Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Bezpečnosť a obrana
Ľudské práva
Vzťahy s balkánskymi krajinami
Zmluvy s krajinami mimo EÚ
Medzinárodný obchod
Rozvojová spolupráca
EU-ACP
Nášlapné míny
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Krajiny ACP (africkej, karibskej a tichomorskej oblasti): rovnocenné partnerstvo

V roku 1958, keď sa zrodilo EHS, niekoľko členských štátov ešte patrilo medzi kolonialistov. Aj po dekolonizácii však zostala väčšia časť krajín Afriky závislá na výhradných ekonomických vzťahoch s Európou. Tieto vzťahy boli potvrdené mnohými, svojho druhu výnimočnými zmluvami s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (ACP). Dlhoročná spolupráca prerástla do skutočného partnerstva dohodou podpísanou v Cotonou v roku 2000. Z pohľadu Európskeho parlamentu je veľmi dôležitým politickým prínosom tejto dohody vytvorenie spoločnej inštitúcie založenej na skutočne rovnocennom partnerstve - Zmiešaného parlamentného zhromaždenia ACP-EÚ.

Pätnásť, čoskoro dvadsať päť, členských štátov na európskej strane. Sedemdesiatsedem štátov na strane ACP. Najstaršie vzťahy Únie s tretími krajinami, spečatené najskôr Yaoundskou konvenciou v roku 1964, potom Lomskými konvenciami, sú dnes riadené Dohodou z Cotonou, podpísanou 23. júna 2000 v Benine. Ako každá asociačná dohoda, aj táto vstúpila oficiálne do platnosti po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, a to l. apríla 2003. Na rozdiel od predchádzajúcich dohôd, uzatváraných na 5 alebo 10 rokov, Dohoda z Cotonou pokrýva dlhšie obdobie: bola uzavretá na 20 rokov. Podstatne mení politiku medzinárodnej spolupráce a inštitucionalizuje parlamentné vzťahy do podoby skutočného "Zmiešaného parlamentného zhromaždenia" (JPA).

Pravidelný politický dialóg

Toto zhromaždenie, ktoré je jediné svojho druhu vo svete, sa po šiesty krát zišlo v októbri 2003 v Ríme. Zhromaždenie pozostáva z jedného vyslaného delegáta z každej krajiny ACP a z rovnakého počtu poslancov EP. Zo začiatku krajiny ACP zastupovali väčšinou členovia vlád a veľvyslanci. Po posledných schôdzach európski poslanci so spokojnosťou konštatovali čoraz vyššiu účasť svojich kolegov z krajín ACP. Táto zmena posilňuje parlamentný dialóg medzi Severom a Juhom, nie je to však bezproblémový proces. V novembri 2002 sa mala v Bruseli konať piata plenárna schôdza. Túto musel Európsky parlament zrušiť po tom, ako Zimbabwe zakázalo dvom poslancom vstup do Únie, z dôvodu diplomatických sankcií, uvalených na Mugabeho režim.

Jadro Dohody z Cotonou tvorí, okrem stratégie rozvoja a boja proti chudobe, aj politický dialóg. Práve tu môže Zhromaždenie zohrať svoju veľkú úlohu. Poslanci by sa mali snažiť najmä o rozšírenie demokratických procesov: v praxi to môže znamenať organizovanie spoločných vyšetrovacích misií, ako to bolo na Pobreží slonoviny, alebo pozorovanie volieb, ako v Keni. Naviac je naplánované, že Zhromaždenie pravidelne vypočuje zástupcov spomedzi občanov. Vytvorením troch pravidelných výborov na prípravu plenárnych schôdzí sa zlepšilo inštitucionálne usporiadanie Zhromaždenia, ktoré však stále nemá k dispozícii všetky potrebné prostriedky na presadenie svojho vplyvu. Nedisponuje napríklad právomocou rozpočtovej a politickej kontroly súvisiacej s finančným zabezpečením spolupráce.

