Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Bezpečnosť a obrana
Ľudské práva
Vzťahy s balkánskymi krajinami
Zmluvy s krajinami mimo EÚ
Medzinárodný obchod
Rozvojová spolupráca
EU-ACP
Nášlapné míny
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Zahraničná, bezpečnostná a obranná politika: krok za krokom…

Členské štáty Únie si už štvrťstoročie vymieňajú názory na otázky medzinárodnej politiky, ale doteraz sa prevažne uspokojovali len s prijímaním vyhlásení. Po rozpade sovietskeho impéria a destabilizácii situácie na Balkáne a vo východnej Európe, sa význam zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky posunul viac do zorného uhla Únie. Nie však ešte natoľko, aby bolo možné vytvoriť skutočne účinnú politiku Spoločenstva tak, ako by si to želala veľká väčšina európskych občanov a poslancov. Parlament sa vždy zasadzoval za ambicióznejší postup, či už išlo o činnosti, schopnosť spoločných inštitúcií konať, alebo o nástroje na realizáciu týchto postupov. V dôsledku atentátov z 11. septembra 2001 tieto snahy a potreby ešte viac zosilneli.

Podľa názoru európskych poslancov bude môcť Únia na medzinárodnej scéne vystupovať jednotne len vtedy, ak jej členské štáty preukážu politickú vôľu na vytvorenie jasnej stratégie a účinných inštitúcií. Spoločné politické nástroje zahraničnej politiky sa dlhú dobu obmedzovali len na rozvojovú spoluprácu, hospodársku pomoc a rýchlu núdzovú pomoc. Maastrichtská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1993, tieto nástroje ešte doplnila o nástroj diplomacie, to znamená o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP). Na rozdiel od hospodárskej oblasti však táto politika nie je riadená v rámci spoločenstva, nakoľko je najčastejšie podmienená jednohlasným rozhodnutím predovšetkým zo strany Rady, teda zo strany národných vlád. Komisia a Parlament zostávajú úplne mimo tejto oblasti.

Amsterdamská zmluva, ktorá je v platnosti od roku 1999, sa snaží odstrániť dva nedostatky. Na jednej strane umožňuje Únii vojensky zasahovať v krízových situáciách v rámci humanitárnych misií a v záujme udržania alebo nastolenia mieru (tzv. "petersbergské" misie). Na druhej strane sa snaží dať tejto politike konkrétnu podobu vytvorením funkcie vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Tento predstaviteľ však koná vždy v záujme členských štátov a Rady a jeho pôsobnosť sa môže prekrývať s ostatnými kompetenciami Komisie v oblasti zahraničnej politiky (napr. v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci, obchodnej politiky). V záujme toho, aby sa zabránilo zablokovaniu činnosti Spoločenstva v dôsledku požiadavky na jednohlasné schválenie, ktoré veľmi často viedlo k prijímaniu stanovísk s minimalistickými požiadavkami, Amsterdamská zmluva zaviedla možnosť "konštruktívneho zdržania sa", aby umožnila prijímať iniciatívy bez nutnej aktívnej účasti všetkých členských štátov. Zároveň niektorým členským štátom umožňuje užšie spolupracovať na základe "posilnenej spolupráce".

Rozvoj vo vojenskej oblasti sa od roku 1999 zintenzívnil. Európska rada vtedy v Helsinkách rozhodla, že v roku 2003 budú musieť byť členské štáty schopné do 60 dní rozmiestniť svoje vojenské jednotky a v priebehu minimálne jedného roka riadiť vojenské sily v počte 50 000 až 60 000 mužov, ktoré by mohli komplexne plniť petersbergské misie.

Minister zahraničných vecí EÚ

V záujme jasného, jednotného a účinného vystupovania sa Európsky parlament od roku 2000 zasadzoval za to, aby sa funkcie vysokého predstaviteľa a Európskeho komisára zodpovedného za vonkajšie vzťahy zlúčili do funkcie podpredsedu Komisie. Tento návrh, ktorý poslanci úspešne obhajovali v Konvente pre budúcnosť Európy, bol zapracovaný aj do návrhu Ústavnej zmluvy. Podľa návrhu ústavy a na rozdiel od minulosti sa už Parlament nebude vyjadrovať k tejto oblasti. Nebol prijatý ani jeho návrh na prijímanie rozhodnutí na základe kvalifikovanej väčšiny okrem prípadu, ak pôjde o návrh Ministra zahraničných vecí EÚ, ktorý bude podporovať Komisia.

V praktickej rovine návrh ústavy predpokladá vytvorenie európskej zbrojnej agentúry a rozšírenie petersbergských misií na odzbrojovacie operácie a boj proti terorizmu. Na základe "klauzuly o solidarite" by si členské štáty mohli poskytovať vzájomnú pomoc a mobilizovať svoje občianske a vojenské nástroje v boji proti terorizmu. Poslanci takisto navrhovali, aby sa podľa vzoru NATO doplnila do zmluvy „klauzula o kolektívnej obrane“ , ktorá by sa vzťahovala na tie členské štáty, ktoré o takúto obranu prejavia záujem. Táto myšlienka však nenašla patričnú odozvu.

