než polovici plenárnych zasadnutí v jednom parlamentnom roku (september až august), tento príspevok sa mu zníži na polovicu.

Výška tohto príspevku v roku 2021 predstavuje €4.576 mesačne.

Náklady na lekárske vyšetrenia

Poslanci Európskeho parlamentu majú nárok na náhradu dvoch tretín svojich nákladov na lekárske vyšetrenia. Okrem podielu náhrady sú jednotlivé pravidlá a postupy tohto systému rovnaké ako pre úradníkov EÚ.

Príspevok po skončení mandátu

Poslanci majú po zániku svojho mandátu nárok na dočasný príspevok vo výške jedného svojho mesačného platu za každý rok výkonu mandátu. Maximálne trvanie poberania tohto príspevku je dva roky. Príspevok sa nevypláca v prípade, že poslanec vykonáva mandát v inom parlamente alebo zastáva verejnú funkciu. Ak má poslanec zároveň nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, nesmie ho poberať súčasne s týmto príspevkom a musí sa rozhodnúť pre jeden z nich.

Ostatné nároky

Parlament poskytuje poslancom Európskeho parlamentu kancelárie s vybavením v Bruseli aj v Štrasburgu. Keď sú poslanci EP v jednom z týchto miest, môžu na oficiálne služobné cesty využívať služobné vozidlá Parlamentu.

Poslanci EP si môžu vybrať svojich vlastných zamestnancov v rámci rozpočtu stanoveného Parlamentom. V roku 2021 je maximálna mesačná suma, ktorá je k dispozícii na všetky náklady spojené s náborom osobných asistentov, €25.620 na poslanca EP (platná od 1. júla 2020). Žiadna časť z tejto sumy sa nevypláca priamo samotnému poslancovi EP.


Poslanci si môžu vybrať rôzne typy asistentov:

  • Akreditovaní asistenti, ktorí pôsobia v Bruseli (alebo Luxemburgu/Štrasburgu), patria v súlade s podmienkami zamestnávania dočasných zamestnancov EÚ pod priamu správu administratívy Parlamentu. Poslanci môžu zamestnať maximálne troch akreditovaných asistentov (za určitých podmienok štyroch). Na zamestnávanie akreditovaných asistentov sa musí použiť minimálne štvrtina celkového rozpočtu.
  • Poslanci EP môžu takisto zamestnávať „miestnych“ asistentov so sídlom v ich členských štátoch. Administratívne ich spravujú kvalifikované osoby poverené výkonom platieb, aby zabezpečili riadne plnenie daňových požiadaviek a požiadaviek v oblasti sociálneho zabezpečenia. Na týchto miestnych asistentov sa môže použiť maximálne 75 % celkového rozpočtu.

Okrem zamestnávania akreditovaných a miestnych asistentov sa môže až štvrtina celkového dostupného rozpočtu použiť aj na platby za služby poskytovateľov vybraných poslancom EP, ako je objednanie odbornej štúdie.


Od asistentov sa vyžaduje, aby sa vyhýbali vonkajším činnostiam, ktoré môžu spôsobiť konflikt záujmov. Od roku 2009 poslanci EP už nemôžu zamestnávať blízkych príbuzných.


Mená alebo obchodné mená všetkých asistentov sú počas trvania ich zmlúv zverejnené na internetovej stránke Parlamentu, pokiaľ im nebola udelená výnimka, a to výlučne z náležite opodstatnených dôvodov ochrany ich bezpečnosti.

Európsky parlament je legislatívnou zložkou Európskej únie a jednou z jej siedmich inštitúcií. Parlament je zložený zo 705 poslancov, ktorí reprezentujú všetky členské štáty EÚ. Kedysi bol zložený zo 751 poslancov, ale zmeny po Brexite tento počet znížili na 705. Stalo sa tak hneď po oficiálnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

Európsky parlament rozhoduje o právnych predpisoch EÚ, vrátane viacročného rozpočtu, spolu s Radou Európskej únie (vlády krajín EÚ). Európsky parlament kontroluje činnosť inštitúcií EÚ, napríklad Európskej komisie.

