Právo obchodných spoločností
Tento informačný list je o práve obchodných spoločností EÚ a spôsobe, akým EÚ stanovuje spoločné pravidlá pre podniky na vnútornom trhu EÚ. Uvádza sa v ňom právny základ a ciele uľahčenia slobody usadiť sa a ochrany zainteresovaných strán. Sú v ňom opísané hlavné pravidlá týkajúce sa zakladania spoločností, kapitálu, podávania správ, fúzií a cezhraničných činností, ako aj právne formy EÚ, ako je európska spoločnosť. Informačný list opisuje aj úsilie o digitalizáciu postupov spoločností a zjednodušenie cezhraničného podnikania. A napokon zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri zlepšovaní transparentnosti a podpore spravodlivých a účinných obchodných pravidiel v EÚ.
Právny základ
Predmetom článku 49, článku 50 ods. 1 a ods. 2 písm. g) a článku 54 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je sloboda spoločností a jednotlivcov usadiť sa na vnútornom trhu.
Ciele
Efektívny rámec správy a riadenia spoločností vytvára priaznivé podnikateľské prostredie na vnútornom trhu EÚ. Cieľom harmonizácie práva obchodných spoločností je podporovať slobodu usadiť sa (hlava IV kapitola 2 ZFEÚ) a uplatňovať základné právo stanovené v článku 16 Charty základných práv Európskej únie, a to slobodu podnikania v medziach stanovených v článku 17 charty (právo na vlastníctvo) (pozri 4.1.2).
Článok 49 ods. 2 ZFEÚ zaručuje právo začať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti (pozri 2.1.4).
Cieľom pravidiel EÚ v tejto oblasti je:
- umožniť zakladanie podnikov kdekoľvek v EÚ a zabezpečiť voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu (pozri 2.1.3),
- poskytovať ochranu akcionárom a ďalším subjektom, ktoré majú na spoločnostiach osobitný záujem,
- zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov,
- podnecovať podniky k cezhraničnej spolupráci (pozri 2.1.5).
- identifikácia prekážok, ktorým čelia spoločnosti v EÚ,
- harmonizácia práva obchodných spoločností,
- záruky proti obchádzaniu pravidiel,
- zjednodušenie registrácie spoločností,
- rozsah pôsobnosti 28. režimu.
- 48-hodinová digitálna integrácia prostredníctvom centrálneho rozhrania EÚ s maximálnymi nákladmi 100 EUR,
- nepožaduje sa žiadny minimálny kapitál,
- viaceré triedy akcií,
- harmonizovaný systém zamestnaneckých opcií na akcie v EÚ (EÚ-ESO), pričom by sa zdaňovalo až v čase odpredaja,
- zjednodušené digitálne insolvenčné konania založené na zásade používanej pri registrácii „jedenkrát a dosť“.
Vnútorný trh podporuje zakladanie spoločností, ktoré pôsobia po celej Európe. V súčasnosti je v EÚ registrovaných približne 24 miliónov spoločností, z čoho približne 80 % tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným. Keďže približne 98 až 99 % spoločností s ručením obmedzeným tvoria malé a stredné podniky (MSP), spoločnosti musia mať možnosť pôsobiť v celej EÚ na základe jednotného právneho rámca.
Dosiahnuté výsledky
A. Minimálny súbor spoločných povinností
Napriek tomu, že európske právo obchodných spoločností ako také nie je kodifikované, harmonizáciou vnútroštátnych predpisov práva obchodných spoločností sa vytvorili určité minimálne normy, ktoré sa vzťahujú na oblasti, ako sú ochrana záujmov akcionárov a ich práv, pravidlá týkajúce sa ponúk na prevzatie verejných akciových spoločností, sprístupnenie informácií o pobočkách, zlučovanie a fúzie a rozdelenie, minimálne pravidlá pre spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, finančné účtovníctvo a výkazníctvo, jednoduchší a rýchlejší prístup k informáciám o spoločnostiach a požiadavky na zverejňovanie určitých informácií spoločnosťami.
Balík predpisov v oblasti práva obchodných spoločností z roku 2019 však zjednodušil mnohé pravidlá, ktoré sa predtým uplatňovali rámci niekoľkých nástrojov EÚ.