Narastajúci vplyv

Aj keď o otázkach zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky rozhodujú v konečnom dôsledku členské štáty, v prípade každého politického kroku alebo operácie realizovanej v mene Únie je prinajmenšom potrebné vopred informovať Parlament o mandáte, kapacitách a finančných dosahoch plánovanej akcie. V posledných rokoch poslanci nadviazali užšie vzťahy s vysokým predstaviteľom, zodpovednými Komisármi, predsedníctvom Únie a s osobitnými vyslancami únie v niektorých oblastiach sveta.

Poslanci môžu dať takisto podnety na podporu verejnej a politickej diskusie. Vo svojich správach, odporúčaniach alebo otázkach adresovaných predstaviteľom únie môžu vyvinúť určitý vplyv napríklad tak, že vyzvú Komisiu, aby predložila návrhy. Parlament má navyše právo na rozpočtové určenie prostriedkov, vymedzených na financovanie operácií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (takmer 50 miliónov eur na rok 2003). Na druhej strane Európsky parlament nemá právomoc vyjadrovať sa k obrannej oblasti, ktorá je financovaná priamo z rozpočtových zdrojov členských štátov.

Politické priority EP sú každoročne uvádzané vo výročnej správe o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike. V dôsledku teroristický útokov zo septembra 2001 si poslanci v roku 2002 mohli vzájomne blahopriať k mimoriadne dobrej spolupráci s ostatnými inštitúciami a stanovili si za cieľ bojovať proti terorizmu priamo v miestach jeho vzniku, najmä formou dialógu so slabými a nestabilnými štátmi. V roku 2003 poslanci schválili účasť únie na riešení afgánskej krízy nielen v politickej rovine ale aj vojensky v rámci ISAF-u (International Security Assistance Force). Zároveň s ľútosťou konštatovali, že vojna v Iraku poškodila dôveryhodnosť SZBP, ktorej obnova bude podľa nich podmienená vojenskými kapacitami Únie a vôľou využívať tieto kapacity.

Prvé vojenské operácie

V roku 2003 únia odštartovala svoje tri prvé operácie v krízových ohniskách a v zásadnej miere tak prevzala zodpovednosť v tejto oblasti. 1. januára 2003 vystriedala na tri roky policajná misia EÚ v sile 500 mužov OSN v Bosne a Hercegovine, predovšetkým za účelom vytvoriť miestnu políciu. V marci 2003 viedla Únia svoju prvú vojenskú operáciu v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a vystriedala NATO. Únia tu rozmiestnila vojenskú silu v počte 350 mužov (operácia "Concordia"), aby sa pokúsila vytvoriť mierové podmienky, potrebné na uskutočnenie inštitucionálnych reforiem. Následne to bola policajná misia (200 mužov, operácia "Proxima"). A napokon operácia "Artemis", ktorá je prvou vojensky zameranou operáciou, ktorú únia vedie samostatne v oblasti Ituri v Kongu. Tieto operácie sú dôkazom toho, že ak je potrebný humanitárny zásah, Európa je v plnej miere ochotná vysielať európske jednotky aj do mimoeurópskych oblastí.

"Nie" vojne v Iraku

EP vo svojej správe z mája 2002 varoval medzinárodné spoločenstvo pred nebezpečenstvom, súvisiacim s napredovaním jadrového zbrojného programu uskutočňovaného irackým režimom. Správa predpokladá, že ak by sa zrušili sankcie namierené proti nemu, Irak by do piatich rokov mohol byť schopný vyrobiť jadrovú zbraň. Poslanci sa preto vyslovili za zachovanie sankcií vzťahujúcich sa na zbrane, požadovali ale zrušenie ostatných sankcií. Podporili multilaterálne politické riešenie pod záštitou Spojených národov. EP odmietol akýkoľvek vojenský zásah, ktorý by nebol schválený na základe uznesení OSN a zároveň vyzval hlavných irackých predstaviteľov, aby sa podriadili inšpekciám UNMOVIC-u (United Nations Monitoring Verification and Inspection Commission), pričom odsúdili vážne a opakované porušovanie ľudských práv.

30. januára 2003, niekoľko týždňov pred začiatkom vojny, schválil EP uznesenie o Iraku (287 hlasov za, 209 proti a 26 sa zdržalo). Poslanci v ňom zastávali názor, že porušenie uznesenia 1441, ktoré konštatovali inšpektori OSN, nepredstavuje dostatočný dôvod na začatie vojenskej akcie. Postavili sa preto proti akémukoľvek jednostrannému vojenskému zásahu a konštatovali, že preventívny úder by bol v protiklade s medzinárodným právnym poriadkom. Po vypuknutí vojny bolo možné aj v radoch poslancov zaregistrovať rozkol, spôsobený názorovými rozdielmi medzi európskymi vládami, a preto nemohli prijať nové spoločné stanovisko k vojne. Na druhej strane sa však podarilo dosiahnuť široký konsenzus v prípade správy o rekonštrukcii krajiny.