Volí tiež predsedu Európskej komisie a zohráva kľúčovú úlohu pri preverovaní navrhovaných eurokomisárov cez individuálne vypočutia. Kolégium komisárov, ako sa spoločne nazýva všetkých 27 komisárov, musí potom Parlament schváliť hlasovaním.


Poslanci Európskeho parlamentu sú volení v členských štátoch EÚ každých 5 rokov a reprezentujú približne 446 miliónov občanov. V priebehu rokov a s následnými zmenami v zmluvách EÚ získal Parlament podstatné legislatívne a rozpočtové právomoci.

Parlament je spoluzákonodarca - má právomoc prijímať a meniť právne predpisy a rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ rovnocenne s Radou EÚ. Parlament dohliada na prácu Komisie a iných orgánov EÚ a spolupracuje s národnými parlamentmi krajín EÚ, aby sa dozvedel ich názor.


Prevažná väčšina zákonov EÚ prechádza riadnym legislatívnym postupom, ktorý sa často označuje aj predchádzajúcim názvom „spolurozhodovanie“. Ide o štandardný legislatívny rozhodovací postup EÚ, pri ktorom má rovnaké slovo Európsky parlament aj Rada Európskej únie. Vzťahuje sa na širokú škálu oblastí, ako je prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.


Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa používajú iné rozhodovacie postupy. V oblastiach, ako je zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, sa s Európskym parlamentom „konzultuje“. V takýchto prípadoch môže Parlament schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh alebo navrhnúť jeho zmeny, ale Rada EÚ nie je právne povinná postupovať podľa stanoviska Parlamentu, aj keď musí pred prijatím rozhodnutia naň čakať. Postup „súhlasu“, ak sa vyžaduje schválenie Parlamentu, sa vzťahuje na pristúpenie nových členských štátov EÚ a na medzinárodné obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo skupinami krajín. Postup súhlasu sa používa aj pri konečnom rozhodnutí o vymenovaní Európskej komisie.

A ako to je v prípade legislatívnej iniciatívy? Kto iniciuje právo EÚ?


Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, Parlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Pri využívaní „legislatívnej iniciatívy“ môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu. Ak to Komisia odmieta, musí vysvetliť prečo.


Delegované/vykonávacie akty


Pri prijímaní nového predpisu môžu poslanci EP a Rada EÚ poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov (ktorými sa dopĺňajú alebo menia časti predpisu) alebo vykonávacích aktov (s podrobnosťami, ako predpis vykonávať) upravila predpis menšími doplneniami alebo zmenami (technické prílohy alebo aktualizácie). Týmto spôsobom môžu právne predpisy zostať jednoduché a v prípade potreby sa môžu doplniť a aktualizovať bez nových rokovaní na legislatívnej úrovni.


V závislosti od druhu aktu, ktorý Komisia prijme, majú poslanci EP rôzne možnosti, ak nesúhlasia s opatreniami navrhnutými Komisiou. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta. Pokiaľ ide o vykonávacie akty, poslanci EP môžu požiadať Komisiu, aby akt zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.

Parlament spolu s Radou EÚ rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ. Ročné rozpočty však musia zostať v medziach stanovených sedemročným „viacročným finančným rámcom“ EÚ. Prijatie tohto dlhodobého rozpočtu si vyžaduje schválenie Parlamentu.

Európsky parlament zohráva kľúčovú rolu aj pri kontrole plnenia rozpočtu cez každoročný proces "udelenia absolutória".

Parlament na základe odporúčania Rady Európskej únie schvaľuje ročné účty a predkladá odporúčania na zlepšenie plnenia rozpočtu. Tým zisťuje, či sa Európska komisia pridržiava zásady rozumného spravovania finančných prostriedkov a či sa riadi zavedenými pravidlami a usmerneniami ohľadom výdavkov alebo nie.

Parlament udeľuje osobitne súhlas so všeobecným spravovaním rozpočtu inštitúciám EÚ či agentúram.

Národné vlády EÚ sa v roku 1992 jednomyseľne rozhodli stanoviť v Zmluve o EÚ, kde sú oficiálne sídla inštitúcií EÚ.


