Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Obcianske práva
Spravodlivost
a vnútorné záležitosti
Zahranicné vztahy
Bezpecnost a obrana
Ludské práva
Vztahy s balkánskymi krajinami
Zmluvy s krajinami mimo EÚ
Medzinárodný obchod
Rozvojová spolupráca
EU-ACP
Nášlapné míny
Životné prostredie /
Ochrana spotrebitela
Doprava / Regionálna politika
Polnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE

> Free Trade and Development


Krajiny ACP (africkej, karibskej a tichomorskej oblasti): rovnocenné partnerstvo

V roku 1958, ked sa zrodilo EHS, niekolko clenských štátov ešte patrilo medzi kolonialistov. Aj po dekolonizácii však zostala väcšia cast krajín Afriky závislá na výhradných ekonomických vztahoch s Európou. Tieto vztahy boli potvrdené mnohými, svojho druhu výnimocnými zmluvami s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (ACP). Dlhorocná spolupráca prerástla do skutocného partnerstva dohodou podpísanou v Cotonou v roku 2000. Z pohladu Európskeho parlamentu je velmi dôležitým politickým prínosom tejto dohody vytvorenie spolocnej inštitúcie založenej na skutocne rovnocennom partnerstve - Zmiešaného parlamentného zhromaždenia ACP-EÚ.

Pätnást, coskoro dvadsat pät, clenských štátov na európskej strane. Sedemdesiatsedem štátov na strane ACP. Najstaršie vztahy Únie s tretími krajinami, specatené najskôr Yaoundskou konvenciou v roku 1964, potom Lomskými konvenciami, sú dnes riadené Dohodou z Cotonou, podpísanou 23. júna 2000 v Benine. Ako každá asociacná dohoda, aj táto vstúpila oficiálne do platnosti po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, a to l. apríla 2003. Na rozdiel od predchádzajúcich dohôd, uzatváraných na 5 alebo 10 rokov, Dohoda z Cotonou pokrýva dlhšie obdobie: bola uzavretá na 20 rokov. Podstatne mení politiku medzinárodnej spolupráce a inštitucionalizuje parlamentné vztahy do podoby skutocného "Zmiešaného parlamentného zhromaždenia" (JPA).

Pravidelný politický dialóg

Toto zhromaždenie, ktoré je jediné svojho druhu vo svete, sa po šiesty krát zišlo v októbri 2003 v Ríme. Zhromaždenie pozostáva z jedného vyslaného delegáta z každej krajiny ACP a z rovnakého poctu poslancov EP. Zo zaciatku krajiny ACP zastupovali väcšinou clenovia vlád a velvyslanci. Po posledných schôdzach európski poslanci so spokojnostou konštatovali coraz vyššiu úcast svojich kolegov z krajín ACP. Táto zmena posilnuje parlamentný dialóg medzi Severom a Juhom, nie je to však bezproblémový proces. V novembri 2002 sa mala v Bruseli konat piata plenárna schôdza. Túto musel Európsky parlament zrušit po tom, ako Zimbabwe zakázalo dvom poslancom vstup do Únie, z dôvodu diplomatických sankcií, uvalených na Mugabeho režim.

Jadro Dohody z Cotonou tvorí, okrem stratégie rozvoja a boja proti chudobe, aj politický dialóg. Práve tu môže Zhromaždenie zohrat svoju velkú úlohu. Poslanci by sa mali snažit najmä o rozšírenie demokratických procesov: v praxi to môže znamenat organizovanie spolocných vyšetrovacích misií, ako to bolo na Pobreží slonoviny, alebo pozorovanie volieb, ako v Keni. Naviac je naplánované, že Zhromaždenie pravidelne vypocuje zástupcov spomedzi obcanov. Vytvorením troch pravidelných výborov na prípravu plenárnych schôdzí sa zlepšilo inštitucionálne usporiadanie Zhromaždenia, ktoré však stále nemá k dispozícii všetky potrebné prostriedky na presadenie svojho vplyvu. Nedisponuje napríklad právomocou rozpoctovej a politickej kontroly súvisiacej s financným zabezpecením spolupráce.