Parlament a Stredný východ

V októbri 2003, teda v období, keď je násilie na Strednom východe na dennom poriadku, prijíma EP správu, ktorá vyzýva izraelskú vládu ako aj hlavných palestínskych predstaviteľov na bezpodmienečnú aplikáciu "cestovnej mapy", vypracovanej Štvorkou (Spojené štáty, Rusko, EÚ, OSN). EP sa vyslovuje za spolužitie v rámci dvoch samostatných štátov, kde by mohol žiť každý v bezpečí. Poslanci ostro odsudzujú palestínsky terorizmus a vyzývajú palestínskych predstaviteľov, aby opätovne nastolili verejný poriadok a vyvinuli viditeľné a konkrétne snahy pri likvidácii teroristických organizácií. Zároveň vyzývajú izraelskú vládu, aby stiahla svoje vojenské sily z palestínskych území, ukončila cielené zabíjanie a zastavila rozširovanie izraelských osád ako aj stavbu "bezpečnostného múru".

V apríli 2002 schválil EP odporúčanie určené Rade o pozastavení platnosti asociačnej dohody medzi Úniou a Izraelom (269 za, 208 proti, 22 sa zdržalo) z dôvodu pokračujúcej vojenskej eskalácie zo strany izraelskej vlády. Rada ministrov však toto odporúčanie odmietla.

Vo februári 2003 bola vytvorená na základe žiadosti podpísanej 170 poslancami pracovná skupina na preskúmanie pomoci poskytnutej palestínskym orgánom. V niektorých prípadoch totiž vzniklo podozrenie, že táto pomoc bola využitá na iné účely, dokonca možno aj na financovanie teroristických sietí. Táto pracovná skupina napriek tomu, že nemala právomoci oficiálneho vyšetrovacieho výboru, si v rámci legislatívnej právomoci EP stanovila za cieľ preskúmať prehľadnosť účtov Únie. 31. marca 2004 schválila pracovná skupina dve správy (jednu "väčšinovú" a druhú "menšinovú") z dôvodu odlišného výkladu zozbieraných informácií. Tieto dve správy však prichádzajú minimálne k podobným záverom: ak sa Únia v budúcnosti rozhodne opätovne poskytnúť palestínskym orgánom pomoc priamo zo svojho rozpočtu, bude potrebné stanoviť jasné podmienky a zvoliť vhodnejšie kontrolné nástroje. Tieto správy preskúmajú tri príslušné výbory (rozpočtový výbor, výbor pre kontrolu rozpočtu, výbor pre zahraničné záležitosti) počas budúceho funkčného obdobia.



  
Spravodajcovia:
  
Spolocná európska politika v oblasti bezpecnosti a obrany po Kolíne a Helsinkách: Catherine Lalumière (PES, F)
Etický kódex vývozu zbraní (1. výrocná správa): Gary Titley (PES, UK)
Etický kódex vývozu zbraní (2. výrocná správa): Gary Titley (PES, UK)
Etický kódex vývozu zbraní (3. výrocná správa): Gary Titley (PES, UK)
Etický kódex vývozu zbraní (4. výrocná správa): Karl von Wogau (EPP-ED, D)
Situácia v Iraku jedenást rokov po vojne v Perzskom zálive: Baroness Nicholson of Winterbourne (ELDR, UK)
Pokrok dosiahnutý pri realizácii spolocnej zahranicnej a bezpecnostnej politiky: Elmar Brok (EPP-ED, D)
Nová európska bezpecnostná a obranná štruktúra - priority a nedostatky: Philippe Morillon (EPP-ED, F)
Hlavné aspekty a základné volby SZBP, financné zahrnutie do rozpoctu ES: Elmar Brok (EPP-ED, D)
Obranné vybavenie: európska politika, priemysel a trh: Luís Queiró (UEN, P)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Spolocná európska politika v oblasti bezpecnosti a obrany po Kolíne a Helsinkách - text prijatý Parlamentom
Etický kódex vývozu zbraní (1. výrocná správa) - text prijatý Parlamentom
Etický kódex vývozu zbraní (2. výrocná správa) - text prijatý Parlamentom
Etický kódex vývozu zbraní (3. výrocná správa) - text prijatý Parlamentom
Etický kódex vývozu zbraní (4. výrocná správa) - text prijatý Parlamentom
Situácia v Iraku jedenást rokov po vojne Perzskom zálive - text prijatý Parlamentom
Pokrok dosiahnutý pri realizácii spolocnej zahranicnej a bezpecnostnej politiky - text prijatý Parlamentom
Nová európska bezpecnostná a obranná štruktúra - priority a nedostatky - text prijatý Parlamentom
Hlavné aspekty a základné volby SZBP, financné zahrnutie do rozpoctu ES - text prijatý Parlamentom
Obranné vybavenie: európska politika, priemysel a trh - text prijatý Parlamentom

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004