Ochrana osobných údajov
Ochrana osobných údajov a rešpektovanie súkromného života sú právne vymáhateľné základné práva, ktoré nemožno vyvážiť obchodnými alebo politickými záujmami. Európsky parlament neustále trvá na tom, že je nevyhnutné zachovávať vyvážený prístup medzi posilňovaním bezpečnosti a ochranou ľudských práv vrátane ochrany údajov a súkromia. Nové pravidlá EÚ pre ochranu údajov posilňujúce práva občanov a zjednodušujúce pravidlá pre spoločnosti v digitálnom veku nadobudli účinnosť v máji 2018.
Právny základ
Článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Články 7 a 8 Charty základných práv EÚ.
Ciele
Európska únia musí zabezpečiť, aby sa dôsledne uplatňovalo základné právo na ochranu údajov, ktoré je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Vzhľadom na exponenciálny nárast objemu prenosov údajov – pričom najväčší podiel na tomto raste predstavujú EÚ, USA a Kanada – treba posilniť pozíciu EÚ v oblasti ochrany osobných údajov v súvislosti so všetkými politikami EÚ.
Dosiahnuté výsledky
A. Inštitucionálny rámec
1. Lisabonská zmluva
Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy boli právne predpisy týkajúce sa ochrany údajov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti rozdelené medzi prvý pilier (ochrana údajov na súkromné a obchodné účely, pri uplatnení metódy Spoločenstva) a tretí pilier (ochrana údajov na účely presadzovania práva, na medzivládnej úrovni). Rozhodovací proces v oboch oblastiach tak prebiehal podľa dvoch odlišných súborov pravidiel. Štruktúra pilierov zanikla s príchodom Lisabonskej zmluvy, ktorá poskytuje pevnejší základ pre rozvoj prehľadnejšieho a účinnejšieho systému ochrany údajov a súčasne udeľuje nové právomoci Parlamentu, ktorý sa stal spoluzákonodarcom. V článku 16 ZFEÚ sa uvádza, že Parlament a Rada stanovujú pravidlá týkajúce sa ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie.
2. Strategické usmernenia v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
V nadväznosti na programy z Tampere (október 1999) a Haagu (november 2004) Európska rada v decembri 2009 schválila viacročný program týkajúci sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na obdobie 2010 – 2014 známy ako Štokholmský program. Európska rada vo svojich záveroch z júna 2014 vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na nadchádzajúce roky v súlade s článkom 68 ZFEÚ. Jedným z kľúčových cieľov je lepšia ochrana osobných údajov v EÚ.
B. Hlavné legislatívne nástroje na ochranu údajov
1. Charta základných práv EÚ
Rešpektovanie súkromného života a ochrana osobných údajov sa uznávajú v článkoch 7 a 8 Charty základných práv EÚ ako úzko spolu súvisiace, ale oddelené základné práva.
2. Rada Európy
a. Dohovor 108 z roku 1981
Dohovor Rady Európy 108 z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom prijatým v oblasti ochrany údajov. Účelom dohovoru je zabezpečiť pre každého jednotlivca rešpektovanie jeho práv a základných slobôd, najmä práva na súkromie pri automatizovanom spracovaní osobných údajov o ňom. Cieľom protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohovor, je rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti, zvýšiť úroveň ochrany údajov a zlepšiť jeho účinnosť.
b. Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP)
Článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 sa zavádza právo každého človeka na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
3. Súčasné legislatívne nástroje EÚ na ochranu údajov
a. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) nadobudlo účinnosť v máji 2018. Cieľom týchto pravidiel je chrániť súkromie a údaje všetkých občanov EÚ vo svete, kde majú údaje stále väčšiu moc, a zároveň vytvoriť jasnejší a jednotnejší rámec pre podniky. Práva občanov zahŕňajú požiadavku jasného a potvrdzujúceho súhlasu s tým, aby sa ich údaje mohli spracovať, a právo na jasné a zrozumiteľné informácie o ich spracovaní; právo na zabudnutie, občania môžu požiadať, aby ich údaje boli vymazané; právo na prenos údajov inému poskytovateľovi služieb (napr. pri zmene sociálnej siete) a právo vedieť o napadnutí osobných údajov hackermi. Nové pravidlá sa vzťahujú na všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ, aj keď majú sídlo mimo nej. Okrem toho možno uložiť nápravné opatrenia, napríklad upozornenia a pokyny, alebo pokuty spoločnostiam, ktoré porušujú pravidlá.