1. Založenie spoločnosti, kapitálové požiadavky a požiadavky na zverejňovanie
Prvá smernica o práve obchodných spoločností (smernica 68/151/EHS) a druhá smernica o práve obchodných spoločností (smernica 77/91/EHS) patrili medzi prvé legislatívne akty, ktorými sa zaviedli harmonizované pravidlá pre obchodné spoločnosti naprieč členskými štátmi.
Cieľom prvej smernice o práve obchodných spoločností z roku 1968 bolo okrem iného poskytnúť verejnosti ľahší a rýchlejší prístup k informáciám o spoločnostiach a obchodných dohodách. Zaoberala sa aj platnosťou záväzkov, ktoré prijíma spoločnosť, a ich neplatnosťou. Vzťahuje sa na všetky verejné akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.
Druhá smernica o práve obchodných spoločností sa týkala len verejných akciových spoločností. Bolo v nej stanovené, že pri zakladaní takýchto spoločností sa vyžaduje minimálna výška schváleného základného imania (v súčasnosti 25 000 EUR, ako je stanovené v článku 6 smernice – teraz článku 45 smernice (EÚ) 2017/1132) ako záruka pre veriteľov a protihodnota obmedzeného ručenia akcionárov. Stanovili sa v nej aj pravidlá týkajúce sa udržiavania a úpravy základného imania, ako aj minimálna požiadavka na obsah zakladajúcich dokumentov takýchto spoločností.
Tieto dve smernice sa zmenili smernicou týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (smernica (EÚ) 2017/1132). Touto smernicou sa zaviedli aj požiadavky na zverejňovanie informácií v prípade zahraničných pobočiek spoločností, a to v znení zmien zavedených smernicou o používaní digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (smernica (EÚ) 2019/1151). Vzťahuje sa na spoločnosti z EÚ, ktoré zriaďujú pobočky v inom členskom štáte EÚ, ako aj na spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré zriaďujú pobočky v EÚ.
Dvanásta smernica o práve obchodných spoločností (smernica 2009/102/ES) poskytuje rámec pre spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, v ktorých všetky podiely vlastní jediný spoločník.
2. Transakcie spoločnosti týkajúce sa viac ako jednej krajiny
Smernicou o materských a dcérskych spoločnostiach (smernica 2011/96/EÚ zmenená smernicou 2014/86/EÚ) sa zavádzajú pravidlá zdaňovania, ktoré sú z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálne, pre skupiny spoločností pôsobiace v rôznych členských štátoch. Vďaka nej nedochádza k dvojitému zdaneniu dividend vyplatených dcérskou spoločnosťou v jednom členskom štáte svojej materskej spoločnosti v inom členskom štáte (pozri aj smernicu o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (smernica 2008/7/ES)).
Cieľom smernice o ponukách na prevzatie (smernica 2004/25/ES) je stanovenie minimálnych usmernení pre výkon ponúk na prevzatie spoločností, na ktoré sa vzťahujú zákony členských štátov. Sú v nej stanovené minimálne normy pre ponuky na prevzatie a zmeny kontroly a jej cieľom je chrániť menšinových akcionárov, zamestnancov a iné zainteresované strany. Aby mohli spoločnosti s ručením obmedzeným uplatňovať slobodu usadiť sa na jednotnom trhu, smernicou (EÚ) 2017/1132 sa stanovilo prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (obchodné registre). V smernici sa zharmonizovali záruky požadované v celej EÚ na ochranu záujmov akcionárov spoločností a tretích strán v prípade rozdelenia alebo vnútroštátneho zlúčenia, ako aj cezhraničných zlúčení spoločností s ručením obmedzeným a verejných akciových spoločností.
Okrem toho sa v nariadení týkajúcom sa systému prepojenia registrov (nariadenie (EÚ) 2021/1042) stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia obchodných registrov.