Toto rozhodnutie malo významné dôsledky pre pracovné podmienky v Parlamente: jeho oficiálnym sídlom a dejiskom väčšiny plenárnych schôdzí sa oficiálne stal Štrasburg; parlamentné výbory majú schôdze v Bruseli a sekretariát Parlamentu (jeho pracovníci) má oficiálne sídlo v Luxemburgu. V roku 1997 bolo toto usporiadanie začlenené do Zmluvy o EÚ.


Každá zmena v súčasnom systéme by si vyžadovala zmenu zmluvy, čo si vyžaduje jednomyseľnosť medzi všetkými vládami členských štátov a ratifikáciu každým národným parlamentom.

Európsky parlament v Bruseli © Európsky parlament  

Aké sú náklady na využívanie Štrasburgu ako sídla Parlamentu?


Zo štúdie Európskeho parlamentu z roku 2013 vyplýva, že ročne by sa mohlo ušetriť 103 miliónov EUR, ak by sa všetky činnosti EP presunuli zo Štrasburgu do Bruselu (ceny v roku 2014). Ide o značnú sumu, hoci zodpovedá len 6 % rozpočtu Parlamentu alebo 1 % administratívneho rozpočtu EÚ, alebo len 0,1 % rozpočtu EÚ.


V roku 2014 Dvor audítorov vypracoval svoju vlastnú nezávislú analýzu v reakcii na uznesenie EP z 20. novembra 2013. Dvor audítorov potvrdil závery štúdie EP z roku 2013, ale dospel k celkovým výdavkom spojeným so sídlom v Štrasburgu vo výške 109 miliónov EUR ročne. Ďalšie úspory vo výške 5 miliónov EUR by pochádzali zo zníženia cestovných nákladov v rozpočtoch Európskej komisie a Rady.

V marci 2019 väčšina poslancov EP prijala uznesenie, v ktorom žiada o vypracovanie plánu na zriadenie jedného sídla.

Budova Európskeho parlamentu v Štrasburgu © Európska únia 2018 – EP  

Rozhodnutím z roku 1992 sa formalizovala situácia, ktorá už existovala a odzrkadľovala kompromisy, ku ktorým sa dospelo v priebehu rokov.


Keď bolo v roku 1952, niekoľko rokov po 2. svetovej vojne, založené Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), ktorým sa ustanovilo spoločné hospodárenie so zásobami ocele a uhlia šiestich krajín vrátane Nemecka a Francúzska, jeho inštitúcie sa nachádzali v Luxemburgu. Rada Európy (medzivládny orgán pre ľudské právaa kultúru 47 krajín, ktorý bol takisto zriadený v období bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny) už mala sídlo v Štrasburgu a ponúkla svoju rokovaciu sálu na schôdze „spoločného zhromaždenia“ ESUO, z ktorého vznikol Európsky parlament. Štrasburg sa postupne stal hlavným sídlom plenárnych schôdzí Parlamentu, hoci v 60. a 70. rokoch minulého storočia sa dodatočné schôdze konali aj v Luxemburgu.


Po vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1958 sa veľká časť činnosti Európskej komisie a Rady ministrov začala sústreďovať v Bruseli. Keďže práca Parlamentu zahŕňa dôkladnú kontrolu týchto dvoch inštitúcií a spoluprácu s nimi, poslanci sa časom rozhodli, že väčšia časť práce sa bude organizovať v Bruseli. Na začiatku 90. rokov už v podstate existovala súčasná organizácia činnosti, schôdze výborov a politických skupín sa konali v Bruseli a hlavné plenárne schôdze v Štrasburgu. Najväčšia časť zamestnancov Parlamentu sa nachádza v Luxemburgu.

V marci 2019 väčšina poslancov EP prijala uznesenie, v ktorom žiada o vypracovanie plánu na zriadenie jedného sídla.

EÚ má 24 úradných jazykov. Mať 24 jazykov znamená, že každý občan môže mať prístup k právnym predpisom EÚ, ktoré sa ho týkajú, a lepšie im rozumieť. Občania môžu komunikovať s inštitúciami EÚ napríklad tým, že predkladajú petície alebo požadujú informácie v ktoromkoľvek z úradných jazykov, a môžu sledovať rozpravy v Parlamente prostredníctvom živého internetového vysielania.


