Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Bezpečnosť a obrana
Ľudské práva
Vzťahy s balkánskymi krajinami
Zmluvy s krajinami mimo EÚ
Medzinárodný obchod
Rozvojová spolupráca
EU-ACP
Nášlapné míny
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Ľudské práva v centre zahraničnej politiky

Ochrana a presadzovanie ľudských práv v rámci Únie, ale i mimo nej, patria už dlhé roky k základným úlohám Európskeho parlamentu. Vďaka úsiliu poslancov stoja dnes ľudské práva v centre záujmu zahraničnej politiky Únie.

Diskusie o ľudských právach by nemali mať charakter kaviarenskej politiky, ani sa obmedzovať na výmenu názorov o kultúrnych a historických rozdieloch. K týmto záverom, zhrnutým v poslednej výročnej správe z roku 2002 o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, dospel Parlament na základe dôkladných rokovaní. Poslanci opakovane vyzvali Radu a Komisiu, aby ich požiadavkám v spomínanej oblasti bola pripisovaná väčšia pozornosť v politickom dialógu, pri prísľube pomoci alebo uzatváraní dohôd s krajinami tretieho sveta.

Politika a jej prostriedky

Už niekoľko desaťročí sa európski poslanci usilujú o to, aby sa problematika ochrany ľudských práv dostala do centra záujmu zahraničnej politiky Únie. Ich požiadavky nadobudli konkrétnejšiu podobu v Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluve, ktorými sa vytvorila právna základňa pre tieto oblasti. Okrem toho práve Parlament vyčleňuje rozpočtové prostriedky na financovanie projektov Únie v najrozličnejších oblastiach, akými sú výchova a vzdelávanie obyvateľstva, rozvoj nezávislých médií, prevencia proti násiliu páchanému na ženách, vytváranie policajných jednotiek, ...

Systematicky uzatvárať dohody

Do dohôd, ktoré uzatvára Únia s krajinami tretieho sveta, sa na naliehanie Parlamentu vkladajú dodatky o ochrane ľudských práv, ktorých dodržiavanie je základným predpokladom plnenia týchto dohôd. V opačnom prípade, teda ak sú v spomínaných krajinách porušované ľudské práva, môže dôjsť k pozastaveniu plnenia zmluvných záväzkov. Takáto politika je výsledkom vývoja 90-tych rokov a od roku 1995 je súčasťou bežnej praxe. Za týchto podmienok bolo uzavretých asi tridsať dohôd, podpísaných pred rokom 1995, a asi dvadsať, ktoré potom nadobudli platnosť neskôr.

Hlásiť sa k princípom a klásť požiadavky však nestačí. Je potrebné ich aj dodržiavať. V očiach poslancov rešpektovanie tohto dodatku závisí predovšetkým od politickej vôle členských štátov, ktorých špecifické záujmy niekedy bránia Únii v účinnej spolupráci. Na návrh Parlamentu by zmluvný dodatok o ľudských právach mal byť sprevádzaný aj podrobne vypracovaným systémom jeho uplatňovania, aby sa na krajiny tretieho sveta vyvíjal neustály tlak, a aby sa takto vykryli existujúce "posuny". Parlament ľutuje, že nemá významnejší vplyv na rokovania o bilaterálnych zmluvách týkajúcich sa porušovania ľudských práv alebo pri pozastavení uplatňovania týchto zmlúv.

Parlament má v rukách dôležitú zbraň v podobe súhlasného stanoviska, bez ktorého bilaterálne zmluvy nemôžu vstúpiť do platnosti. Stalo sa tiež, že Parlament vyčkával so zverejnením svojho stanoviska nie preto, aby sa vyjadril negatívne, ale preto, aby vyvinul tlak na krajinu tretieho sveta. Napríklad v roku 1993, v prípade zmluvy so Sýriou: všetko nasvedčuje tomu, že na základe takéhoto tlaku sa vytvorila možnosť emigrácie pre mnohých sýrskych židov. Toto vyčkávanie vytvára priestor na zorganizovanie vypočúvaní za účelom ujasnenia a posilnenia politických stratégií v oblasti ľudských práv. Na tieto vypočúvania sú prizvaní politickí zástupcovia krajín tretieho sveta. Súhlasné stanovisko Parlamentu je niekedy sprevádzané uznesením, ktoré vyjadruje jeho požiadavky. V tomto funkčnom období sa tento postup uplatnil pri uzatváraní asociačných dohôd s Egyptom a s Alžírskom, kedy EP vyslal delegáciu na preskúmanie situácie priamo na mieste. V prípade Pakistanu bola dohoda zmrazená v dôsledku zhoršenia situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine.