V decembri 2024 Parlament a Rada prijali smernicu, ktorou sa ďalej rozširuje a zdokonaľuje využívanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností (smernica (EÚ) 2025/25). Zmenili sa ňou časti smernice (EÚ) 2017/1131 a jej cieľom je zlepšiť transparentnosť a dôveru v podnikateľské prostredie v rámci jednotného trhu sprístupnením väčšieho množstva informácií v obchodných registroch a zároveň zabezpečiť, aby tieto informácie boli spoľahlivé a aktuálne. Smernica (EÚ) 2025/25 zavádza aj osvedčenie spoločnosti EÚ s cieľom uľahčiť existujúcim spoločnostiam zakladanie dcérskych spoločností alebo pobočiek v iných členských štátoch. Táto smernica nadobudla účinnosť 30. januára 2025 a členské štáty ju musia transponovať do 31. júla 2027. Transponované vnútroštátne opatrenia sa budú v závislosti od príslušného ustanovenia uplatňovať od 31. júla 2028 alebo od 1. augusta 2029.
3. Reštrukturalizácia spoločností (zlúčenie a splynutie, resp. rozdelenie, premiestnenie sídla)
Premiestnenie sídla spoločnosti s ručením obmedzeným z jedného členského štátu do druhého, ako aj jej zlúčenie a splynutie alebo rozdelenie, sú neoddeliteľnou súčasťou slobody usadiť sa zaručenej článkami 49 a 54 ZFEÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-210/06 Cartesio, body 111 – 113). Zásada slobody usadiť sa však nezaručuje, že spoločnosť, ktorá sa premiestni zo svojho domovského členského štátu do iného členského štátu, si môže zachovať štatút spoločnosti, ktorá sa riadi právom členského štátu, v ktorom bola založená.
Akcionári a tretie strany majú pri reštrukturalizácii spoločnosti (fúzii a rozdelení) rovnaké záruky. Pravidlá týkajúce sa zlúčenia alebo splynutia spoločností s ručením obmedzeným a verejných akciových spoločností a ich rozdelenia boli zmenené smernicou (EÚ) 2017/1132, ktorá takisto zaručuje ochranu akcionárom, veriteľom a zamestnancom.
Možnosť pôsobiť za hranicami štátu je dôležitou súčasťou existencie spoločnosti. Môže zahŕňať uskutočnenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo premeny a poskytnúť danej spoločnosti príležitosť na prežitie alebo na rast – napríklad využitím nových obchodných príležitostí v iných členských štátoch alebo prispôsobením sa zmene trhových podmienok. Pokiaľ ide o cezhraničné premeny, fúze a rozdelenia, v novembri 2019 prijali Parlament a Rada smernicu o cezhraničných premenách, zlúčeniach a splynutiach a rozdeleniach (smernica (EÚ) 2019/2121). Jej cieľom je odstrániť neodôvodnené prekážky, ktoré bránia spoločnostiam EÚ využívať slobodu usadiť sa na jednotnom trhu, a to uľahčením cezhraničných premien, zlúčení alebo splynutí a rozdelení. Smernica ďalej zavádza komplexné postupy pre tieto operácie a dodatočné pravidlá, ktorými sa riadia cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností so sídlom v členskom štáte EÚ. Okrem toho sú v nej stanovené podobné pravidlá, pokiaľ ide o práva zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní, a nariaďuje, aby boli zamestnanci o týchto operáciách primerane informovaní a aby sa s nimi konzultovalo o predpokladaných dôsledkoch takýchto operácií. Práva menšinových akcionárov a akcionárov bez hlasovacieho práva majú väčšiu ochranu, zatiaľ čo veritelia dotknutých spoločností dostávajú jasnejšie a spoľahlivejšie záruky.
Zatiaľ čo cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia sa v súčasnosti riadia smernicou o mobilite, otázka, či môže spoločnosť premiestniť svoje registrované sídlo za hranice bez toho, aby sa premenila na spoločnosť, ktorá sa riadi právom hostiteľského členského štátu, ešte nebola vyriešená na legislatívnej úrovni. Vo veci Polbud (C-106/16) sa už stanovilo, že sloboda usadiť sa vzťahuje na cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti na účely jej premeny na spoločnosť, ktorá sa riadi právom hostiteľského členského štátu. Tým sa vytvorili podmienky na prijatie smernice o mobilite.