Je však tiež dôležité, aby poslanci EP mali možnosť hovoriť, počúvať, čítať a písať vo svojom vlastnom jazyku, a teda v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ. Pretože základnou demokratickou zásadou je to, že každý občan EÚ sa môže stať poslancom Európskeho parlamentu, aj keď neovláda žiaden cudzí jazyk. Poslanci EP sú volení nato, aby zastupovali záujmy občanov, ktorí im odovzdali svoj hlas, a nie na základe ich znalosti cudzích jazykov. Okrem toho aby sa všetkým poslancom EP zaručili rovnaké pracovné podmienky, musia mať úplný prístup k informáciám vo svojich príslušných jazykoch. Vystúpenia poslancov EP v jednom úradnom jazyku sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a úradné texty sa prekladajú do všetkých 24 jazykov. Aby sa právne predpisy EÚ mohli priamo uplatňovať alebo transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov, musia sa najprv preložiť do úradného jazyka EÚ každého členského štátu. Občania si môžu vyžiadať a získať informácie v ktoromkoľvek z úradných jazykov.


Po pristúpení Chorvátska 1. júla 2013 sa celkový počet úradných jazykov zvýšil na 24: anglický, bulharský, český, dánsky, estónsky, fínsky, francúzsky, grécky, holandský, chorvátsky, írsky, litovský, lotyšský, maďarský, maltský, nemecký, poľský, portugalský, rumunský, slovenský, slovinský, španielsky, švédsky a taliansky jazyk.


Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ nebude mať za následok zrušenie angličtiny ako úradného jazyka. Všetky vlády EÚ by o tom museli rozhodnúť jednomyseľne, a keďže angličtina je úradným jazykom aj v Írsku a na Malte, táto možnosť sa zdá byť vzdialená.


„24 úradných jazykov

sa používa v Európskom parlamente“


Práca tlmočníka alebo prekladateľa


Každý tlmočník a prekladateľ tlmočí a prekladá zvyčajne do svojho rodného jazyka. Pri 24 úradných jazykoch existuje 552 možných jazykových kombinácií. Aby sa Parlament dokázal s tou výzvou vysporiadať, niekedy používa systém tzv. pilotných jazykov: prejav rečníka či text sa najprv pretlmočí alebo preloží do jedného z najpoužívanejších jazykov (angličtina, francúzština alebo nemčina) a potom do ostatných.


Tlmočenie a prekladanie sú rozdielne profesie: tlmočníci tlmočia z jedného jazyka do druhého počas schôdzí ústne v reálnom čase; prekladatelia pracujú s písomnými dokumentmi a vytvárajú úplne presnú verziu dokumentu v cieľovom jazyku. Tlmočníci Európskeho parlamentu sú vyškolení na verné sprostredkovanie prejavov poslancov EP. Vzhľadom na osobitný charakter parlamentných rozpráv im administratíva navyše pomáha pri príprave na konkrétne schôdze, na ktoré sú pridelení, a sú priebežne informovaní vývoji terminológie v jazykoch, z ktorých tlmočia. Ako kvalifikovaní lingvisti poskytujú všetkým poslancom EP služby vysokej kvality.


Prekladatelia plnia tiež iné lingvistické úlohy, ako je úprava textov pre podcasty, titulkovanie a zvukový záznam v 24 jazykoch.


Parlament zamestnáva približne 270 tlmočníkov a môže tiež pravidelne využívať viac ako 1 500 externých akreditovaných tlmočníkov. Počas týždňov plenárnych schôdzí je k dispozícii 700 až 900 tlmočníkov. Parlament zamestnáva približne 600 prekladateľov a približne 30 % prekladateľských prác zabezpečujú externí prekladatelia.


