Justičná spolupráca v trestných veciach
Tento informačný list vysvetľuje, že v EÚ je justičná spolupráca v trestných veciach založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí, čo zahŕňa opatrenia na aproximáciu právnych predpisov členských štátov vo viacerých oblastiach. Lisabonskou zmluvou vznikol pevnejší základ pre rozvoj trestného súdnictva a Európsky parlament zároveň získal nové právomoci.
Právny základ
- Články 82 až 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- právo iniciatívy má nielen Komisia, ale aj členské štáty, ak zastupujú štvrtinu členských štátov Rady (článok 76 ZFEÚ),
- s Parlamentom sa len konzultuje o osobitných opatreniach v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré následne jednomyseľne prijíma Rada. Ak sa v Rade nedosiahne jednomyseľnosť, ešte stále je možná posilnená spolupráca medzi aspoň deviatimi členskými štátmi.
- smernica o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (smernica 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010),
- smernica o práve na informácie v trestnom konaní (smernica 2012/13/EÚ z 22. mája 2012),
- smernica o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (smernica 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013),
- smernica o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (smernica (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016),
- smernica o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (smernica (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016),
- smernica o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (smernica (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016),
- nariadenie o odovzdávaní trestného konania (nariadenie (EÚ) 2024/3011 z 27. novembra 2024).
- smernica o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (smernica (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016),
- smernica o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (smernica (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017),
- nariadenie o riešení šírenia teroristického obsahu online (nariadenie (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021),
- nariadenie o digitálnej výmene informácií v prípadoch terorizmu, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (nariadenie (EÚ) 2023/2131 zo 4. októbra 2023).
- smernica o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (smernica o počítačovej kriminalite) (smernica 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013),
- smernica o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (smernica 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014),
- smernica o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (smernica 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014),
- smernica o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (smernica 2014/62/EÚ z 15. mája 2014),
- smernica o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017),
- smernica, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (smernica (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018),
- smernica o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (smernica (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018),
- nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (nariadenie (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018),
- smernica o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (smernica (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019),
- smernica o vymáhaní majetku a konfiškácii (smernica (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024),
- nariadenie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (nariadenie (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024).
- smernica o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (smernica 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014),
- nariadenie o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) (nariadenie (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018),
- nariadenie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (nariadenie (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018),
- nariadenie, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (nariadenie (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019); toto nariadenie súvisí so smernicou o výmene informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a o Európskom informačnom systéme registrov trestov (ECRIS), ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV (smernica (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019),
- nariadenie o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie (nariadenie (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019),
- smernica o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV (smernica (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023),
- nariadenie o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (nariadenie (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023),
- smernica, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania elektronických dôkazov v trestnom konaní (smernica (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023).
- smernica o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (smernica 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011),
- smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (smernica 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011),
- smernica o európskom ochrannom príkaze (smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011),
- smernica, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012),
- smernica o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (smernica (EÚ) 2024/1385 zo 14. mája 2024),
- smernica, ktorou sa mení smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (smernica (EÚ) 2024/1712 z 13. júna 2024).
Ciele
Postupné zrušenie hraničných kontrol v EÚ značne zjednodušilo voľný pohyb občanov EÚ, ale zároveň uľahčilo medzinárodné pôsobenie páchateľov trestných činov. V záujme riešenia problému cezhraničnej trestnej činnosti zahŕňa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti opatrenia na podporu vzájomnej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi v trestných veciach. Na začiatku stojí zásada vzájomného uznávania. Na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu a zaručenie ochrany práv obetí, podozrivých a väzňov v celej EÚ boli prijaté osobitné opatrenia.
Výsledky
A. Hlavné legislatívne akty EÚ týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach
1. Postupy prijímania
V súlade so ZFEÚ sa väčšina opatrení v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach prijíma riadnym legislatívnym postupom a podlieha súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Ak aj odhliadneme od špecifík priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (výnimky pre Írsko a Dánsko – protokoly 21 a 22, ktoré sú prílohou k ZFEÚ – a výsadné postavenie národných parlamentov – protokoly 1 a 2), justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca neboli plne integrované do rámca EÚ a zachovávajú si niektoré pôvodné črty z čias pred Lisabonskou zmluvou:
2. Hlavné legislatívne akty prijímané riadnym legislatívnym postupom
a. Spoločné minimálne normy pre trestné konanie:
b. Boj proti terorizmu:
c. Boj proti korupcii, počítačovej kriminalite, podvodom a praniu špinavých peňazí:
d. Výmena informácií medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ:
e. Ochrana obetí:
B. Agentúry justičnej spolupráce v trestných veciach a iné príslušné orgány
1. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust)
Eurojust podporuje a skvalitňuje koordináciu vyšetrovania a trestného stíhania, ako aj spoluprácu medzi orgánmi členských štátov. Uľahčuje najmä spracúvanie žiadostí o medzinárodnú vzájomnú právnu pomoc a vykonávanie žiadostí o vydanie. Eurojust v rámci svojich možností podporuje orgány členských štátov s cieľom zefektívniť ich vyšetrovanie a stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti.