Európska komisia predložila 25. júla 2024 svoju Druhú správu o uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Dňa 16. júla 2025 usporiadala Komisia v Bruseli dialóg o vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Tento dialóg nadviazal na iniciatívy, ako je súhrnný návrh Komisie na oslobodenie subjektov s menej ako 750 zamestnancami od povinnosti viesť záznamy podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
V roku 2023 Komisia navrhla nové nariadenie o procesných pravidlách týkajúcich sa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorého cieľom je zefektívniť spoluprácu medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v cezhraničných prípadoch. Stanovujú sa v ňom procesné pravidlá, ktoré majú orgány pre ochranu osobných údajov dodržiavať pri uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípadoch, ktoré sa týkajú jednotlivcov vo viac ako jednom členskom štáte. Parlament 21. októbra 2025 schválil nové pravidlá na urýchlenie cezhraničného presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov, čím objasnil príslušné postupy a práva.
b. Smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV nadobudla účinnosť v máji 2018. Smernica chráni základné práva občanov na ochranu údajov vždy, keď osobné údaje používajú orgány presadzovania práva. Zabezpečuje, aby osobné údaje obetí, svedkov a podozrivých zo spáchania trestných činov boli náležite chránené, a uľahčuje cezhraničnú spoluprácu v boji proti zločinu a terorizmu. Európska komisia 25. júla 2022 zverejnila svoju oneskorenú správu o uplatňovaní a fungovaní smernice o presadzovaní práva. Po nej nasledovala hodnotiaca štúdia obsahujúca kritické posúdenie vykonávania smernice o presadzovaní práva, ktorú zadal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).
c. Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) bola zmenená smernicou 2009/136/ES z 25. novembra 2009. Zaoberá sa citlivou otázkou uchovávania údajov, ktorá bola opakovane predložená Súdnemu dvoru EÚ (SDEÚ) a viedla k viacerým rozhodnutiam, napríklad v roku 2020, v ktorých sa uvádza, že právo EÚ bráni všeobecnému a nediferencovanému uchovávaniu údajov o prenose dát a polohe.
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z roku 2017 o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách) bol predmetom dlhotrvajúcich diskusií. Odborníci Parlamentu sa vyjadrili, že by mal odolať pokusom Rady vylúčiť uplatniteľnosť európskych zásad ochrany údajov.
Vo februári 2025 Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2025 uviedla, že stiahne návrh nového nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách (ktorým sa nahrádza súčasná smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Komisia v júli schválila stiahnutie, ktoré bolo následne 6. októbra uverejnené v úradnom vestníku. Súčasná smernica o súkromí a elektronických komunikáciách a jej vnútroštátne transpozičné právne predpisy zostanú v platnosti.
d. Nariadenie o spracovaní osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES, nadobudlo účinnosť 11. decembra 2018.
e. Články o ochrane údajov v legislatívnych aktoch špecifických pre konkrétne odvetvia
Okrem hlavných legislatívnych aktov o ochrane údajov uvedených vyššie sú v legislatívnych aktoch špecifických pre konkrétne odvetvia stanovené aj osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ako napríklad:
- článok 13 (o ochrane osobných údajov) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti,
- článok 4 (o zhromažďovaní údajov) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/12 z 19. decembra 2024 o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely posilnenia a uľahčenia kontrol na vonkajších hraniciach a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/13 z 19. decembra 2024 o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu a závažnej trestnej činnosti,
- kapitola VI (o ochrane osobných údajov) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol),
- kapitola VIII (o ochrane osobných údajov) nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „EPPO“),
- kapitola II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii), zakazuje viacero praktík využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré zahŕňajú konkrétne použitia údajov, zatiaľ čo kapitola III ukladá povinnosť vykonávať posúdenia vplyvu vysokorizikových systémov umelej inteligencie na ochranu údajov.
4. Hlavné dohody EÚ týkajúce sa transatlantického prenosu údajov
a. Prenosy komerčných údajov: rozhodnutia o primeranosti a rámec pre ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA
Podľa článku 45 všeobecného nariadenia o ochrane údajov má Komisia právomoc určiť, či krajina mimo EÚ poskytuje primeranú úroveň ochrany údajov, či už na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo medzinárodných záväzkov, ktoré prijala.