4. Záruky týkajúce sa finančnej situácie spoločností
S cieľom zabezpečiť, aby informácie uvedené v účtovných dokladoch boli rovnocenné vo všetkých členských štátoch, bola prijatá smernica o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (smernica 2006/43/ES) a smernica o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov (smernica 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve)). Tieto smernice vyžadujú, aby účtovné závierky spoločnosti, ako sú ročné účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky, poskytovali verný a úplný obraz o aktívach, pasívach spoločnosti, jej záväzkoch, finančnej situácii a ziskoch alebo stratách spoločnosti, a stanovujú pravidlá schvaľovania osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárnych auditov. Cieľom smernice 2006/43/ES je posilniť hodnovernosť finančných výkazov spoločností stanovením minimálnych požiadaviek týkajúcich sa štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky. Smernicou o účtovníctve sa zjednodušujú požiadavky na finančné vykazovanie mikropodnikov v záujme zlepšenia ich konkurencieschopnosti. Zaviedla sa ňou aj povinnosť spoločností kótovaných v EÚ zahrnúť do výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení.
Nariadenie o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (nariadenie (ES) č. 1606/2002) harmonizuje finančné informácie predkladané verejne obchodovanými spoločnosťami s cieľom zaručiť ochranu investorov. Nariadenie o insolvenčnom konaní (nariadenie (EÚ) 2015/848), ktoré je založené na článku 81 ZFEÚ o spolupráci v občianskych veciach, pomáha riešiť spory v súvislosti s právomocou a právnymi predpismi a zaisťuje uznávanie súdnych rozhodnutí v celej EÚ. Neharmonizuje hmotné insolvenčné právo členských štátov, ale len stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa súdu príslušného na začatie insolvenčného konania, rozhodného práva a uznávania súdnych rozhodnutí. Tým by sa malo predovšetkým zabrániť presúvaniu aktív alebo súdnych konaní z jedného členského štátu do druhého. Cieľom smernice o reštrukturalizácii, platobnej neschopnosti a oddlžení (smernica (EÚ) 2019/1023) je dať „podnikateľom druhú šancu“. Táto smernica rieši nedostatky, na ktoré upozorňovali mnohí investori a ktoré sa týkajú rizika zdĺhavých alebo zložitých insolvenčných konaní v zahraničí, ktoré uvádzajú ako hlavný dôvod, prečo sa rozhodli neinvestovať mimo svojej krajiny.
5. Cezhraničné vykonávanie práv akcionárov
Smernicou o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (smernica 2007/36/ES zmenená smernicou, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, a smernicou o podnietení dlhodobého zapojenia akcionárov) sa rušia hlavné prekážky cezhraničného hlasovania v spoločnostiach registrovaných na regulovanom trhu, ktoré majú sídlo v členskom štáte, a to zavedením osobitných požiadaviek na výkon určitých práv akcionárov na valných zhromaždeniach. Stanovujú sa v nej aj určité práva pre akcionárov v spoločnostiach registrovaných na regulovanom trhu vrátane včasného prístupu k relevantným informáciám o valnom zhromaždení a ľahšieho hlasovania prostredníctvom splnomocnenca. Smernica (EÚ) 2017/828 podporuje zapojenie akcionárov a zavádza požiadavky v súvislosti s identifikáciou akcionárov, prenosom informácií, zjednodušením výkonu práv akcionárov, transparentnosťou inštitucionálnych investorov, správcov aktív a zastupujúcich poradcov, odmeňovaním členov orgánu spoločnosti a identifikáciou, schvaľovaním a zverejnením transakcií so spriaznenými osobami, pričom cieľom je chrániť menšinových akcionárov a zabrániť nekalému konaniu.
6. Výkazníctvo obchodných spoločností
EÚ stanovuje pravidlá týkajúce sa finančných informácií, ktoré musia spoločnosti zverejňovať, a auditu s cieľom zlepšiť integritu finančných výkazov.
a. Finančné výkazníctvo
Všetky spoločnosti s ručením obmedzeným musia zostavovať účtovné závierky na monitorovanie stavu svojej činnosti a poskytovať pravdivý a verný obraz o svojej finančnej situácii. V smernici o účtovníctve EÚ zaviedla pravidlá na zabezpečenie konzistentného a porovnateľného finančného výkazníctva v celej EÚ.
b. Podávanie správ o udržateľnosti podnikov
V pravidlách EÚ sa takisto vyžaduje, aby určité spoločnosti každoročne podávali správy o sociálnych a environmentálnych vplyvoch a rizikách súvisiacich s ich činnosťami. Pomáha to investorom, organizáciám občianskej spoločnosti, spotrebiteľom, tvorcom politík a iným zainteresovaným stranám hodnotiť nefinančnú výkonnosť veľkých spoločností a nabáda spoločnosti, aby si vypracovali zodpovedný prístup k podnikaniu.