Eurojust môže pomáhať členskému štátu na jeho žiadosť pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní týkajúcom sa tohto členského štátu a nečlenského štátu, ak Eurojust a nečlenský štát majú uzavretú dohodu o spolupráci alebo ak bol preukázaný zásadný záujem.
Rieši tie isté druhy trestných činov a prečinov, v ktorých má právomoc Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ako je terorizmus, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, falšovanie, pranie špinavých peňazí, počítačová kriminalita, trestné činy proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov a korupcie, trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, trestné činy proti životnému prostrediu a účasť v zločineckej organizácii. Eurojust tiež môže na žiadosť členského štátu pomáhať pri vyšetrovaní a stíhaní iných druhov trestných činov.
V súvislosti s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, pôsobí na Ukrajine od marca 2022 spoločný vyšetrovací tím (SVT) EÚ podporovaný Eurojustom. Sedem členov SVT sa 14. apríla 2023 dohodlo na vyšetrovaní nielen údajných vojnových zločinov, ale aj zločinov genocídy spáchaných na Ukrajine. Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA), čo je justičné centrum začlenené do Eurojustu, umožňuje výmenu dôkazov a spoločnú stratégiu trestného stíhania. Eurojust takisto spravuje databázu dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov na podporu práce SVT a iných vyšetrovaní medzinárodných trestných činov. Eurojust sa 2. apríla 2024 zúčastnil na medzinárodnej konferencii na tému Obnova spravodlivosti pre Ukrajinu v Haagu s cieľom zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri vyšetrovaní trestných činov, stíhaní páchateľov a koordinácii medzinárodného úsilia. Eurojust usporiadal 2. októbra 2025 stretnutie s Radou Európy s cieľom predstaviť prípravné práce, ktoré sa vykonali v rámci ICPA v súvislosti s budúcim Osobitným tribunálom pre zločin agresie voči Ukrajine.
V septembri 2024 Eurojust oficiálne spustil európsku justičnú sieť pre organizovanú trestnú činnosť (EJOCN), ktorá slúži ako centrum špecializovaných odborných znalostí na podporu justičných orgánov v boji proti organizovanej trestnej činnosti.
V apríli 2022 Komisia uverejnila návrh na rozšírenie mandátu Eurojustu. O niekoľko týždňov neskôr Parlament a Rada dosiahli dohodu o revidovanom mandáte, ktorá Eurojustu umožňuje uchovať, analyzovať, ukladať a vymieňať si dôkazy o vojnových zločinoch, genocíde a zločinoch proti ľudskosti s príslušnými justičnými orgánmi členských štátov a s Medzinárodným trestným súdom. Nové nariadenie o Eurojuste bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 31. mája 2022 a nadobudlo účinnosť nasledujúci deň.
Predchádzajúci právny rámec pre Eurojust (rozhodnutie Rady 2009/426/SVV o posilnení Eurojustu zo 16. decembra 2008) nadobudol účinnosť 4. júna 2009. Dňa 12. decembra 2019 sa začalo uplatňovať nariadenie (EÚ) 2018/1727. Súčasným právnym základom Eurojustu je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 z 30. mája 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o uchovanie, analýzu a ukladanie dôkazov v Eurojuste v súvislosti s genocídou, trestnými činmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a súvisiacimi trestnými činmi.
Eurojust každý rok zverejňuje výročnú správu. Dňa 15. mája 2025 Eurojust uverejnil svoju výročnú správu za rok 2024. Činnosť Eurojustu sa v roku 2024 zameriavala na justičnú reakciu EÚ na vojnu na Ukrajine a prehĺbenie jej spolupráce s tretími krajinami. V januári 2025 Eurojust a Europol uverejnili správu s názvom Spoločné výzvy v oblasti počítačovej kriminality.
Eurojust sídli v holandskom Haagu.
2. Európska prokuratúra (EPPO)
Nariadenie Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia EPPO (nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017), je účinné od 20. novembra 2017. Parlament udelil súhlas s návrhom nariadenia Rady vo svojej pozícii z 5. októbra 2017.
EPPO je nezávislým úradom zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie a vykonávanie spravodlivosti za trestné činy proti rozpočtu EÚ, ako sú podvody, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH v hodnote viac ako 10 miliónov EUR. Zoznam trestných činov by sa v budúcnosti mohol rozšíriť tak, aby zahŕňal napríklad terorizmus.
V roku 2019 Parlament a Rada na základe vzájomnej dohody vymenovali prvú hlavnú európsku prokurátorku Lauru Codruțu Kövesiovú na sedemročné funkčné obdobie, ktoré nie je obnoviteľné.
Doteraz sa k EPPO pripojilo 24 členských štátov. Zvyšné členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú, sa môžu kedykoľvek pripojiť. Ústredie EPPO sídli v Luxemburgu spolu s kanceláriami generálneho prokurátora a kolégia prokurátorov zastupujúcich všetky zúčastnené členské štáty. Dohliadajú na každodenné vyšetrovanie trestných činov delegovanými prokurátormi.