Úloha Európskeho parlamentu sa však postupne zvyšuje. Nástroj financovania spolupráce s krajinami ACP - Európsky fond pre rozvoj - doposial nepatrí medzi bežné rozpoctové procedúry a teda ani pod právomoci EP, ktorý už dávno žiada o zaradenie tohto fondu do rozpoctu. Táto požiadavka bola predložená v Konvente o budúcnosti Európy a mohla by sa naplnit zakotvením do Ústavnej zmluvy. Poslanci by tak mali možnost priamo ovplyvnit financovanie spolupráce, zarucit demokratickú kontrolu a dohliadnut, aby tieto prostriedky neboli použité na iné potreby Spolocenstva.

Odstránit chudobu

Na rozdiel od predošlých dohovorov, Dohoda o partnerstve otvára širšie pole pôsobnosti, ako len bežný rozvoj. Posilnuje inštitucionálny rozmer a politiku vztahov medzi EÚ a krajinami ACP vo sférach ludských práv, demokracie a riadenia verejných záležitostí. Do novej Dohody boli výslovne zaclenené aj oblasti ako sú migrácia, prevencia pred konfliktmi a udržiavanie mieru.

Hlavným cielom zostáva aj nadalej odstránenie chudoby, avšak nielen cestou financnej výpomoci. Pre rozvojové krajiny je totiž dôležitá i pomoc pri integrácii do svetovej ekonomiky, pokracovanie v naplnaní trvalého a stabilného rastu a zlepšenie prístupu ku zdrojom produkcie. V krajinách ACP sa taktiež podnecuje regionálna a subregionálna integrácia na vyššej úrovni, ktorá môže pritiahnut súkromných investorov.

Dohoda z Cotonou uvádza, že naša ekonomická a obchodná spolupráca s ACP musí prebiehat "s ohladom na ich politickú vôlu a priority pre rozvoj" a v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. V Lomskej dohode bola obchodná spolupráca založená najmä na zvýhodnených jednostranných sadzbách, ktoré povolovali bezcolný prístup na trh spolocenstva väcšine produktov z ACP. Do budúcnosti sa musia uvolnit výmenné vztahy medzi Úniou a krajinami ACP. Od roku 2002 sa rokuje o nových obchodných dohodách, ktoré by mali vstúpit do platnosti najneskôr do roku 2008. S ohladom na nestabilnú asymetriu, závislú od stupna rozvoja v rozlicných štátoch ACP, sa zacne uplatnovat režim vzájomnej volnej výmeny tovarov a služieb.

Za "sprevádzanú" volnú výmenu

Parlament má pri týchto rokovaniach obmedzené možnosti, vyjadruje sa iba k rokovaniam o obchodných dohodách.

Môže však vydat uznesenia a upozornit Komisiu a Radu na niektoré aspekty. Od otvorenia prvej etapy rokovaní o dohodách o ekonomickom partnerstve presadzoval Parlament názor, že otvorenie trhu nie je dostatocným riešením.

Podla poslancov musí toto otvorenie sprevádzat aj podpora na zlepšenie obchodnej a produktívnej infraštruktúry krajín ACP, aby sa zvýšila technologická úroven ich vývozu a výskumu a ich úroven vzdelávania. Presun technológie však musí íst ruka v ruke so zjednodušením podmienok pri pridelovaní výrobných licencií v rozvojových krajinách. A platí to obzvlášt pri liekoch. Poslanci sa tiež obávali zaclenenia sféry služieb do vyjednávaní. Domnievajú sa, že k riešeniu tejto otázky treba pristupovat s otvorenostou, a že by mal byt z rokovaní vylúcený verejný sektor.



  
Spravodajcovia
  
Dohoda o partnerstve so štátmi africkej, karibskej a tichomorskej oblasti: Didier Rod (Greens/EFA, F)
Rokovania o dohodách o ekonomickej spolupráci s krajinami a oblastami ACP: Yasmine Boudjenah (GUE/NGL, F)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2000: Miguel Angel Martínez Martínez (PES, E)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2001: Marie-Arlette Carlotti (PES, F)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2002: Joaquim Miranda (GUE/NGL, P)
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2003: Colette Flesch (ELDR, L)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Dohoda o partnerstve so štátmi africkej, karibskej a tichomorskej oblasti
Rokovania o dohodách o ekonomickej spolupráci s krajinami a oblastami ACP - text prijatý Parlamentom
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2000 - text prijatý Parlamentom
Stretnutie Spolocného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2001
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2002 - text prijatý Parlamentom
Cinnost Zmiešaného zhromaždenia ACP-EÚ v roku 2003 - pripravuje sa

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004