Úloha Európskeho parlamentu sa však postupne zvyšuje. Nástroj financovania spolupráce s krajinami ACP - Európsky fond pre rozvoj - doposiaľ nepatrí medzi bežné rozpočtové procedúry a teda ani pod právomoci EP, ktorý už dávno žiada o zaradenie tohto fondu do rozpočtu. Táto požiadavka bola predložená v Konvente o budúcnosti Európy a mohla by sa naplniť zakotvením do Ústavnej zmluvy. Poslanci by tak mali možnosť priamo ovplyvniť financovanie spolupráce, zaručiť demokratickú kontrolu a dohliadnuť, aby tieto prostriedky neboli použité na iné potreby Spoločenstva.

Odstrániť chudobu

Na rozdiel od predošlých dohovorov, Dohoda o partnerstve otvára širšie pole pôsobnosti, ako len bežný rozvoj. Posilňuje inštitucionálny rozmer a politiku vzťahov medzi EÚ a krajinami ACP vo sférach ľudských práv, demokracie a riadenia verejných záležitostí. Do novej Dohody boli výslovne začlenené aj oblasti ako sú migrácia, prevencia pred konfliktmi a udržiavanie mieru.

Hlavným cieľom zostáva aj naďalej odstránenie chudoby, avšak nielen cestou finančnej výpomoci. Pre rozvojové krajiny je totiž dôležitá i pomoc pri integrácii do svetovej ekonomiky, pokračovanie v napĺňaní trvalého a stabilného rastu a zlepšenie prístupu ku zdrojom produkcie. V krajinách ACP sa taktiež podnecuje regionálna a subregionálna integrácia na vyššej úrovni, ktorá môže pritiahnuť súkromných investorov.

Dohoda z Cotonou uvádza, že naša ekonomická a obchodná spolupráca s ACP musí prebiehať "s ohľadom na ich politickú vôľu a priority pre rozvoj" a v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. V Lomskej dohode bola obchodná spolupráca založená najmä na zvýhodnených jednostranných sadzbách, ktoré povoľovali bezcolný prístup na trh spoločenstva väčšine produktov z ACP. Do budúcnosti sa musia uvoľniť výmenné vzťahy medzi Úniou a krajinami ACP. Od roku 2002 sa rokuje o nových obchodných dohodách, ktoré by mali vstúpiť do platnosti najneskôr do roku 2008. S ohľadom na nestabilnú asymetriu, závislú od stupňa rozvoja v rozličných štátoch ACP, sa začne uplatňovať režim vzájomnej voľnej výmeny tovarov a služieb.

Za "sprevádzanú" voľnú výmenu

Parlament má pri týchto rokovaniach obmedzené možnosti, vyjadruje sa iba k rokovaniam o obchodných dohodách.

Môže však vydať uznesenia a upozorniť Komisiu a Radu na niektoré aspekty. Od otvorenia prvej etapy rokovaní o dohodách o ekonomickom partnerstve presadzoval Parlament názor, že otvorenie trhu nie je dostatočným riešením.

Podľa poslancov musí toto otvorenie sprevádzať aj podpora na zlepšenie obchodnej a produktívnej infraštruktúry krajín ACP, aby sa zvýšila technologická úroveň ich vývozu a výskumu a ich úroveň vzdelávania. Presun technológie však musí ísť ruka v ruke so zjednodušením podmienok pri prideľovaní výrobných licencií v rozvojových krajinách. A platí to obzvlášť pri liekoch. Poslanci sa tiež obávali začlenenia sféry služieb do vyjednávaní. Domnievajú sa, že k riešeniu tejto otázky treba pristupovať s otvorenosťou, a že by mal byť z rokovaní vylúčený verejný sektor.



  
Spravodajcovia
  
Dohoda o partnerstve so štátmi africkej, karibskej a tichomorskej oblasti: Didier Rod (Greens/EFA, F)
Rokovania o dohodách o ekonomickej spolupráci s krajinami a oblastami ACP: Yasmine Boudjenah (GUE/NGL, F)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2000: Miguel Angel Martínez Martínez (PES, E)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2001: Marie-Arlette Carlotti (PES, F)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2002: Joaquim Miranda (GUE/NGL, P)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2003: Colette Flesch (ELDR, L)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Dohoda o partnerstve so štátmi africkej, karibskej a tichomorskej oblasti
Rokovania o dohodách o ekonomickej spolupráci s krajinami a oblastami ACP - text prijatý Parlamentom
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2000 - text prijatý Parlamentom
Stretnutie Spolocného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2001
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2002 - text prijatý Parlamentom
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2003 - pripravuje sa

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004