| Protipechotné míny zvyšujú každý rok pocet obetí a to zvycajne v tých najchudobnejších krajinách. Európska únia sa rozhodla rozšírit medzinárodné záväzky Ottawského dohovoru a upevnit tak súdržnost a efektívnost svojej cinnosti proti tejto pohrome. Európsky parlament, vždy velmi zainteresovaný do tohto problému dosiahol, aby legislatíva Spolocenstva prijatá v roku 2001 vyžadovala v rámci globálnej stratégie ktorou je prevencia, eliminovanie skladov mín vlastnených clenskými štátmi. Následne na naliehanie Parlamentu bola cinnost proti nášlapným mínam dokonca dotovaná zvláštnou rozpoctovou položkou.
Protipechotné míny, ktoré nerozlišujú vojaka od civilistu, vybuchujú väcšinou v zónach, kde sa civilné obyvatelstvo pokúša prekonat následky vojnového konfliktu. Míny predstavujú už dlhé roky stálu hrozbu a zostanú nou až pokial nebudú odstránené alebo neutralizované.
Na podnet organizácií obcianskej spolocnosti podpísalo 122 krajín v decembri 1997 Ottawský dohovor. Od tohto obdobia znicili clenské štáty tohto dohovoru sklady s viac ako 30 miliónmi mín. Aj napriek tomu, že 110 krajín už dnes nepoužíva protipechotné míny, ostáva ešte vela prácev tejto oblasti. K dnešnému dnu je tejto hrozbe vystavených 65 krajín. Každý rok sa všeobecné odhady nových obetí pozemných mín pohybujú v rozmedzí od 15 000 do 20 000 osôb, medzi nimi je velký pocet civilistov, deti nevynímajúc. Míny spôsobujú nielen straty na ludských životoch a tažké zmrzacenia, ale taktiež sú prekážkou v ekonomickej a sociálnej obnove krajín, ktoré boli postihnuté konfliktami a obcianskymi vojnami.
Rozpocet predstavujúci 140 miliónov eúr
Nariadenie prerokované Radou a Parlamentom, na základe návrhu Komisie, obsahuje niekolko základných cielov. V prvom rade vytvorenie rozpoctovej položky a právneho nástroja na to, aby sa mohlo použit co najviac prostriedkov na odmínovacie operácie, pomoc obetiam, vzdelávanie a hladanie úcinnejších prostriedkov. Celkový rozpocet 140 miliónov eúr je venovaný boju proti nášlapným mínam na obdobie 2002-2009. Toto zvláštne financovanie zabezpecuje stálost politiky Únie, a tak nie sú potrebné každorocné rokovania o financných prostriedkoch. Boj proti nášlapným mínam, najmä z pohladu závažnosti tohto problému a jeho celosvetovej šírky vyžaduje, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú ucinné, prispôsobivé a v prípade potreby rýchle. K tomu sa pripájajú dalšie financné prostriedky, cím sa celkové financovanie, boja zo strany Únie zvyšuje na 240 miliónov eúr.
Druhý ciel pozostáva zo zabezpecenia humanitárnej pohotovosti, predchádzania zmrzaceniam a stratám na životoch a z pomoci pri rehabilitácii obetí. Avšak pozemné protipechotné míny a iná nevybuchnutá munícia predstavuje štrukturálnu prekážku v obnove ekonomickej a sociálnej cinnosti. Tento handicap vyžaduje dlhodobé angažovanie sa, ktoré však pohotovostná humanitárna pomoc a obnovovanie nie sú schopné obetiamposkytnút.
S cielom zvýšit pocet odborníkov v krajinách, ktorých sa tento problém dotýka, stratégia Únie dáva prednost ich vzdelávaniu a školeniu. Taký bol aj prístup Parlamentu, ktorý uprednostnoval obciansku stratégiu, spôsob, ktorý je dnes velmi bežný v práci medzinárodného spolocenstva. Okrem toho sa poslanci domnievajú, že vyškolenie špecialistu umožní na jednej strane miestnemu obyvatelstvu viest politiku prevencie a na druhej strane mu umožní tažit z medzinárodných štruktúr, ktoré už boli v krajine vytvorené.
Konkrétna cinnost
Operácie financované na základe nariadenia Spolocenstva zahrnajú celú škálu cinností ako napr. senzibilizácia voci problému mín, vyškolenie špecialistov, odhalenie a oznacenie podozrivých oblastí, detekcia, odstránenie a znicenie mín ukrytých v zemi, znicenie skladov, pomoc obetiam ako aj ich rehabilitácia a spolocensko-ekonomické zaradenie, a nakoniec aj spravovanie informácií.
Únia taktiež prináša financnú podporu takým partnerom, akými sú mimovládne organizácie a agentúry, ktoré disponujú špecializovaným know-how. Rozpocet slúži i na financovananie zariadení prispôsobených na boj proti mínam v krajinách, ktorých sa tento problém dotýka. Tieto zariadenia sú rôzne a závisia od typu terénu, v ktorom sa míny nachádzajú.
V nedávnom uznesení z 22. apríla 2004, vyzval Európsky parlament opät všetky štáty k tomu, aby podpísali a ratifikovali Ottawský dohovor. Vyzval najmä SPojené štáty, aby ešte zvážili svoj pôvodne zverejnený zámer, že k zmluve nepristúpia. Parlament vyjadril nádej, aby sa všetci zúcastnení, zvlášt vynímajúc Spojené štáty, zaviazali podpisom za úplný zákaz protipechotných mín.
|
