| Európska únia a jej clenské štáty prispievajú v súcasnosti najväcším podielom k rozvojovej a humanitárnej pomoci vo svete. Boj proti chudobe je hlavným cielom európskej spolupráce. Na dosiahnutie tohto ciela presadzovali poslanci najmä zlepšenie vzdelávacích a zdravotných systémov. Funkcné obdobie bolo poznacené decentralizáciou rozvojovej politiky v snahe priblížit politiku konkrétnym podmienkam a potrebám obyvatelstva. Parlament, ktorý má tak zákonodarné ako aj rozpoctové právomoci, riadi túto politiku Spolocenstva.
Približne 800 miliónov ludí vo svete, z toho 200 miliónov detí, trpí chronickou podvýživou a 20% svetovej populácie žije z menej ako jedného dolára denne. Pritom takmer všetci títo ludia žijú v rozvojových krajinách, podobne ako 90% ludí postihnutých AIDS. Európska únia vyvinula za 40 rokov proaktívnu politiku, ktorej cielom je zmenšit rozdiely medzi severom a juhom. Od šestdesiatych rokov uzatvorilo EHS dohody s viacerými rozvojovými krajinami, a to ešte predtým, ako sa na základe Maastrichtskej zmluvy stala politika v oblasti rozvojovej spolupráce v roku 1992 samostatnou politikou. Spolocenstvo musí pri realizácii ostatných politík zohladnovat ciele rozvojovej politiky a zladit svoje aktivity s aktivitami clenských štátov, tretích krajín a medzinárodných organizácií.
Väcšia decentralizácia a rôznorodost
Politika v oblasti rozvoja a spolupráce sa vyvíja v snahe priblížit sa podmienkam a príjemcom pomoci. Malo by sa urobit všetko preto, aby sa do rozvoja co najviac zapojila obcianska spolocnost v príslušných krajinách a v krajinách Európskej únie. Priamu financnú pomoc od Spolocenstva môže dostat verejná správa, ale aj profesné záujmové združenia, odbory, školy a kultúrne inštitúcie, cirkvi alebo združenia miestneho obyvatelstva.
Poslanci trvali na tom, aby medzi organizácie, na ktoré sa decentralizácia vztahuje, patrili spolocenské hnutia bojujúce za demokratizáciu a ludské práva, najmä za sociálne práva. Podla poslancov musí Komisia pri vypracovávaní stratégií rozvoja oslovit aj neštátne organizácie. Podpora mimovládnych organizácií a rešpektovanie ludských práv sú rok co rok súcastou rozpoctových priorít Parlamentu pri rokovaní s Radou ministrov. Spolupráca by už nemala spocívat iba na medzištátnych vztahoch.
Na druhej strane štedrá pomoc krajín nie je stále nezištná. A tak slúži väcšina verejnej pomoci urcenej pre rozvoj, na financovanie nákupu tovaru a služieb od poskytovatelov pomoci. Zavedenie neviazanosti pomoci má ukoncit toto viac alebo menej priame prepojenie medzi udelovaním pomoci a podpisovaním zmlúv. Poslanci žiadali o presadenie neviazanosti pomoci pre všetku verejnú pomoc urcenú pre rozvoj v nasledujúcich piatich rokoch.
Prednost zdraviu a vzdelávaniu
Zdravie a vzdelávanie mali výnimocné postavenie medzi pocetnými témami, ktorými sa Parlament zaoberal pocas tohto funkcného obdobia. Boj proti chorobám, ktoré sú spojené s chudobou, napr. AIDS, tuberkulóza a malária, je naliehavou celosvetovou prioritou. Pustošenie AIDS v Afrike marí niekolkorocné úsilie o rozvoj. Poslanci preto podporili založenie Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a výrazne zvýšili financnú podporu Spolocenstva. Opakovane zdôraznovali, že lepší prístup k informáciám a k zdravotnej starostlivosti pomôže v boji proti pandémii AIDS a proti chudobe.