Viacjazyčnosť: štruktúra identity Európy  
Poslanci Európskeho parlamentu sa schádzajú v rokovacej sále © Európska únia 2016 – Európsky parlament  

V máji 2019 bol počet úradníkov, dočasných a zmluvných zamestnancov pracujúcich pre Parlament (vrátane politických skupín) na rôznych miestach takýto (asistenti poslancov EP nie sú zahrnutí v nasledujúcej tabuľke):


SPOLU

Brusel

Štrasburg

Luxemburg

Ostatné miesta

7 820

5 039

2 932

2 188

300


  • Väčšinu zamestnancov Parlamentu (55, 5 %) tvoria ženy.

  • Takmer osem a pol percenta zamestnancov Parlamentu pracuje pre politické skupiny (662 pracovných miest).

  • Zamestnanci Parlamentu pochádzajú zo všetkých členských štátov Európskej únie a dokonca z mnohých ďalších krajín. Belgicko má najväčší podiel, za ním nasleduje Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko.

  • Niektoré činnosti sa vykonávajú s využitím externých zdrojov, napríklad správa budov, informačné technológie, čistenie a stravovacie služby Parlamentu. V konkrétny deň môže byť v priestoroch Parlamentu viac ako 10 000 ľudí, keď k počtu zamestnancov pribudnú novinári, návštevníci a lobisti.

V priebehu rokov sa vďaka mnohým opatreniam značne zlepšila prístupnosť pre poslancov, zamestnancov a návštevníkov so zdravotným postihnutím. Pri všetkých nových projektoch rozšírenia, renovácie alebo úpravy budov sa musí od začiatku ako priorita úplne zabezpečiť prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím.


Všetky budovy Parlamentu majú aspoň jeden vstup, ktorý je prístupný pre invalidný vozík. Parkoviská vo všetkých troch mestách, v ktorých sa nachádza Parlament (Brusel, Štrasburg a Luxemburg), majú priestory vyhradené pre vodičov so zdravotným postihnutím a kaviarne sú vybavené stolmi a pokladňami prispôsobenými pre ľudí používajúcich invalidný vozík. Do priestorov Parlamentu majú povolený vstup asistenčné psy.

Prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím v Európskom parlamente © Európsky parlament  

Okrem týchto prístupných zariadení sa v posledných rokoch neustále zlepšuje digitálna prístupnosť Parlamentu a na požiadanie je k dispozícii rozšírenie podporných technológií. Sluchovo postihnutým osobámsa môžu poskytnúť indukčné slučky a vopred možno požiadať o tlmočníkov znakovej reči. Zrakovo postihnutým osobám možno zabezpečiť podporné technológie, ako je tlač a displeje v Braillovom písme, pomôcky na čítanie a programy na čítanie obrazoviek.


V súlade so smernicou EÚ o prístupnosti webových sídel subjektov verejného sektora bolo webové sídlo Parlamentu upravené tak, aby sa riadilo usmerneniami iniciatívy prístupnosti webových sídel. Webové stránky sa stali zrozumiteľnejšími a ľahšie sa na nich orientuje a obsah zostáva pri prezeraní pomocou čítačky obrazovky rovnaký. Multimediálny obsah je tiež ľahšie prístupný vďaka pridaniu titulkov a prepisov.


Budova Európskeho parlamentu © Európsky parlament  

Podľa rozhodnutia predstaviteľov vlád členských štátov EÚ (Európska rada) z roku 1992 má Parlament tri pracoviská – Štrasburg (jeho oficiálne sídlo), Brusel a Luxemburg. Na troch pracoviskách má celkovo 29 budov. Má aj budovy v iných členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú styčné úrady Európskeho parlamentu.


SPOLU

Brusel

Štrasburg

Luxemburg

Počet budov

27

17

5

5

Povrchová plocha v m²

1 180 131

659 565

344 283

176 283


Parlament postupne kupuje budovy, ktoré používa na svojich hlavných pracoviskách, pretože v strednodobom a dlhodobom horizonte je to nákladovo efektívnejšie než ich prenájom. Na uspokojenie potreby väčšieho počtu kancelárskych priestorov, napríklad v dôsledku rozšírenia EÚ v roku 2004, sa tam, kde je to možné, uprednostňuje kúpa pred prenájmom budov. To isté stále viac platí o styčných úradoch Parlamentu v členských štátoch.