V smernici o zverejňovaní nefinančných informácií (smernica 2014/95/EÚ) sa stanovujú pravidlá zverejňovania nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami. Tieto pravidlá sa vzťahujú na oblasti, ako sú environmentálne veci, sociálne záležitosti a prístup k zamestnancom, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu a rozmanitosť vo vrcholových orgánoch spoločností (napr. vek, pohlavie, vzdelanie a profesionálne skúsenosti). Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami.
Dňa 5. januára 2023 nadobudla účinnosť smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (smernica (EÚ) 2022/2464 (CSRD)). Touto smernicou sa modernizujú pravidlá týkajúce sa sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré sú podniky povinné oznamovať. Vykazovanie informácií o udržateľnosti sa teraz vyžaduje od väčšieho množstva veľkých spoločností, ako aj kótovaných MSP. Tým sa zabezpečuje aj prístup k informáciám potrebným na posúdenie investičných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a iných otázok súvisiacich s udržateľnosťou, takže sa vytvorí kultúra transparentnosti, pokiaľ ide o vplyv spoločností na ľudí a životné prostredie.
V rámci úsilia o zníženie zaťaženia vyplývajúceho z oznamovacích povinností sa nedávno schválenou smernicou o „odkladnom mechanizme“ (smernica (EÚ) 2025/794) zmenila smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (smernica (EÚ) 2024/1760), pokiaľ ide o dátumy, od ktorých majú členské štáty uplatňovať určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti. Komisia zároveň začala revíziu zameranú na uľahčenie vykazovania informácií o udržateľnosti a náležitej starostlivosti v rámci smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a nariadenia o taxonómii.
B. Právne subjekty EÚ
Formy právnych subjektov EÚ platia v celej EÚ a existujú popri vnútroštátnych právnych subjektoch. EÚ využíva rôzne legislatívne techniky, medzi ktorými sú samostatné celoeurópske právne formy vytvorené nariadeniami (európska spoločnosť, európske družstvo a Európske zoskupenie hospodárskych záujmov) a technika 28. režimu, v rámci ktorej harmonizované pravidlá EÚ koexistujú s vnútroštátnymi pravidlami, pričom podniky sa môžu dobrovoľne rozhodnúť pre rámec EÚ.
1. Európska spoločnosť
Po dlhom období rokovaní, ktoré trvalo 30 rokov, prijala Rada dva legislatívne nástroje potrebné na zriadenie európskej spoločnosti, a to nariadenie Rady o stanovách európskej spoločnosti (nariadenie (ES) č. 2157/2001) a smernicu 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na európskych spoločnostiach. Odvtedy je možné na území EÚ založiť spoločnosť vo forme verejnej akciovej spoločnosti, ktorá sa označuje latinským názvom Societas Europaea (SE).Podniky z najmenej dvoch členských štátov, ktoré chcú vytvoriť spoločnú SE, majú niekoľko možností: zlúčenie a splynutie, založenie holdingovej spoločnosti, vytvorenie dcérskej spoločnosti alebo transformácia na SE. SE musí mať formu kapitálovej spoločnosti. Na zabezpečenie primeranej veľkosti takýchto spoločností sa v článku 4 nariadenia stanovila požiadavka minimálneho základného imania vo výške 120 000 EUR.
Smernica 2001/86/ES má zaručiť, aby založenie SE nemalo za následok zánik alebo obmedzenie zapojenia zamestnancov, ktoré je bežnou praxou v spoločnostiach zúčastňujúcich sa na založení tejto európskej spoločnosti.
2. Európske družstvo
Nariadením o stanovách európskeho družstva (SCE) (ES) č. 1435/2003) sa zaviedol skutočný jednotný právny štatút európskeho družstva. Nariadenie umožňuje založiť družstvo fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko v rôznych členských štátoch, alebo právnickým osobám založeným podľa právnych predpisov rôznych členských štátov. Tieto nové európske družstvá môžu fungovať na celom vnútornom trhu s jednotnou právnou subjektivitou, pravidlami a štruktúrou, pričom sa od nich vyžaduje minimálne základné imanie vo výške 30 000 EUR.