EPPO začala svoju činnosť 1. júna 2021 a už vedie mnohé vyšetrovania. Práca pokračuje aj v niekoľkých ďalších oblastiach vrátane prispôsobenia vnútroštátnych justičných systémov nariadeniam o EPPO, vymenovania európskych delegovaných prokurátorov a náboru zamestnancov.
Dňa 19.marca 2025 EPPO predložila svoju výročnú správu za rok 2024 na spoločnej schôdzi Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu. Na konci roka 2024 viedla EPPO celkovo 2 666 aktívnych vyšetrovaní (zvýšenie o 38 % oproti predchádzajúcemu roku), pričom odhadované škody pre rozpočet EÚ boli vo výške 24,8 miliardy EUR (o 22,5 % viac ako v roku 2023). Viac ako polovica odhadovaných škôd (13,15 miliardy EUR) súvisí s cezhraničnými podvodmi v oblasti DPH, pričom takmer systematické zapojenie zločineckých organizácií predstavuje veľké riziko pre vnútornú bezpečnosť.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament zohráva kľúčovú úlohu v koncipovaní právnych predpisov EÚ v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a boj proti trestnej činnosti a korupcii považuje za politickú prioritu. V oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach má rovnaké postavenie ako Rada. Riadny legislatívny postup sa uplatňuje v takmer všetkých oblastiach trestného práva EÚ okrem niekoľkých výnimiek, ku ktorým patrí najmä postup súhlasu so zriadením EPPO.
Hlavným nástrojom na dosiahnutie justičnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi je Eurojust. V rámci reformy Eurojustu Parlament aktívne obhajoval väčšiu parlamentnú kontrolu a posilnenie pravidiel ochrany údajov.
Parlament 1. decembra 2020 zorganizoval (prostredníctvom účasti na diaľku z dôvodu pandémie COVID-19) prvú medziparlamentnú schôdzu výborov na tému Hodnotenie činností Eurojustu. Účelom tejto schôdze bolo prvé posúdenie činností Eurojustu Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v súlade s článkom 85 ZFEÚ a nariadením (EÚ) 2018/1727. Druhá medziparlamentná schôdza výborov zameraná na hodnotenie činností Eurojustu sa konala 1. februára 2022, tretia sa uskutočnila 30. novembra 2022 a štvrtá 7. novembra 2023 v Bruseli. Piata medziparlamentná schôdza výborov sa konala 2. decembra 2024 a šiesta sa uskutočnila 20. novembra 2025.
Parlament prijal 20. januára 2021 uznesenie o vykonávaní európskeho zatykača a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (a takisto schválil správu o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 prijatého pred Lisabonskou zmluvou). V tomto uznesení Parlament posúdil výsledky zjednodušeného cezhraničného súdneho postupu odovzdávania, ktorým sa v roku 2004 nahradili zdĺhavé postupy vydávania osôb v EÚ, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí.
Parlament 6. októbra 2021 prijal uznesenie o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach. Dňa 13. marca 2024 prijal pozíciu k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii prijatý 13. júna 2024).
Parlament nedávno pripravil správy a uznesenia o týchto otázkach: predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu, boj proti korupcii, predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu a ochrana obetí, odovzdávanie trestného konania, práva obetí, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, konfiškácia a vymáhanie majetku, nenávistné prejavy na internete, odhaľovanie a odstraňovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí, počítačová kriminalita, digitalizácia justície, spolupráca v oblasti presadzovania práva, terorizmus a násilná radikalizácia a rušivý špionážny softvér.
Parlament prijal 12. marca 2024 pozíciu k novej smernici zameranej na porušovanie sankcií EÚ. Komisia navrhla uvedenú smernicu v decembri 2022 v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Smernica bola prijatá 24. apríla 2024. Tento právny predpis stanovuje vymedzenie trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení EÚ a zároveň kriminalizuje obchádzanie sankcií.
Politiky v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa stále vyvíjajú a zameriavajú sa najmä na účinnejší boj proti celoúnijným hrozbám a trestnej činnosti. Parlament prijal osobitné opatrenia na boj proti terorizmu, nadnárodnej trestnej činnosti, korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí a na ochranu práv obetí, podozrivých a väzňov v celej EÚ. Prijalo sa aj niekoľko opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi.
Tretie plenárne zasadnutie fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnej justície EÚ sa konalo 1. a 2. októbra 2025 v Bruseli.
Parlament preskúma pripravované legislatívne návrhy týkajúce sa budúcnosti Eurojustu a pravidiel boja proti organizovanej trestnej činnosti, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2026, a bude o nich hlasovať.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre spravodlivosť, občianske slobody a inštitucionálne veci. Viac informácií nájdete na webovom sídle Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
Mariusz Maciejewski / Alessandro Davoli