Kúpou sa šetrí veľa peňazí – podľa Dvora audítorov je kúpa o 40 až 50 % lacnejšia než dlhodobý prenájom. Celkovo Parlament vlastní 87,5 % svojich budov (151 300 m² prenajatých a 1 052 400 m² vo vlastníctve). Prenájom týchto priestorov by stál okolo 163 miliónov EUR ročne.

Priamo volený Parlament zabezpečuje širokú škálu opatrení v oblasti transparentnosti, ktoré sa týkajú poslancov, parlamentnej činnosti aj administratívy. Občania tak môžu sledovať rozpravy a rozhodnutia Parlamentu. V súlade so záväzkom Parlamentu týkajúcim sa transparentnosti sa v posledných rokoch dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o jeho rokovací poriadok a transparentnosť činností poslancov. Parlament vytvoril niekoľko nástrojov, ktorých cieľom je uľahčiť kontrolu jeho činností, a najmä legislatívnej práce.



Spoločný register transparentnosti


Register transparentnosti je otvorený pre všetkých zástupcov záujmových skupín, ktorí sa snažia ovplyvniť proces tvorby právnych predpisov a vykonávania politík inštitúcií EÚ. Umožňuje vidieť, kto a v mene koho aké záujmy sleduje, ako aj zdroje vyčlenené na tieto činnosti. Týmto spôsobom register umožňuje verejnú kontrolu, pričom občanom a záujmovým skupinám umožňuje sledovať činnosti všetkých druhov lobistov.


Odhliadnuc od žiadostí o prístup do Parlamentu môžu byť na verejné vypočutia výborov ako rečníci pozývaní iba registrovaní zástupcovia záujmových skupín. Len títo zástupcovia môžu podporovať činnosti medziskupín a neoficiálnych zoskupení poslancov a zúčastňovať sa na nich, dostávať e-mailové upozornenia o činnosti výborov, spoluorganizovať podujatia a požiadať predsedu o patronát. Musia dodržiavať kódex správania pre registrujúcich sa.


Európsky parlament, Komisia a Rada sa dohodli na zavedení pravidiel s cieľom ešte viac zvýšiť transparentnosť činností zástupcov záujmových skupín na úrovni EÚ. Cieľom navrhovanej novej medziinštitucionálnej dohody je zahrnúť aj Radu do rozsahu pôsobnosti registra lobistov. Parlament, Rada a Komisia sa spoločne usilujú o to, aby sa registrácia v podstate stala nevyhnutnou podmienkou pre určité lobistické činnosti.


Viac informácií o dohodnutých pravidlách: Parlament schválil nové pravidlá spoločného povinného registra transparentnosti | Spravodajstvo | Európsky Parlament (europa.eu)



Viac informácií o rokovaniach Home | Inter-institutional negotiations on the Transparency Register | European Parliament (europa.eu)


Transparentnosť kontaktov poslancov EP so zástupcami záujmových skupín


Rokovací poriadok EP stanovuje, že spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov sú v rámci každej správy povinní zverejniť online informácie o svojich plánovaných stretnutiach so zástupcami záujmových skupín, na ktorých sa vzťahuje medziinštitucionálna dohoda o registri transparentnosti. Od všetkých ostatných poslancov sa vyžaduje, aby tak urobili dobrovoľne. Informácie o stretnutiach sa zverejňujú na profilových stránkach poslancov.

Poslanci EP sa pri vypracúvaní správ alebo stanovísk môžu rozhodnúť, či k svojim správam priložia legislatívnu stopu. Takýto zoznam môže preukázať rozsah externých odborných znalostí a stanovísk, ktoré mal spravodajca k dispozícii. Následne sa uverejní spolu so správou po jej prijatí vo výbore.


Kódex správania poslancov EP / vyhlásenie o finančných záujmoch


Poslanci Európskeho parlamentu podliehajú kódexu správania, ktorý im ukladá povinnosť predložiť podrobné vyhlásenie o finančných záujmoch, t. j. o akejkoľvek podpore (finančnej, personálnej, materiálnej), ktorá sa im poskytuje v súvislosti s ich politickou činnosťou. Poslanci EP musia tiež predkladať vyhlásenia o svojej účasti na podujatiach usporiadaných tretími stranami, ak tretia strana priamo platí alebo následne uhrádza ich cestovné výdavky, výdavky na ubytovanie alebo na pobyt.