Podla poslancov sa podarí chudobu znížit iba vtedy, ak bude mat co najviac ludí prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a k vzdelávaniu. Pri viacerých príležitostiach upozornili poslanci na dôležitost základného vzdelávania a požadujú, aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie cielov pre toto tisícrocie v tejto oblasti, t. j. aby v roku 2015 všetky deti navštevovali základnú školu. V súcasnosti nemá prístup k vzdelávaniu 113 miliónov detí, z toho predstavujú velkú väcšinu dievcatá, a v rozvojových krajinách je 860 miliónov analfabetov. Parlament žiada, aby sa na vzdelávanie použilo 8% rozpoctu výboru pre rozvoj v porovnaní so 4% v roku 2001. Týka sa to najmä vzdelávania a boja proti analfabetizmu dospelých, najmä žien.
Humanitárna pomoc: vizitka vonkajších aktivít EÚ ?
ECHO, Humanitný úrad Európskych spolocenstiev založený v roku 1992, sa stal hlavným poskytovatelom humanitárnej pomoci na celosvetovej úrovni. V roku 2003 vynaložil viac ako 600 miliónov eúr. Tento orgán Komisie bol zriadený na žiadost Európskeho parlamentu. ECHO prehodnocuje potreby vzhladom na humanitárnu pomoc a financuje partnerské organizácie pôsobiace priamo na mieste. Parlament ako rozpoctový orgán požaduje každý rok zvýšenie pridelených financných prostriedkov. Svojimi uzneseniami o cinnosti ECHO vyvíja Parlament tlak na urcovanie priorít a poukazuje na dodržiavanie princípu neutrality pri poskytovaní humanitárnej pomoci.
Jednou zo skutocností, ktorá znepokojuje poslancov, je nedostatok transparentnosti cinnosti ECHO. Potravinové dávky poskytované detom v Afrike, mimochodom prostredníctvom verejnosti dobre známych mimovládnych organizácií alebo prostredníctvom agentúr Organizácie spojených národov, sú financované do znacnej miery zo zdrojov Spolocenstva, a teda európskymi danovými poplatníkmi, ktorí o tom najcastejšie vôbec nevedia.
EUROMED: Európsko-stredomorské partnerstvo
Koncom roka 1995 bol zahájený Barcelonský proces medzi Európskou úniou a dvanástimi stredomorskými štátmi, Alžírskom, Cyprom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Maltou, Marokom, Palestínskym územím, Sýriou, Tuniskom a Tureckom. Dva z nich, Malta a Cyprus, sa 1. mája 2004 pripojili k EÚ a Turecko je kandidátom na vstup. Na druhej strane Líbya koncom februára 2004 prehlásila, že je pripravená zapojit sa do Barcelonského procesu. Cielom tohto partnerstva je posilnit politický dialóg a ekonomický rozvoj, a tak zabezpecit mier a prosperitu v regióne. Podobne ako Dohoda z Cotonou pre krajiny ACP (vid tiež našu poznámku "EÚ-ACP"), aj európsko-stredomorské partnerstvo zdôraznuje úlohu obcianskej spolocnosti. V rámci všetkých partnerstiev by sa mala jedného dna zaviest zóna volného obchodu. V súcasnosti má partnerstvo podobu asociacných dohôd uzatvorených medzi EÚ a viacerými stredomorskými štátmi. Program MEDA je financným nástrojom, ktorý má pomôct pri ekonomickej transformácii v partnerských krajinách. Na obdobie 2000-2006 má vyclenený rozpocet vo výške 5,35 milliárd eúr. Pôžicky mu môže okrem iného poskytovat Európska investicná banka.
Toto partnerstvo a jeho vývoj sa dotýkajú aj Parlamentu. Fórum zhromažduje poslancov zo všetkých štátov EÚ a štátov stredomoria, ako aj europoslancov. Na ministerskej konferencii v Neapole v decembri 2003 sa rozhodlo o transformácii fóra na ozajstné euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (EMPA), ktoré sa stretlo po prvýkrát 22. a 23. marca 2004 v Aténach. Táto zmena by mala umožnit väcšie zapojenie poslancov, z toho 45 europoslancov (z celkového poctu 240), ktorí sa budú môct pravidelne vyjadrovat k otázkam, týkajúcim sa euro-stredomorského partnerstva.
|