Smernica 2003/72/ES dopĺňa tieto stanovy, pokiaľ ide o účasť zamestnancov na rozhodovaní v SCE, s cieľom zabezpečiť, aby založenie SCE nemalo za následok zánik alebo obmedzenie postupov na zapojenie zamestnancov, ktoré existujú v spoločnostiach zúčastňujúcich sa na založení tohto SCE.
3. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov
Nariadením o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) (nariadenie (EHS) č. 2137/85) sa stanovil štatút EZHZ. EZHZ, ktoré majú právnu subjektivitu, umožňujú spoločnostiam z jedného členského štátu spolupracovať v rámci spoločných podnikov so spoločnosťami alebo fyzickými osobami z iných členských štátov s cieľom podporovať alebo rozvíjať hospodársku činnosť svojich členov, a nie s cieľom dosahovať zisk pre seba. Akékoľvek dosiahnuté zisky sa rozdelia medzi členov. EZHZ nesmú prijímať investície zo strany verejnosti.
4. 28. režim: smerom k novému právnemu rámcu pre inovačné podniky
Dňa 28. mája 2025 uverejnila Komisia oznámenie o stratégii EÚ pre startupy a scaleupy, v ktorom uviedla, že navrhne európsky 28. režim, ktorý spoločnostiam poskytne jednotný súbor pravidiel vrátane podnikového právneho rámca EÚ založeného na digitálnych službách ako štandarde. Cieľom je pomôcť spoločnostiam prekonať prekážky pri zakladaní, rozširovaní a prevádzkovaní spoločností na jednotnom trhu. Na tento účel sa týmto režimom zjednodušia platné pravidlá a znížia náklady v prípade neúspechu tým, že sa budú riešiť osobitné aspekty v rámci príslušných oblastí práva vrátane insolvenčného, pracovného a daňového práva. Preskúma sa aj možnosť, ako spoločnostiam umožniť rýchlejšie sa usadiť v Európe, v ideálnom prípade do 48 hodín.
Predchádzajúce iniciatívy navrhované Komisiou, ktoré sa týkali európskej súkromnej spoločnosti (Societas Privata Europaea – SPE) a spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (Societas Unius Personae – SUP), boli neúspešné.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlamentu sa vždy darilo meniť právne predpisy, či už išlo napríklad o obranu účasti pracovníkov na rozhodovaní v spoločnostiach, alebo presadzovanie vytvárania rôznych foriem európskych spoločností s cieľom zjednodušiť cezhraničné aktivity podnikov. Cieľom návrhu Komisie na smernicu o európskych cezhraničných združeniach je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu odstránením právnych a administratívnych prekážok a vytvoriť rovnaké podmienky pre neziskové združenia v EÚ, ktoré chcú pôsobiť vo viac ako jednom členskom štáte. Dňa 13. marca 2024 Parlament schválil v prvom čítaní svoju pozíciu s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi, v ktorých požaduje lepšiu ochranu záujmov veriteľov a jasnejšie pravidlá zlúčenia alebo splynutia existujúcich neziskových subjektov.
Parlament vyzval aj na vytvorenie vhodného právneho rámca pre nadácie. Dňa 8. februára 2012 predložila Komisia návrh nariadenia o štatúte európskej nadácie „Fundatio Europaea“, ktorého cieľom je uľahčiť týmto organizáciám pôsobenie vo verejnom záujme kdekoľvek v EÚ.
Parlament vo svojom uznesení o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností z roku 2012 vyjadril názor, že formy obchodných spoločností v EÚ, ktoré dopĺňajú existujúce formy v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, majú značný potenciál a treba ich ďalej rozvíjať. S cieľom zaoberať sa špecifickými potrebami MSP Parlament naliehavo vyzval Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie a prijala štatút súkromnej spoločnosti (SPE). V reakcii na oznámenie Komisie v tejto veci prijal Parlament vo februári 2013 uznesenie o obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov. Parlament vo svojom uznesení o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti prijatom v marci 2013 adresoval Komisii odporúčania k tomuto štatútu. Okrem toho Parlament viackrát požadoval prijatie smernice o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností, a to v rôznych uzneseniach a otázkach na ústne zodpovedanie, v ktorých kritizoval chýbajúce spoločné pravidlá, čo podľa neho oslabuje mobilitu spoločností a v konečnom dôsledku slobodu usadiť sa.