Okrem toho sa v kódexe správania, ako aj v rokovacom poriadku Parlamentu uvádza, že poslanci EP sa nesmú zapájať do plateného profesionálneho lobizmu priamo spojeného s rozhodovacím procesom EÚ. Informácie, ktoré poslanci uvedú vo svojich vyhláseniach, sa zverejňujú na ich profilových stránkach.


Prístup verejnosti k dokumentom

Občania a osoby s pobytom v Európskej únii majú právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie (článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Právo na prístup k dokumentom je nevyhnutnou súčasťou politiky transparentnosti, ktorú vykonávajú európske inštitúcie.


Webová stránka verejného registra Európskeho parlamentu obsahuje odkazy na dokumenty, ktoré inštitúcia vytvorila alebo jej boli doručené od 3. decembra 2001. Takmer všetky dokumenty si možno na stránke bezplatne pozrieť a stiahnuť.

Dokumenty, ktoré nie sú priamo prístupné v registri, sú k dispozícii na požiadanie.




Žiadosti občanov o informácie

Občania sa môžu obrátiť na oddelenie EP pre žiadosti občanov o informácie (Ask EP) a získať informácie o Európskom parlamente, jeho pozíciách a činnostiach, organizácii a pravidlách, právomociach a postupoch. Oddelenie nemôže poskytovať právne poradenstvo ani zaujímať politické postoje.

Rozpočet EP na rok 2021 predstavuje približne 2 miliardy EUR.

Európsky parlament dokáže podporovať svojich 705 poslancov a poslankýň pri vykonávaní ich práce a fungovať v 24 jazykoch vďaka svojmu ročnému rozpočtu. Ten tvorí jednu pätinu celkových administratívnych výdavkov na všetky inštitúcie EÚ, čo predstavuje len 1,2 % celkového rozpočtu EÚ. Prevažná väčšina prostriedkov z rozpočtu EÚ sa priamo investuje v členských štátoch.

Ako sa schvaľuje rozpočet

Postup navrhovania rozpočtu Parlamentu zvyčajne začína vo februári. Generálny tajomník alebo generálna tajomníčka prichádza s návrhom, stanoví priority a zdroje na nasledujúci rok. Predsedníctvo zložené z predsedu alebo predsedníčky a 14 podpredsedov a podpredsedníčok Parlamentu použije tento návrh ako základ pre prijatie predbežného návrhu odhadu rozpočtu, ktorý predloží Výboru pre rozpočet.

Určí sa jeden z členov a členiek výboru, takzvaný/á spravodajca alebo spravodajkyňa pre rozpočet. Vypracuje správu, v ktorej načrtne pracovné priority Parlamentu a navrhne sumu, ktorá by sa na to mala vyčleniť. Najprv o správe hlasuje Výbor pre rozpočet a potom o nej zvyčajne v máji hlasujú všetci poslanci a poslankyne EP na plenárnej schôdzi. Tieto odhady sa potom začlenia do návrhu rozpočtu EÚ na nasledujúci rok, ku ktorému poslanci a poslankyne EP prijmú pozmeňujúce návrhy, a schvália ho na plenárnej schôdzi najneskôr v decembri.

Návšteva Európskeho parlamentu je pre občanov jedinečnou príležitosťou získať informácie o tom, ako funguje parlamentná demokracia EÚ a ako rozhodnutia Európskeho parlamentu vplývajú na ich každodenný život. Parlament ponúka návštevníkom širokú škálu možností oboznámiť sa s prácou, históriou a fungovaním inštitúcie a Európskej únie. Európsky parlament víta veľký počet návštevníkov na viacerých miestach, v parlamentných návštevníckych centrách a múzeách.

Ponuka pre návštevníkov EP je rôzna a je určená skupinám aj individuálnym návštevníkom.