Zatiaľ čo prenosy údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi sa exponenciálne zvýšili, pričom Spojené štáty dominujú v oblasti súkromnej online reklamy a dohľadu, Parlament prijal množstvo uznesení, v ktorých vyjadril obavy v súvislosti s transatlantickými tokmi údajov. Domnieval sa najmä, že rozhodnutie o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA neposkytuje primeranú úroveň ochrany, ktorú požadujú právne predpisy EÚ, pričom SDEÚ opakovane zrušil platnosť rozhodnutí Komisie o primeranosti týkajúcich sa USA (pozri rozsudky z roku 2015 o bezpečnom prístave vo veci Schrems a z roku 2020 o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA vo veci Schrems II).
Napriek nedostatočnej reforme režimu ochrany údajov v USA Komisia dosiahla ďalšiu dohodu s USA a predložila návrh ďalšieho rámca ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA. Na základe návrhu výboru LIBE prijal Parlament 11. mája 2023 uznesenie o primeranosti ochrany poskytovanej rámcom ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA, v ktorom dospel k záveru, že rámec ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA nevytvára zásadnú rovnocennosť úrovne ochrany, a vyzval Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s americkými partnermi, ale aby neprijala zistenie o primeranosti, kým nebudú v plnej miere vykonané všetky odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu a v stanovisku Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB).
Komisia prijala svoj tretí rámec ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA 10. júla 2023. Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. septembra 2025 (vec T-553/23Latombe/Európska komisia) zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia o primeranosti rámca pre ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, čím zachoval jeho platnosť. Všeobecný súd vo svojej tlačovej správe potvrdil, „že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia Spojené štáty americké zabezpečili primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných z Únie organizáciám v tejto krajine“.
b. Zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA
V rámci postupu súhlasu sa Parlament podieľal na schvaľovaní dohody medzi USA a EÚ o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním, známej aj ako zastrešujúca dohoda. Cieľom tejto dohody je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných informácií, ktoré sa poskytujú v rámci transatlantickej spolupráce na účely presadzovania práva, konkrétne v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.
c. Program EÚ a Spojených štátov na sledovanie financovania terorizmu (TFTP)
EÚ podpísala s USA bilaterálnu dohodu o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z EÚ do USA na účely programu na sledovanie financovania terorizmu.
5. Dozorné orgány EÚ na ochranu osobných údajov
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) je nezávislý dozorný orgán, ktorý zabezpečuje, aby si inštitúcie a subjekty EÚ plnili povinnosti v oblasti ochrany údajov. Hlavnými povinnosťami EDPS sú dohľad, konzultácie a spolupráca. EDPS vyšetruje sťažnosti a poskytuje poradenstvo o politikách a právnych predpisoch, ktoré majú vplyv na súkromie. Cieľom EDPS je takisto zvýšiť informovanosť o rizikách a chrániť práva a slobody ľudí pri spracúvaní ich osobných údajov.
Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB), predtým pracovná skupina zriadená podľa článku 29, je orgánom Únie s právnou subjektivitou a pomáha jej samostatný sekretariát (zabezpečený EDPB). Je zložený zo zástupcov dozorných orgánov členských štátov EÚ, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Komisie. EDPB má rozsiahle právomoci na rozhodovanie v sporoch medzi dozornými orgánmi členských štátov a poskytovanie poradenstva a usmernení v súvislosti s kľúčovými koncepciami všeobecného nariadenia o ochrane údajov a smernice o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany osobných údajov tým, že stanovil ochranu súkromia ako politickú prioritu. Okrem toho v rámci riadneho legislatívneho postupu pracuje na reforme ochrany údajov za rovnakých podmienok ako Rada.
V mnohých uzneseniach Parlament vyjadril pochybnosti o primeranosti ochrany poskytovanej občanom EÚ v rámci bezpečného prístavu medzi EÚ a USA a následne v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA. Po tom, ako vec Schrems II viedla k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Európskej komisie (EÚ) 2016/1250 o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA z dôvodu obáv, že právomoci vlády USA v oblasti dohľadu neboli obmedzené, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ, a že občania EÚ nemali k dispozícii účinné prostriedky nápravy, Parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že Komisia postavila vzťahy so Spojenými štátmi nad záujmy občanov EÚ.