Parlament v uznesení o vykonávaní cezhraničných zlúčení, splynutí a rozdelení z roku 2017 upozornil na práva menšinových akcionárov, pravidlá týkajúce sa ochrany veriteľov a na zdĺhavé a zložité postupy potrebné pri cezhraničnom rozdelení. Parlament tiež opakovane vyzval na vypracovanie návrhu o cezhraničnom premiestnení sídla spoločnosti (14. smernica o práve obchodných spoločností, pričom doteraz nebol prijatý žiadny návrh).
Parlamentu bolo doručených veľa petícií, ktoré sa týkajú digitalizácie práva obchodných spoločností EÚ a cezhraničných operácií. Výbor pre petície zvyčajne žiada Komisiu o poskytnutie príslušných informácií alebo o vyjadrenie stanoviska k otázkam, na ktoré upozorňujú predkladatelia petície (pozri 4.1.4).
V máji 2017 prijal Parlament uznesenie o akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu, v ktorom vyzval Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby podpory digitálnych riešení formalít v celom životnom cykle spoločnosti, a zdôraznil význam prepojenia obchodných registrov. Parlament má okrem toho už dlhé roky k dispozícii výskumné práce, na základe ktorých vyzýva na uľahčenie digitalizácie v tejto oblasti.
V novembri 2019 bola prijatá smernica o cezhraničných premenách, zlúčeniach alebo splynutiach a rozdeleniach, ktorou sa zaviedli ďalšie pravidlá cezhraničných zlúčení alebo splynutí spoločností s ručením obmedzeným. Počas legislatívneho postupu Parlament urobil v návrhu smernice významné zmeny.
V júli 2019 Parlament prijal smernicu o používaní digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností, ktorej cieľom je uľahčiť zakladanie podnikov elektronickými prostriedkami a podporovať online operácie počas celého životného cyklu spoločností. Nie všetky členské štáty doteraz poskytli plný súbor postupov online registrácie pre podniky, a to napriek tomu, že online registrácia je v priemere dvakrát rýchlejšia a môže byť až trikrát lacnejšia ako klasická registrácia v papierovej forme. Dňa 10. januára 2025 Parlament a Rada prijali smernicu, ktorou sa ďalej rozširuje a zdokonaľuje využívanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností.
V nadväznosti na oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre startupy a scaleupy uverejnil Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci 30. júna 2025 návrh správy, v ktorej sa odporúča, aby bola prijatá smernica na základe článku 50 a článku 114 ods. 1 ZFEÚ s cieľom vytvoriť pre nekótované spoločnosti s ručením obmedzeným 28. režim s voliteľným označením European Start-Up and Scale-Up company (ESSU) (európska spoločnosť typu startup alebo scaleup). Podľa tohto návrhu správy by ESSU mala vnútroštátnu právnu formu pozostávajúcu z určitých podstatných harmonizujúcich prvkov. Spoločnosti, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky, by k svojmu vnútroštátnemu označeniu pridali „ESSU“ (vyzeralo by to napríklad takto: „(názov spoločnosti) GmbH ESSU“), pričom by boli automaticky uznané vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali naďalej možnosť povoliť konverziu vnútroštátnych právnych foriem na spoločnosti typu ESSU alebo vytvoriť na tento účel nové vnútroštátne právne formy. Na rozdiel od tradičných požiadaviek práva obchodných spoločností by v prípade ESSU bolo možné mať sídlo a skutočné sídlo v rôznych členských štátoch.
Medzi kľúčové navrhované prvky patrí 48-hodinová registrácia prostredníctvom digitálneho registra na úrovni EÚ, harmonizované dlhové nástroje podobné vlastnému kapitálu (napr. práva na podiel na zisku a tiché partnerstvá) so štandardizovanými vzorovými dokumentmi a voliteľné mechanizmy správcovského vlastníctva (napr. blokovanie aktív a akcie dvojakej triedy) s označením „v správcovskom vlastníctve“. Návrh správy obsahuje aj obmedzenia cezhraničných premien prostredníctvom zmien smernice (EÚ) 2017/1132 a mechanizmy špecializovaného riešenia sporov.