Nepretržite dozerať

Každý mesiac prebiehajú na plenárnej schôdzi EP v Štrasburgu diskusie o aktuálnych prípadoch porušovania ľudských práv vo svete a prijímajú sa príslušné uznesenia. Poslanci veľmi pozorne a kriticky vnímajú problematiku slobody prejavu a tlače, skutočne demokratický priebeh volieb a spravodlivý súdny proces. Viacero autoritárskych režimov sa stalo stredobodom kritiky kvôli násiliu a zastrašovaniu voči opozičným silám. Ich prudké reakcie sú dôkazom toho, že ostražitosť Parlamentu je užitočným prostriedkom morálneho nátlaku. Tlak, ktorý vyvíjajú poslanci, viedol politických predstaviteľov niektorých krajín k prehodnoteniu ich postoju k bojovníkom za ľudské práva alebo k politickým odporcom, napr. prípady Ryada al-Turka v Sýrii, Saada Eddinea Ibrahima v Egypte alebo Hammaa Hammamiho v Tunisku.

Parlament každoročne prehodnotí situáciu v oblasti ľudských práv vo svete. Spolu s výročnou správou Parlament na plenárnej schôdzi schvaľuje aj uznesenie, kde poukazuje na neprijateľné situácie a súčasne navrhuje možné postupy na posilnenie účinnosti a súdržnosti Únie v tejto oblasti. Posledná výročná správa o stave ľudských práv z roku 2002 (prerokovanej v septembri 2003) upozornila predovšetkým na nebezpečenstvo pre svetový mier, ktoré vyplýva z náboženskej neznášanlivosti. Správa z roku 2001 sa zaoberala obchodom s ľuďmi a terorizmom a v správe z roku 2000 sa pozornosť sústredila na slobodu prejavu a médií.

Konkrétne sa angažovať

Okrem pravidelných rokovaní konaných každý mesiac a výročných správ, EP podporoval vysielanie pozorovateľov Únie do vybraných krajín tretieho sveta, ktorých úlohou bolo monitorovanie priebehu volieb vo vybraných krajinách tretieho sveta. Tieto pozorovateľské misie sa uskutočnili pod vedením poslancov EP. Poslanci zastávajú názor, že takéto misie by sa nemali konať iba sporadicky, počas volebného obdobia, ale mali by mať dlhodobejší charakter.

Počas posledných rokov Parlament zažiadal a sa zasadzoval za sankcie (ako napr. embargo na dovoz zbraní alebo pozastavenie pomoci z Európskeho spoločenstva) proti krajinám, v ktorých boli dlhodobo vážne porušované ľudské práva. Toto sa vzťahuje konkrétne na Zimbabwe, Haiti, Libériu, Somálsko, Demokratickú republiku Kongo, Sierra Leone, Indonéziu, Moldavsko. V obavách o svoju súdržnosť Parlament v roku 2002 odmietol vstup do svojich budov na Spoločné parlamentné zhromaždenie ACP-EU (Krajiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti) dvom zimbabwianskym zástupcom, ktorým neboli udelené víza, čo viedlo k jasnému a jednoznačnému zrušeniu spomínanej schôdze.



  
Spravodajcovia:
  
Výrocná správa 1999-2000: Matti Wuori (Greens/EFA, FIN)
Výrocná správa 2001: Johan Van Hecke (ELDR, B)
Výrocná správa 2002: Bob van den Bos (ELDR, NL)
Výrocná správa 1999-2000
Výrocná správa 2001
Výrocná správa 2002
Výrocná správa 1999-2000 - text prijatý EP
Výrocná správa 2001 - text prijatý EP
Výrocná správa 2002 - text prijatý EP

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004