Po predložení návrhu výboru LIBE Parlament prijal 11. mája 2023 uznesenie o primeranosti ochrany poskytovanej rámcom ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA, v ktorom dospel k záveru, že rámec ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA nevytvára zásadnú rovnocennosť úrovne ochrany, a vyzval Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s americkými partnermi, ale aby neprijala zistenie o primeranosti, kým nebudú v plnej miere vykonané všetky odporúčania uvedené v uznesení a v stanovisku EDPB. Komisia prijala rozhodnutie o rámci ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA 10. júla 2023.
Parlament opakovane odsúdil sledovacie praktiky Spojených štátov. V septembri 2001 prijal uznesenie o existencii globálneho systému ECHELON na odpočúvanie súkromnej a obchodnej komunikácie. Po odhaleniach Edwarda Snowdena prijal Parlament v marci 2014 uznesenie o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických a orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a v októbri 2015 prijal nadväzujúce uznesenie.
Parlament zriadil Vyšetrovací výbor na prešetrenie používania softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru v členských štátoch EÚ (PEGA). Výbor PEGA pod vedením poslanca EP Jeroena Lenaersa dôkladne preskúmal používanie špionážneho softvéru na vyšetrovanie členov opozície, novinárov, právnikov a občianskych aktivistov, ako aj to, ako takéto praktiky ovplyvňujú demokratické procesy a práva jednotlivcov v EÚ. Výbor PEGA sa počas svojho vyšetrovania radil s poprednými akademikmi, odborníkmi z praxe a autoritami v EÚ a na celom svete. Tematická sekcia Parlamentu vypracovala správy o služobných cestách výboru PEGA do Poľska, Grécka a na Cyprus. Výbor PEGA hlasoval 8. mája 2023 o schválení svojej záverečnej správy (spravodajkyňa: poslankyňa EP Sophia in ‘t Veld) o vyšetrovaní údajných porušení a nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva EÚ v súvislosti s používaním špionážneho softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru, ktorá okrem mnohých iných bodov obsahuje aj odporúčanie zriadiť technické laboratórium EÚ na výskum a monitorovanie používania špionážneho softvéru proti občanom EÚ. Odporúčanie Parlamentu Rade a Komisii v nadväznosti na správu výboru PEGA bolo prijaté na plenárnej schôdzi 15. júna 2023. Komisia však neposkytla včas odpoveď na odporúčanie a zablokovala pilotný projekt technického laboratória EÚ, ktorý navrhli poslanci EP. V novembri 2023 Parlament prijal nadväzujúce uznesenie o nedostatočných legislatívnych opatreniach Komisie v nadväznosti na uznesenie výboru PEGA a v júni 2025 uskutočnil aj rozpravu o súčasnom stave a nadväzujúcich opatreniach dva roky po odporúčaniach výboru PEGA a o nezákonnom používaní špionážneho softvéru.
Dňa 13. marca 2024 Parlament prijal legislatívne uznesenie o návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) V nariadení (EÚ) 2024/1689, ktoré bolo prijaté 13. júna 2024, sa stanovujú povinnosti pre systémy a poskytovateľov umelej inteligencie na základe ich potenciálnych rizík a vplyvov. Systémy umelej inteligencie, ktoré sa považujú za jasnú hrozbu pre základné práva ľudí (vrátane ochrany údajov), budú zakázané. Akt o umelej inteligencii nadobudol platnosť 1. augusta 2024. Väčšina pravidiel aktu o umelej inteligencii sa začne uplatňovať 2. augusta 2026.
Parlament zadal vypracovanie viacerých výskumných štúdií, aby si zabezpečil vedecký základ pre svoju legislatívnu činnosť v popredí technologického rozvoja a ochrany údajov vrátane štúdie o vplyve všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) na umelú inteligenciu, štúdie o biometrickom rozpoznávaní a detekcii správania, štúdie o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich (API) – analýza návrhov Európskej komisie na reformu právneho rámca pre API a štúdie o práve a IKT.
Parlament preskúma nadchádzajúce politické iniciatívy a legislatívne návrhy týkajúce sa uchovávania údajov, šifrovania a zákonného zachytávania údajov, ktoré boli oznámené v pláne účinného a zákonného prístupu k údajom na účely presadzovania práva uverejnenom Komisiou 24. júna 2025, a bude o nich hlasovať.
Mariusz Maciejewski / Alessandro Davoli