Pokiaľ ide o pracovné právo, individuálne pracovné zmluvy by sa riadili nariadením Rím I, zatiaľ čo spolurozhodovanie zamestnancov na úrovni vedenia by sa určovalo podľa práva členského štátu, v ktorom sa nachádza skutočné sídlo, čo predstavuje odklon od tradičného chápania, podľa ktorého sa spolurozhodovanie riadi právom obchodných spoločností. V súlade so smernicou o SE by existovali záruky proti obchádzaniu vnútroštátnych ochranných pravidiel.
Na podporu prípravy uznesenia Parlamentu sa uskutočnil seminár o 28. právnom režime a boli vypracované viaceré štúdie na témy:
Dňa 5. júla 2024 prijali Parlament a Rada smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDD). Tento právny predpis ukladá podnikom povinnosť identifikovať negatívne vplyvy svojich činností vrátane činností svojich obchodných partnerov na ľudské práva a životné prostredie a v prípade potreby im predchádzať, odstraňovať ich alebo zmierňovať. Patrí sem detská práca, otroctvo, pracovné vykorisťovanie, znečistenie, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity. Táto smernica o náležitej starostlivosti bola nedávno zmenená smernicou o „odkladnom mechanizme“, pokiaľ ide o to, od akého dátumu by členské štáty mali uplatňovať jej rôzne požiadavky.
Okrem toho sa súhrnnou smernicou Omnibus I (smernica (EÚ) 2026/470), ktorá nadobudla účinnosť 18. marca 2026, zaviedli podstatné zmeny smernice CSRD aj smernice CSDD vrátane užšieho rozsahu pôsobnosti, zjednodušeného rámca náležitej starostlivosti a prepracovaného harmonogramu uplatňovania smernice CSDD. Podľa prepracovaného harmonogramu musia členské štáty transponovať smernicu CSDD do 26. júla 2028, pričom smernica sa začne v plnej miere uplatňovať od 26. júla 2029. Za účtovné roky od 1. januára 2030 sa bude vyžadovať aj ročné vykazovanie informácií o náležitej starostlivosti.
V nadväznosti na verejné konzultácie, ktoré sa ukončili 30. septembra 2025, Parlament prijal uznesenie o 28. režime: novom právnom rámci pre inovačné podniky z 20. januára 2026, v ktorom žiada Komisiu, aby v prvom štvrťroku 2026 predložila legislatívny návrh. V súlade s odporúčaniami Parlamentu sa navrhovaná právna forma EÚ označuje ako „Societas Europaea Unificata“ (jednotná európska spoločnosť – S.EU).
Poslanci EP prijali v uvedenom uznesení súbor odporúčaní s cieľom prispieť k návrhu Komisie na nový právny rámec na podporu spoločností v EÚ. Podľa tohto plánovaného rámca by členské štáty mohli buď vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, alebo do existujúcej právnej formy začleniť pravidlá platné v celej EÚ. Poslanci EP trvali na tom, že musí existovať jednotný harmonizovaný súbor pravidiel, známy ako 28. režim, aby sa pre podniky v celej EÚ zabezpečili rovnaké podmienky. Poslanci EP sa pri svojej práci opierali o odborné poznatky európskej akademickej obce, ktoré získali počas seminára o 28. režime, a celý rad vyššie uvedených odborných štúdií.
Dňa 18. marca 2026 Komisia uverejnila návrh nariadenia o 28. režime podnikového právneho rámca – spoločnosti „EU Inc.“ spolu s oznámením s názvom Na ceste k 28. režimu pre spoločnosti v EÚ. Na rozdiel od návrhu správy Parlamentu, v ktorom sa odporúčala smernica, ktorou by sa existujúce vnútroštátne formy rozšírili o ďalšie označenie, sa Komisia rozhodla pre nariadenie, ktorým by sa vytvorila úplne autonómna celoeurópska právna forma. Medzi jej hlavné prvky patria:
Deň nato, 19. marca 2026, Európska rada schválila vznik EU Inc. ako prioritné opatrenie v rámci programu „Jedna Európa, jeden trh“ a vyzvala spoluzákonodarcov (Parlament a Radu), aby text prijali do konca roka 2026.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre právne veci.
Christophe BEAUDOUIN / Jagoda Karolina MACIEJEWSKA / Mariusz MACIEJEWSKI