Rokovaciu sálu (Hemicycle) Európskeho parlamentu v Bruseli a Štrasburgu každoročne navštívi približne pol milióna ľudí z EÚ a z tretích krajín. Mnohí z týchto návštevníkov sú súčasťou skupín (na základe pozvania poslanca EP alebo samostatne), ale v posledných rokoch zvyšuje aj počet individuálnych návštevníkov. Skupiny privítajú zamestnanci Parlamentu, ktorí im poskytnú informácie o práci a úlohe Európskeho parlamentu. Skupiny návštevníkov sa môžu stretnúť s poslancami EP a môžu navštíviť rokovaciu sálu. Individuálni návštevníci môžu navštíviť rokovaciu sálu s interaktívnym multimediálnym sprievodcom v 24 jazykoch, sledovať plenárnu schôdzu alebo si rezervovať účasť na diskusii v rokovacej sále s jedným z rečníkov Parlamentu.

Európsky parlament je presvedčený, že verejnosť by mala mať ľahký prístup k sledovaniu jeho činnosti a do jeho priestorov, pretože transparentnosť považuje za dôležitú pre výkon demokratických práv v rámci Európskej únie. Keďže náklady na cestovanie do Bruselu a Štrasburgu môžu pre mnohých občanov EÚ predstavovať prekážku vzhľadom na veľké vzdialenosti, v niektorých prípadoch Parlament pomáha uhradiť časť nákladov skupín návštevníkov na pozvanie poslancov.


Návštevy v Európskom parlamente pre skupiny a jednotlivcov © Európska únia 2018 – EP  

Návštevníci prichádzajúci do Bruselu môžu navštíviť aj Parlamentárium a Dom európskej histórie, ktoré sa nachádzajú mimo priestorov Európskeho parlamentu a sú otvorené počas víkendu. V Parlamentáriu sa tiež koná obľúbená rolová hra pre študentov stredných škôl vytvorená podľa modelu fungovania Európskeho parlamentu. Študenti si v nej vyskúšajú úlohu poslancov EP, ktorí rokujú o právnych predpisoch, ktoré ovplyvnia každodenný život ľudí žijúcich v Európe.

V Štrasburgu je súčasťou návštevy výstavný priestor známy ako Parlamentárium Simone Veilovej , kde sa nachádza kinosála s panoramatickou obrazovkou a interaktívnymi zariadeniami. Priestory Parlamentu v Štrasburgu slúžia aj študentskému programu Euroscola, ktorý tisícom študentov vo veku od 16 do 18 rokov ponúka zážitok stať sa na jeden deň poslancom Parlamentu.

Európsky parlament otvoril menšie návštevnícke centrá v členských štátoch s cieľom priblížiť Parlament občanom. Plánuje otvoriť takéto centrum v každom členskom štáte. Cieľom centier Europa Experience je priblížiť Európu ľuďom priamo v ich krajine, ponúknuť im informácie a nabádať občanov, aby sa zapojili.


Ponuka pre návštevníkov sa neobmedzuje na fyzické návštevy. Európsky parlament rozšíril svoju online / digitálnu ponuku a teraz ponúka napríklad online rozhovory EP a online európske semináre pre mládež.

Počas online rozhovorov EP môžu návštevníci prehĺbiť svoje vedomosti o právomociach, úlohe a činnostiach inštitúcie prostredníctvom online prezentácie a otázok a odpovedí prispôsobených záujmom skupiny. Online rozhovory EP sú k dispozícii v jednom z 24 úradných jazykov Európskej únie.

V rámci online európskych seminárov pre mládež sa mladí ľudia z rôznych krajín EÚ stretávajú s cieľom vymieňať si nápady, diskutovať a rozprávať sa o spoločenských výzvach. V rámci multikultúrnej skupiny spolupracujú na témach týkajúcich sa dnešnej Európy. Účastníci navrhujú inovatívne riešenia a predkladajú ich poslancovi Európskeho parlamentu. Online európsky seminár pre mládež je obyčajne dostupný v angličtine, francúzštine alebo nemčine.

Každý rok začiatkom mája si Parlament pripomína Deň Európy s rôznymi aktivitami v Štrasburgu a Bruseli, ktoré organizujú rôzne útvary Parlamentu a politické skupiny.